Neuritóza nie je neuróza

Nie je, ale u členov rusko-amerického kolektívu neurológov, ktorí sa snažia dostať na koreň tomu, čo rado začína únavou a depresiami a neskôr prerastá do psychózy, paranoje a progresívnej demencie, spôsobuje neurózu. Môže za to objav riadeného procesu, ktorý neuróny zbavuje ich synapsie. Takýto fenomén doposiaľ nebol známy; vedci ho pomenovali „neuritóza“.

Na mikroskopickej snímke je viditeľné množstvo jadier zdravých neurónov (modrou farbou). Žlto sfarbený neurón uprostred má v jadre inklúziu proteínu huntingtín (oranžovou farbou) – typický znak vyskytujúci sa u chorých s Huntingtonovou chorobou. Zdroj: Wikipedia/Creative Commons Attribution 3.0 Unported licence.
Keď počujeme výraz „HD“, väčšine z nás príde na myseľ vysoké rozlíšenie (High Definition) – výrazne vyššia kvalita obrazu, než poskytujú monitory a televízory so štandardnou technológiou (Standard Definition). Neurológovia skratkou HD označujú niečo oveľa horšie – Huntingtonovu chorobu (Huntington disease) alebo tiež Huntingtonovu choreu. Ide o akúsi kombináciu Alzheimera, Parkinsona a amyo­trofickej laterálnej sklerózy dokopy. Ak sa nám v chorobopise objaví HD, môžu sa stať len dve veci. Zázrak alebo nezvratný rozpad nervových buniek v sivej mozgovej kôre v častiach nazývaných bazálne gangliá. Na toto ochorenie je súčasná medicína prikrátka a liek neexistuje.

Väčšinou sa to začína v období Kristových rokov podráždenosťou, depresiami a nedobrovoľnými pohybmi. Potom nám už zostáva asi len desať rokov, kedy je najhoršie, že si dobre uvedomujeme, ako sa nám zhoršuje chôdza, reč, prehĺtanie, schopnosť myslieť a uvažovať. Postupne dochádza aj k rozpadu osobnosti.

HD sa označuje ako „rodinné ochorenie“. Dedičnosť je autozómovo dominantná, čo znamená, že potomok rodičov, z ktorých u jedného ochorenie prepuklo, má päťdesiatpercentnú šancu, že chybný gén zdedil. A ak k tomu došlo, u nositeľa chybného génu choroba celkom určite prepukne. Ázijčania majú oproti nám výhodu – túto chorobu takmer nepoznajú.

U nás v Európe sa vyskytuje u troch až siedmich osôb na každých 100 000 obyvateľov. Medicína zatiaľ dokáže chybný gén jedine odhaliť. V predchádzajúcom texte sme uviedli, že podľa kníh ide o rodinné ochorenie. Nie je to však tak celkom pravda. Chorého potomka môžu mať aj zdraví rodičia. A to v prípade, keď nastane samovoľná mutácia v géne HTT. Pritom takýchto prípadov nie je málo. V niektorých prameňoch sa uvádza až desať percent.

Charakteristickým znakom Huntingtonovej choroby je selektívna strata neurónov v bazálnych gangliách. Tie sú súčasťou koncového mozgu – telencefalonu a podieľajú sa na koordinácii pohybov. Preto pacienti s HD trpia mimovoľnými rýchlymi pohybmi, tzv. choreou. K prvým príznakom ochorenia patrí únava a depresia, postupne sa pripájajú psychóza, paranoja a progresívna demencia. Zdroj: John Henkel, FDA.

O čo teda ide?

Ako príčina sa uvádza dĺžka génu HTT. Presnejšie povedané, koľko sa v ňom nachádza opakovaní nukleotidov CAG (cytozín, adenín, guanín). U nás zdravých sa triplety (CAG CAG CAG CAG CAG...) opakujú 27- až 35-krát. Ale keď počet opakovaní vzrastie nad štyridsať, je to pre nositeľa takéhoto dlhého génu zlé. Choroba uňho prepukne, pričom platí, že čím viac opakovaní tripletov CAG v géne máme, tým skôr sa ochorenie dostaví. Ak ich je viac ako šesťdesiat, dieťa ochorie už v školskom veku.

Robert M. Friedlander, vedúci kolektívu. University of Pittsburgh School of Medicine.

Načo máme gén HTT?

Je to inštrukcia na tvorbu proteínu, ktorý dostal názov po chorobe, s ktorou súvisí. Proteín sa nazýva huntingtín. O jeho funkcii vieme len toľko, že zohráva dôležitú úlohu vo vývoji neu­rónov v mozgu ešte v období pred narodením. Tento proteín sa nenachádza len v mozgu, vyskytuje sa aj v ďalších tkanivách. Predpokladá sa, že zohráva rolu pri signalizácii. Mal by byť akýmsi koordinátorom pri presunoch materiálu v bunkách. Pokiaľ je vo vnútri všetko v poriadku, chráni bunku pred myšlienkami na spáchanie samovraždy (apoptózy).

Dnes sa zameriame na poznatok rusko-amerického tímu a na výsledky pokusov vykonávaných v laboratóriu lekárskej fakulty na univerzite v Pittsburghu. Podarilo sa pri nich zistiť, čo vlastne zabíja neuróny jedincov, ktorí majú gén pre proteín huntingtín dlhý. Je problém získať vzorky mozgových tkanív zo živých osôb, a preto tento problém obišli. Na testy použili upravené myši s génom pre ľudský proteín, ktoré trpeli obdobou ľudskej Hunting­tonovej choroby.

Podľa vyjadrenia Sergeja Baranova, prvého autora článku vydaného v Zborníku americkej Akadémie vied (PNAS), sa v prípade ich myší potvrdilo, že im neuróny v mozgu v skutočnosti nemiznú, ako sa o tom píše v odborných publikáciách a učí v školách. V sivej kôre sa neuróny zachovávajú, len v nich dochádza k niečomu, čo doposiaľ nik neopísal. Skracujú sa im výbežky (neurity). Strácajú tým vzájomný kontakt a neurónová sieť sa rozpadáva. Až neskôr, po dlhšom čase, postihnuté nervové bunky odumierajú. Pre odborníkov na degeneráciu neurónov je to prekvapenie, pre pacientov nádej. Objav totiž prináša návod na to, ako hľadať liek na chorobu a tiež, čo hľadať. K neurónom pestovaným v kultúre na Petriho miske by malo stačiť pridávať rôzne látky a pozorovať, po ktorých prestanú neuróny skracovať svoje výbežky.

Ďalší z poznatkov by mohol byť tiež určitým návodom pri hľadaní. Súvisí s mitochondriami. Tieto fungujú v bunkách ako malé lokálne elektrárne a dodávajú energiu vo forme ATP. Bez dostatočného množstva adenozíntrifosfátu sa väčšina procesov v bunke nemôže realizovať. Ukázalo sa, že mitochondrie v miestach vzdialených od centra bunky, vo výbežkoch nazývaných neurity, nepracujú dobre. Príčinou je poškodenie mitochondriálnej membrány. Dôvodom všetkého, čo sa nazýva Huntingtonova choroba, je teda poškodená membrána mitochondrií (nie neurónov).

Výsledkom je, že v centre bunky, kde je vyšší počet mitochondrií a kde dochádza k ich obnovovaniu, je k dispozícii dostatok energie. Dendrity neurónov ale kvôli výpadku mitochondrií živoria, a následne sa lokálne aktivujú enzýmy nazývané kaspázy. Tieto sa postarajú o skracovanie neurónových výbežkov. Hoci poznatky platia pre hlodavce, boli to mutanty s ľudským proteínom huntingtínom a takéto myši môžeme považovať za reálny obraz problémov ľudských pacientov vrátane konečnej aktivácie kaspáz završujúcich dielo skazy.

Príčinou Huntingtonovej choroby je porucha na 4. ľudskom chromozóme, kde sa opakuje priveľa tripletov CAG. Takto postihnutý gén sa postará o tvorbu polyglutamínu – proteínu huntingtín. Mitochondrie s poškodenou membránou nie sú schopné zabezpečiť pre koncové časti neurónov dostatok energie. Bunkám sa výbežky (neurity) skracujú a prichádzajú o synapsie.

Záver

To, na čo vedci prišli a čo nazvali „neuritóza“, sa v nervových bunkách zrejme odohráva na dennom poriadku. Ak majú mitochondrie membránu v poriadku, stresovú situáciu bunka vydrží a spustenie deštrukčných enzýmov nenastane. Z toho vyplýva, že ak by sa podarilo zachovať zdravie mitochondrií v zraniteľných koncových výbežkoch neurónov, bol by to spôsob, ako sa s ochorením HD vyrovnať. Týka sa to aj ďalších príbuzných neurodegeneratívnych porúch, pri ktorých nám rozum vypovedá službu.


Literatúra

  1. Sergei V. Baranov a kol.: Mitochondria modulate programmed neuritic retraction. PNAS (2018). dostupné na: www.pnas.org/cgi/doi/10.1073/pnas.1811021116
Hodnotenie článku

inVitro 2/2019

Adynamia, slabosť a únava

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 2/2019 Adynamia, slabosť a únava. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro