TEHOTNÉ BY SVOJE NERESTI NEMALI RIEŠIŤ SLADKÝM DRIEVKOM, MOHLI BY MAŤ POTOM HLÚPEJŠIE DETI

Article image

Z fínskej štúdie, ktorá je spoločným dielom výskumníkov z University of Helsinki, Národného ústavu zdravia a sociálnej starostlivosti a nemocníc vyplýva, že deti mamičiek, ktoré chceli po pôrode zostať štíhle a namiesto bežného cukru stavili na tradičné prírodné sladidlo s glycyrhizínom, urobili svojim najdrahším medvediu službu. V priemere sú na tom ich ratolesti v kognitívnych testoch horšie než ich rovesníci. Rozdiel je približne o sedem bodov IQ.

Zverejnenie takýchto tvrdení o sladkom drievku je pre severanov ťažkou ranou. Sladkosti vyrobené na báze sladkého dreva sú u nich v oveľa väčšej obľube než u nás. Pravdepodobne aj preto sa u nich „prúser“ so sladkým drievkom prevalil. Prieskum vykonávaný od začiatku v spolupráci s rodičmi detí neavizuje len spomínaný pokles IQ, ktorým sme začali. Zo správy tiež vyplýva, že ratolesti, ktorým ich mamičky osladzovali život drogou v čase ich pobytu v maternici, majú teraz okrem nižšieho IQ aj častejšie zníženú kapacitu pamäte. A ako bonus maškrtné maminky okrem svojej štíhlej línie získali viac než trojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že sa teraz starajú o osobu s poruchou ADHD. To je skratka pre syndróm znamenajúci vývojovú poruchu mozgu sprevádzanú hyperaktivitou. Sprievodnými znakmi sú vnútorný nepokoj, impulzivita, znížená schopnosť sústrediť sa. Dievčatám „odchovaným“ na sladkom drievku sa k nepozornosti ešte pridáva skorší nástup puberty. Žiaľ, preto má v ich prípade pubertálne obdobie aj dlhšie trvanie.

Sladké drievko

Niečo cez meter vysoká trváca rastlina pôvodom zo Stredomoria s pevnou rovnou stonkou a s dlhými koreňmi. Zbierajú sa korene, ale najskôr až z trojročných rastlín. Tie sa sušia a získaná droga obsahuje flavonoidy, glycyrhizín a saponínový glykozid poskytujúci necukrovou hydrolýzou zložku glycyrhetín, teda látku s vlastnosťami steroidu. Cukrová zložka je tvorená dvomi molekulami kyseliny glukurónovej.

Glycyrhizín je päťdesiatkrát až stokrát sladší než sacharóza. Jeho amónna soľ sa používa v cukrárstve. V ľudovom liečiteľstve sa korene a tinktúry používajú na podporu tvorby žalúdočných štiav. Paradoxne aj na prevenciu žalúdočných a dvanástnikových vredov. Lieči sa ním kašeľ, astma a chronická bronchitída. Zvláda ale aj problémy z opačného konca tela – urologické záležitosti, močové kamene a zápchu. Zaujímavé je, že jedni drogu odporúčajú na uvoľnenie svalového napätia, zatiaľ čo iní tvrdia, že svalové napätie podporuje a predávajú ju ako afrodiziakum. Mladým má pomáhať pri zápaloch, starým pri reumatizme. Ak si dáte viac práce než autor článku, tento strohý výpočet doplníte o všetky zostávajúce choroby a neduhy, rakovinu nevynímajúc.

Látkou, okolo ktorej sa aktuálna „kauza sladkého drievka“ točí, je glycyrhizín, v anglickej literatúre písaný s dvomi „r“. V Európskej únii je zakázané pridávať ho do potravín, takže by sme mohli nadobudnúť dojem, že sa nás záležitosť krajiny mokradí a komárov netýka. Napovedať, že to tak byť nemusí, by nám mali dve veci. Že Fínsko je tiež členskou krajinou EÚ a povedomie o tom, čo ten európsky zákaz znamená. Legislatívne sa záležitosť vzťahuje len na prídavok čistej substancie do potravín. Ak výrobca svoj výrobok označí za produkt „obsahujúci sladké drievko“, potom sa na neho vzťahuje len povinnosť deklarovať to pri väčšom množstve tejto látky. Je ale otázkou, čo je to „väčšie množstvo“. A aj potom by ešte spotrebiteľ musel vedieť, čo pri potravinách, nápojoch, pochutinách, lekárenských výrobkoch atď. znamená poznámka: „Obsahuje E958“.

Ako veľmi je to vážne?

Ťažko povedať. Štúdia vychádza z pozorovania len necelých štyristo prípadov. Ide v nej o štatistiku mladistvých vo veku okolo 13 rokov, u ktorých sa podarilo zistiť, koľko sladkého drievka ich matky počas tehotenstva konzumovali a či sa mu vyhýbali úplne alebo ho užívali mierne, prípadne sa ním doslova prejedali. Pod pojmom „veľa“ sa tu rozumie 500 mg a „málo“ znamená menej ako 249 mg účinnej látky glycyrhizínu týždenne. Pre predstavu, 500 mg glycyrhizínu sa nachádza v zhruba 250 gramoch sladkého drievka.

Výsledky, ktoré teraz vyšli v časopise American Journal of Epidemiology a dajú sa nazvať varovaním pred sladkým drievkom, robia vrásky na čele nielen Fínom, ale aj Švédom, Nórom a Írom. To preto, že zatiaľ čo pre mnohých z nás má sladké drievko nepríjemnú pachuť, severanom to tak nepripadá. Je potom jasné, že ich chutiam vychádzajú zištne a ochotne v ústrety výrobcovia dobrôt, zmrzlín, džúsov, limonád, čajov atď. Sladké drievko tak nájdeme dokonca aj v belgickej čokoláde.

Pravdupovediac, veľké fyziologické prekvapenie sa však nekoná. Tomu, čo zistil tím z Helsinskej univerzity, predchádzali pokusy na zvieratách. Od tých už nejaký ten čas vieme, že glycyrhizín, respektíve sladké drievko, zvýrazňuje účinok stresového hormónu kortizolu. Fíni pri plánovaní svojho pokusu išli tak trochu na istotu aj z iného dôvodu. O účinkoch glycyrhizínu na ľudské telo už toho bolo tiež dosť popísané. Napríklad, že spôsobuje vyšší krvný tlak a skracuje dobu tehotenstva. Ale pravdou je aj to, že o účinkoch na plod sa doteraz nevedelo nič.

Kortizol

Hormón kortizol sa nám tvorí v nadobličkách a jeho uvoľňovanie má pod palcom mozog, konkrétne hypofýza. Dohromady zaisťujú užitočnú funkciu, ktorá sa osvedčila a v minulosti nám pomáhala prežiť v situáciách, keď sa nás niečo pokúšalo zožrať a bolo treba vziať nohy na plecia. Vie nás rýchlo naštartovať, ale je to za cenu neekonomického využitia drahocennej energie s nadmerným zaťažením a poškodením tkanív. V neskorších dobách sa stal kortizol neoceniteľným pomocníkom pre tých, ktorí v torbách nosili svoje maršalské palice. Teraz sa o kortizole tiež veľa hovorí. Najčastejšie v súvislosti s vyhlasovaním zmien na stupňoch víťazov v silových športoch. Aby sme však nespomínali len tie negatívne stránky, kortizolu treba pripísať k dobru zásluhy pri zvládaní všetkých záťaží, a teda aj zvládanie infekcií.

Pri kortizole je dobré mať vždy na pamäti, že ani vo fyziológii nie je nič zadarmo. A že kortizol vo svojich mobilizačných snahách, pod heslom „ber čo je poruke“, navodzuje tiež rozpad proteínov a odsúva ich syntézu. Tí, ktorí si ho z nejakých dôvodov doprajú vo väčšej miere, si po čase na pokožke na bruchu nájdu strie, začnú mať jemnú a tenkú pokožku a lámavé kosti. Zle sa im začnú hojiť rany a ich tvár začne pripomínať rozosmiaty mesiačik. Zápaly nemajú nie preto, že by lepšie zvládali infekcie, ale práve naopak. Zápaly sa u nich neprejavujú preto, že kortizol v tkanive znižuje podiel lymfocytárnej frakcie. Niet divu, že na maximum burcovaný organizmus vrátane CNS, ktorá sídli v hlave, sa často prejavuje emočnou labilitou. To všetko sme uviedli len kvôli pripomenutiu, že akonáhle prestane byť kortizol potrebný, je dobré ho čo najskôr odbúrať. Hoci by to bolo len preto, aby sa, ako laici nevedecky hovoria, z človeka nestal „mrzutec“.

Glycyrhizín

Sladké drievko nám teraz ukázalo aj druhú stránku svojej sladkej tváre. Je penivá a úsmev trochu krivý, a to vďaka nepríjemnému zasahovaniu do sféry vplyvu kortizolu. Robí to rafinovane. Nepôsobí na hormón priamo, ale glycyrhizín znižuje výkonnosť enzýmu, ktorý má v popise práce odbúravanie kortizolu. Najhoršie na tom je, že sa to týka najmä plodov v placente. Teda toho, čo príroda tak múdro zariadila, aby sa potomok zbytočne „nerozčuľoval“ kortizolom od matky. Laicky povedané, dieťatko je ako v bavlnke, aj keď je matka v stave „na mŕtvicu“. Poznámka pre fajnšmekrov: Reč je o inhibítore 11-beta-hydroxysteroid dehydrogenázy typu 2.

Fínske úrady zareagovali na nový poznatok nezvyčajne rýchlo. Nečakali ani na to, že závery štúdie prejdú oponentským procesom a budú vydané v tlačenej forme. A tak sa stalo to, že skôr ako sa o riziku vplyvu sladkého drievka na plod mohli dozvedieť špecialisti čítajúci American Journal of Epidemiology, fínsky Národný inštitút zdravia vydal „neodporúčacie nariadenie“. Budúce rodičky tak dostali možnosť znížiť riziko plynúce z neznalosti už v minulom roku.

Záver

Asi sa nedá vymyslieť nič lepšie než to, čo urobili Fíni – informovať mamičky o účinkoch glycyrhizínu. A nečakať na to, kým to spracuje a oznámi úradná mašinéria. Aj tie naše by totiž mohli podľahnúť zvodom, ako sa to stalo v krajine, kde vianočné darčeky deťom nosí Joulupukki a kde na Deň otcov (druhá nedeľa v novembri) musia mať obchody zatvorené.


Literatúra

  1. Katri Räikkönen et al.: „Maternal Licorice Consumption During Pregnancy and Pubertal, Cognitive, and Psychiatric Outcomes in Children“, Am J Epidemiol (2017) 1-12. DOI: https://doi.org/10.1093/aje/kww172

invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 02/2017

Reprodukčná medicína

Letné vydanie nášho časopisu inVitro prináša bohatý objem informácií zo sveta reprodukčnej medicíny. Aj v tomto čísle nájdete okrem odborných textov zaoberajúcich sa problematikou neplodnosti,…

author

Ing. Josef Pazdera, CSc.

Všetky články autora