DAJ SI TABLETKU A NETRÁP SA!

Article image

Sú dva typy ľudí na svete: Takí, čo si strihajú nechty najprv na pravej ruke, a takí, čo začnú ľavou. Tí, čo začínajú ľavou rukou, milujú viac život. Chcú si užiť to príjemnejšie najprv. Skôr, ako to začne byť ťažšie.

Takto rozdelila ľudí hrdinka filmu Larsa von Triera Nymfomanka. Ona, samozrejme, strihá zásadne najprv ľavú ruku, lebo potešenie má byť vždy na prvom mieste. Zabudla spomenúť, že je praváčka a že existujú ľudia ako napríklad ja. Som ľaváčka naučená písať pravou, mám obidve ruky rovnako nešikovné, takže je celkom jedno, ktorou začnem. Furt je to pre mňa náročné, neužijem si strihanie nikdy.

Iste, toto nymfomankovské delenie ľudí je pritiahnuté za vlasy, ale v podstate vystihuje rozdiel medzi pôžitkármi a askétmi. Teda tými, čo si užívajú a nemyslia na následky. A tých druhých, čo si odriekajú a veria, že sa tak v budúcnosti vyhnú problémom. A to sa týka aj bolesti.

Mám kamarátku, ktorej prístup ku životu patrí jednoznačne do prvej kategórie a dal by sa zhrnúť do vety: daj si tabletku a netráp sa! Bolí ťa hlava? Daj si ibalgin. Máš stres? Daj si magne bé alebo si choď dať predpísať niečo silnejšie. Máš návaly tepla, daj si pichnúť hormóny.

Lenže ja nie som naučená jesť tabletky len tak mirnix-dirnix. Mám v sebe akúsi brzdu, že lieky sú krajný prostriedok. Brzdí ma podvedomý strach, že ak už mi aj neuškodia vedľajšími účinkami, tak je tu vždy nebezpečenstvo, že si na ne zvyknem a časom budem musieť dávky zvyšovať. Radšej dnes pretrpím bolenie hlavy bez ibalginu, ako by som zajtra mala do seba ládovať konské dávky liekov a trpieť neznesiteľne. Kamarátka nad tým nechápavo krúti hlavou. Prečo sa máme trápiť bolesťou, aj keď znesiteľnou, keď pomoc je jednoduchá, rýchla a účinná? Prečo? Lebo bolesť má svoj evolučný význam.

Možno poznáte to ošúchané klišé z filmových trilerov. Človek s priestrelom hlavy alebo so sekerou zaťatou do temena čulo pobehuje po pľaci a až keď sa zbadá v zrkadle, všimne si, že tá krv všade naokolo je jeho. Až v tej chvíli to s ním sekne o zem. Alebo teda, ak je to superhrdina, rýchlo si to zafačuje a ďalej zachraňuje svet. Dlho som si myslela, že to je len scenáristický výmysel, aby sme sa v tej napätej chvíli trochu uvoľnili alebo čo.

No ale potom som sa dočítala, že čistý priestrel hlavy bolí menej ako odreté koleno. A nie je to len preto, že telo bolesť krátkodobo nevníma, lebo je v šoku, ktorý slúži na to, aby poranený neodpadol od bolesti hneď a vládal utiecť do bezpečia.

Keď nám stačí dať si tabletku, nedoprajeme si pokoj na lôžku

Kontroverzný český profesor biológie Stanislav Komárek vysvetľuje tento paradox tým, že vnímanie bolesti sa u nás vyvinulo pred miliónmi rokov a slúžilo na to, aby nás upozornilo na zranenia, ktoré boli ako-tak liečiteľné bez pomoci modernej medicíny a farmácie, najčastejšie tichom, teplom, tekutinami a pokojom na lôžku. Aj dnes nás bolesť po zlomenine, pretrhnutí šľachy či silnom údere núti odpočívať, takže poranenie sa môže rýchlejšie zahojiť. Bolesť je teda súčasť akejsi samoochrany tela. Je varovným signálom, ktorý nám hovorí, že niečo v našom tele nie je v poriadku a máme zvoľniť tempo, lebo zomrieme. Možno napokon zomrieme aj keď to tempo zvoľníme, ale bolesťou sme od tela dostali poslednú výzvu pred odchodom.

Lenže evolúcia našich nervových zakončení je oveľa pomalšia ako moderná medicína, ktorá nás udrží pri živote aj s priestrelom hlavy. Je tiež pomalšia ako moderná farmakológia, ktorá dokáže účinne tlmiť bolesť, takže dokážeme behať aj s dochrámaným telom. O tom dobre vie aj hokejista Boris Valábik (rozhovor s ním nájdete v tomto čísle na strane 36). Spomína, ako veľmi trpel po ťažkom otrase mozgu nielen preto, že nemohol hrať hokej, ale že nemohol brať žiadne lieky na utlmenie bolesti. Tá je totiž jediným symptómom, že ešte nie je v poriadku a má sa šetriť. Ak by ju potláčal, mohol by si myslieť, že je už v pohode, ísť na ľad a ublížiť si ešte viac.

Keď nám stačí dať si tabletku, nedoprajeme si pokoj na lôžku, lebo vždy je tisíc vecí dôležitejších dnes, než naše zdravie zajtra. Keď nás neomíňa veľká bolesť, nepôjdeme na nepríjemné vyšetrenia, aby sme zistili, čo nám vlastne je. A tak hltáme tabletky a fungujeme naplno, pokiaľ nás príčiny tej bolesti jedného dňa nezložia definitívne.

Nový čas, str.4

Nový čas
invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 03/2019

Bolesť

V jesennom čísle inVitra sa naši autori zamerali na bolesť ako sprievodný jav viacerých ochorení. Okrem odborných textov v ňom už tradične nájdete rozhovory, blogy a množstvo…

author

Elena Akácsová

Všetky články autora