Renálna kolika

Najvýraznejším subjektívnym symptómom charakterizujúcim urolitiázu, teda prítomnosť konkrementov v uropoetickom trakte je bolesť, v typickom prípade renálna kolika. Táto môže byť veľmi intenzívna a sprevádzaná príznakmi vychádzajúcimi z iných orgánových systémov ako napr. nauzea, vomitus, meteorizmus, výrazné potenie a tendencia ku kolapsu. Najmä pravostranná renálna kolika môže predstavovať diferenciálne-diagnostický problém a preto je nevyhnutná náležitá a včasná diagnostika.

Úvod

Ochorenie močovými kameňmi nie je len ochorením súčasnosti, ako sa niekedy uvádza, ale sprevádza ľudstvo pravdepodobne od nepamäti. Historické nálezy dokumentujú, že zloženie urolitiázy sa prakticky nezmenilo. Ako prvé v histórii boli spomínané kamene v močovom mechúri, a to už v roku 500 p. n. l., keď bola v staroindickej Agur Veda od Susruta opísaná po prvýkrát cystolitotómia. Nová éra liečby urolitiázy nastala v r. 1824 vďaka Jeanovi Civiale a transuretrálnej litotrypsii.

Epidemiológia

Podľa dostupných štatistických údajov predstavuje incidencia ochorenia močovými kameňmi v EU 1 % a prevalencia 4 %, pomer výskytu u mužov k ženám je 2:1. Najčastejšia primomanifestácia je medzi 20. až 50. rokom veku. Treba skonštatovať stúpajúci trend výskytu ochorenia vo vyspelých krajinách v dôsledku dietetických faktorov. Je zdokumentovaná i rasová závislosť – častejšie sa vyskytuje u aziatov, belochov, menej u afričanov. Človek, ktorý mal raz renálnu koliku, má 60-percentnú pravdepodobnosť výskytu recidívy – v prípade bez príslušnej liečby, resp. metafylaxie.

Obrázok č. 1: Konkrementy na rôznych úrovniach uropoetického traktu.

Etiológia

Samotnou príčinou vzniku renálnej koliky je náhla prekážka odtoku moču z dutého systému uropoetického traktu spôsobená najčastejšie konkrementom, koagulom, resp. nekrotickým tkanivom nádoru močových ciest, hnisom alebo tkanivom obličkovej papily pri jej nekróze. V dôsledku vzostupu intraluminálneho tlaku nad prekážkou a podráždením nervových zakončení v stene močovodu dochádza najprv k intenzívnym prerušovaným sťahom svaloviny močovodu, ktoré sú zamerané na vypudenie prekážky a vnímané ako kolika. V prípade zaklineného konkrementu – najčastejšie v pyeloureterálnom prechode alebo ureterovezikálnej junkcii dochádza neskôr k edému obličky, distenzii jej kapsuly a kontinuálnej bolesti – nefralgii.

V princípe možno povedať, že močové konkrementy vznikajú v dôsledku poruchy fyzikálno-chemickej rovnováhy a hydrodynamického systému moču a vývodných močových ciest od zberných kanálikov až po uretru.

Hlavným etiologickým predpokladom vzniku močových kameňov je hypersaturácia moču litogénnymi substanciami, či už v dôsledku ich zvýšeného alimentárneho prísunu, alebo podmienené metabolickými, resp. endokrinnými poruchami, deficit lito-protektívnych látok, poruchy odtoku moču, uroinfekt i nedostatočný príjem tekutín, obezita a nedostatok pohybu.

Klinický obraz

Renálna kolika je opisovaná ako náhla, kŕčovitá, omračujúca a veľmi silná bolesť striedavej (vlnovitej) intenzity v oblasti brušnej dutiny. Jej lokalizácia je determinovaná polohou prekážky a inerváciou močovodu – typickou je bolesť s maximom v boku, mezogastriu či inguine, s vyžarovaním do genitálnej oblasti. V prípade kameňa v terminálnom močovode môže však byť jediným klinickým prejavom vystupňovaná polakizúria. Postihnutí sú obvykle bledí, spotení, majú nauzeu, vomitus, zastavené vetry a sú motoricky nepokojní. Febrílie nepatria k typickému klinickému obrazu renálnej koliky, svedčia skôr pre pridružený uroinfekt.

Diagnostika

Obrázok č. 2: Prehľadná snímka brucha so zavedeným ureterálnym stentom vľavo po renálnej kolike. Zdroj: wikipedia
Základom je anamnéza, údaje pacienta o lokalizácii bolesti a jej vyžarovaní dávajú cennú informáciu o polohe konkrementu, prípadne napovedia rodinný výskyt urolitiázy. Fyzikálnym vyšetrením je najčastejšie zistený pozitívny tapottement na postihnutej strane, prípadne je prítomná palpačná bolesť v priebehu močovodu, niekedy i v ipsilaterálnom testis, ako i meteorizmus. Dôležitý fakt pre odlíšenie náhlych brušných príhod je, že pri týchto intenzita bolesti kontinuálne narastá, pacient vyhľadáva úľavovú polohu a stráni sa pohybu. Prvým zobrazovacím vyšetrením v praxi je ultrasonografia, ktorá obvykle nasleduje hneď po fyzikálnom vyšetrení. Spoľahlivo ňou možno identifikovať dilatovaný proximálny močovod ako i kalichovo-panvičkový systém obličky na strane postihnutej kolikou, tiež konkrementy v panvičke, proximálnom a distálnom ureteri a močovom mechúri. Prehľadná snímka brucha poležiačky má i v súčasnosti svoj význam kvôli svojej dostupnosti a nízkej cene. Identifikujeme ňou röntgenkontrastné konkrementy. Jej limitom je v praxi rušivá plynatosť pri kolike, flebolity v malej panve atď. Zlatým štandardom pri vyšetrení pacienta s renálnou kolikou je v súčasnosti natívna počítačová tomografia brucha a malej panvy. Jej relatívna nevýhoda spočíva vo vyššej radiačnej záťaži oproti RTG snímke, je však kompenzovaná použitím low dose vyšetrovacích protokolov pri vyšetrení. Nespornou výhodou CT je zobrazenie všetkých konkrementov bez ohľadu na ich zloženie. Z laboratórnych vyšetrení je pri kolike prvým spravidla vyšetrenie močového sedimentu. Charakteristickou je tu erytrocytúria, negatívny močový sediment však diagnózu nevylučuje, naopak, pri obštrukcii močovodu nebýva zriedkavosťou. Prípadná leukocytúria svedčí pre uroinfekt a vyžaduje si kultivačné vyšetrenie moču. Z krvných vyšetrení je pravidlom stanovenie sérového kreatinínu, kyseliny močovej, ionogramu, prípadne parathormónu, krvného obrazu a CRP. Nasleduje chemická analýza konkrementu, ktorá svojím výsledkom napomáha účinnej metafylaxii urolitiázy.

Diferenciálna diagnostika

Predovšetkým pravostranná renálna kolika môže predstavovať diferenciálne-diagnostickú výzvu. V takýchto prípadoch treba myslieť i na biliárnu koliku, cholecystitídu, apendicitídu, salpingitídu, resp. torkvovanú cystu ovária. Koliku však môže imitovať i pankreatitída, divertikulitída alebo disekujúca aneuryzma aorty, prípadne infarkt obličky.

Záver

Renálna kolika predstavuje i v dnešnej dobe moderných diagnostických a terapeutických postupov jeden z najbežnejších akútnych náhlych stavov v urológii, s ktorými sa bežne stretávajú urológovia, ale i lekári iných špecializácií. Vzhľadom na vyššie uvedené špecifiká je potrebná spoľahlivá a promptná diagnostika a liečba renálnej koliky. V dôsledku vysokej pravdepodobnosti recidívy urolitiázy tiež vystupuje do popredia i precízna laboratórna diagnostika eventuálnych metabolických a endokrinologických odchýlok, ktoré v konečnom dôsledku môžu viesť ku vzniku urolitiázy.


Literatúra

  1. Jocham, Miller : Praxis der Urologie, Thieme Verlag 1994,518-540
  2. Urge et al.: Renální kolika, Urol.praxi 2016,210-213
  3. Čtvrtlík et al: Použití zobrazovacíách metod u urolitiázy, Urol.praxi 2016, 155-158
Hodnotenie článku
inVitro 3/2019 Bolesť

inVitro 3/2019

Bolesť

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 3/2019 Bolesť. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro