MUDr. Marianna Kubašková 

Rádiologická klinika, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave

Najnovšie články autora

Parazitárne ochorenia

Niektoré parazitárne ochorenia sú rozšírené celosvetovo, iné len lokálne. Všeobecne sa v Slovenskej republike vyskytujú najmä helmintózy (enterobióza, toxokaróza, askarióza) a parazitózy zavlečené z trópov a subtrópov (napríklad malária, schistozomóza). Najčastejším vstupom parazita do organizmu je gastrointestinálny trakt, prípadne porušená sliznica alebo koža. Výrazne sa na rozšírení parazitóz podieľa úroveň hygieny, možnosť kontaminácie vody, úroveň prípravy mäsa, a cestovanie do krajín, kde je výskyt konkrétnych parazitóz pomerne častý. Parazit je organizmus, ktorý využíva iný organizmus k vlastnému životu.

Malígne lymfómy

Malígne lymfómy predstavujú 5 % všetkých nádorov vôbec. Ide o nádorové ochorenie systému lymfocytov a ich prekurzorov. K transformácii lymfocytov môže dôjsť na akomkoľvek stupni lymfocytovej diferenciácie a to buď v primárnych lymfatických orgánoch ako sú kostná dreň a týmus, alebo v sekundárnych lymfatických orgánoch ako sú lymfatické uzliny, slezina, prípadne lymfatické tkanivo dýchacej alebo tráviacej sústavy. Následne dochádza k proliferácii premenených malígnych lymfocytov a je možné ich šírenie do organizmu hematogénnou aj lymfogénnou cestou.

Bolesť na hrudi

Bolesť na hrudi predstavuje symptóm, ktorý môže byť spôsobený rozličnými ochoreniami. Z etiologického hľadiska sú bolesti na hrudníku veľmi rôznorodá záležitosť. Bolesť môže byť lokalizovaná – povrchová (koža, svaly, kosti) hlboká – viscerálna/orgánová (kardiálna, pleurálna, ezofageálna, peptická, biliárna, pankreatická) alebo psychogénna (panický atak, depresia, neurotické ťažkosti). Príčiny, ktoré spôsobujú bolesti na hrudníku, sú heterogénne. Vo všeobecnosti ich môžme rozdeliť do dvoch skupín – kardiálne a nekardiálne. Do druhej kategórie patria ochorenia respiračného systému, hrudnej steny, gastrointestinálne, psychogénne a iatrogénne bolesti na hrudníku.

Infarkt myokardu – rekapitulácia poznatkov

Akútny koronárny syndróm (AKS) predstavuje spektrum klinických prejavov, ktoré charakterizujú infarkt myokardu s eleváciami ST segmentu (STEMI), infarkt myokardu s depresiami ST segmentu (NSTEMI) alebo nestabilnú angínu pectoris (NAP). Princípy, postupy, liečba, ale aj definícia AIM prešli rôznymi modifikáciami. Vzhľadom na významné zmeny v diagnostike, ktoré priniesli kardiošpecifické markery, bola vypracovaná nová definícia infarktu myokardu (IM). Podľa tretej globálnej pracovnej skupiny pre IM by mal byť pojem AIM použitý v prípade, ak je k dispozícii dôkaz myokardiálnej nekrózy v klinickej situácii zodpovedajúci akútnej myokardiálnej ischémii.

Angina pectoris

Angina pectoris je symptomatickou manifestáciou prechodnej myokardiálnej ischémie. Angina vzniká vtedy, keď potreba kyslíka pre myokard prevýši schopnosť koronárnej cirkulácie. Základom liečby všetkých kardiovaskulárnych ochorení je zmena životného štýlu. Farmakologické intervencie zahŕňajú moduláciu srdcovej frekvencie, relaxáciu hladkého svalstva, revaskularizáciu a iné. Niektoré tieto intervencie môžu priamo alebo nepriamo zabrániť nepriaznivým dôsledkom nedostatočného zásobovania myokardu kyslíkom alebo ich aspoň oddialiť. Predložený článok sumarizuje súčasné možnosti liečby anginy pectoris.

Infekcie spôsobené rodom Candida

Rod Candida patrí medzi kvasinky. V mikrobiologických laboratóriách sa ako klinický materiál vyskytuje veľmi často. Candida albicans býva izolovaná najčastejšie.

Parazitárne ochorenia

Niektoré parazitárne ochorenia sú rozšírené celosvetovo, iné len lokálne. Všeobecne sa v Slovenskej republike vyskytujú najmä helmintózy (enterobióza, toxokaróza, askarióza) a parazitózy zavlečené z trópov a subtrópov (napríklad malária, schistozomóza). Najčastejším vstupom parazita do organizmu je gastrointestinálny trakt, prípadne porušená sliznica alebo koža. Výrazne sa na rozšírení parazitóz podieľa úroveň hygieny, možnosť kontaminácie vody, úroveň prípravy mäsa, a cestovanie do krajín, kde je výskyt konkrétnych parazitóz pomerne častý. Parazit je organizmus, ktorý využíva iný organizmus k vlastnému životu.

Malígne lymfómy

Malígne lymfómy predstavujú 5 % všetkých nádorov vôbec. Ide o nádorové ochorenie systému lymfocytov a ich prekurzorov. K transformácii lymfocytov môže dôjsť na akomkoľvek stupni lymfocytovej diferenciácie a to buď v primárnych lymfatických orgánoch ako sú kostná dreň a týmus, alebo v sekundárnych lymfatických orgánoch ako sú lymfatické uzliny, slezina, prípadne lymfatické tkanivo dýchacej alebo tráviacej sústavy. Následne dochádza k proliferácii premenených malígnych lymfocytov a je možné ich šírenie do organizmu hematogénnou aj lymfogénnou cestou.

Bolesť na hrudi

Bolesť na hrudi predstavuje symptóm, ktorý môže byť spôsobený rozličnými ochoreniami. Z etiologického hľadiska sú bolesti na hrudníku veľmi rôznorodá záležitosť. Bolesť môže byť lokalizovaná – povrchová (koža, svaly, kosti) hlboká – viscerálna/orgánová (kardiálna, pleurálna, ezofageálna, peptická, biliárna, pankreatická) alebo psychogénna (panický atak, depresia, neurotické ťažkosti). Príčiny, ktoré spôsobujú bolesti na hrudníku, sú heterogénne. Vo všeobecnosti ich môžme rozdeliť do dvoch skupín – kardiálne a nekardiálne. Do druhej kategórie patria ochorenia respiračného systému, hrudnej steny, gastrointestinálne, psychogénne a iatrogénne bolesti na hrudníku.

Infarkt myokardu – rekapitulácia poznatkov

Akútny koronárny syndróm (AKS) predstavuje spektrum klinických prejavov, ktoré charakterizujú infarkt myokardu s eleváciami ST segmentu (STEMI), infarkt myokardu s depresiami ST segmentu (NSTEMI) alebo nestabilnú angínu pectoris (NAP). Princípy, postupy, liečba, ale aj definícia AIM prešli rôznymi modifikáciami. Vzhľadom na významné zmeny v diagnostike, ktoré priniesli kardiošpecifické markery, bola vypracovaná nová definícia infarktu myokardu (IM). Podľa tretej globálnej pracovnej skupiny pre IM by mal byť pojem AIM použitý v prípade, ak je k dispozícii dôkaz myokardiálnej nekrózy v klinickej situácii zodpovedajúci akútnej myokardiálnej ischémii.

Angina pectoris

Angina pectoris je symptomatickou manifestáciou prechodnej myokardiálnej ischémie. Angina vzniká vtedy, keď potreba kyslíka pre myokard prevýši schopnosť koronárnej cirkulácie. Základom liečby všetkých kardiovaskulárnych ochorení je zmena životného štýlu. Farmakologické intervencie zahŕňajú moduláciu srdcovej frekvencie, relaxáciu hladkého svalstva, revaskularizáciu a iné. Niektoré tieto intervencie môžu priamo alebo nepriamo zabrániť nepriaznivým dôsledkom nedostatočného zásobovania myokardu kyslíkom alebo ich aspoň oddialiť. Predložený článok sumarizuje súčasné možnosti liečby anginy pectoris.

Infekcie spôsobené rodom Candida

Rod Candida patrí medzi kvasinky. V mikrobiologických laboratóriách sa ako klinický materiál vyskytuje veľmi často. Candida albicans býva izolovaná najčastejšie.