Unavení alebo stratení?

Únava predstavuje štandardnú súčasť nášho života. Je hranicou, ktorá zabraňuje možnému poškodeniu organizmu (okrem bolesti) a mala by prirodzene nastoľovať proces oddychu. Nie vždy sa tak aj deje a nie vždy je nevyhnutne spôsobená iba fyziologickými procesmi nadmernej intenzity alebo dlhého trvania, vo väčšine prípadov, žiaľ, sprevádza rôzne ochorenia. Je všeobecným symptómom, preto neupozorňuje na seba tak nutkavo ako mnohé iné prejavy ochorení, vyvíja a stupňuje sa dlhodobo, a preto uniká pozornosti, až kým zásadným spôsobom neznemožňuje každodenné fungovanie.

Úvod

Únava je definovaná ako trvalý pocit vyčerpania a zníženej schopnosti vykonávať fyzické a mentálne aktivity, ktorý trvá, aj keď je dotyčná osoba v nečinnosti. Ako synonymá sa používajú aj termíny malátnosť, vyčerpanosť, ochabnutosť (1).

Adynamia je definovaná ako nedostatok pevnosti vôle, resp. sily (svalovej, duševnej) či motivácie v dôsledku patologického stavu. Môže byť pravá (porucha funkcie nervovosvalovej platničky) alebo mitigovaná, prechodná alebo trvalá, vrodená alebo získaná (1).

V praxi bývajú pojmy únava, slabosť aj adynamia vyjadrované pacientom ako „nedostatok životnej energie“. Na meranie závažnosti únavy používajú zdravotníci v praxi viacero spôsobov objektivizácie napr. FACIT-F škálu (Functional Assessment of Chronic Illness Therapy-Fatigue Scale) (2).

Únava a rakovina

Únava prítomná u onkologických pacientov bola v minulosti podceňovaná, prehliadaná a neriešená. Keďže však významným spôsobom ovplyvňovala priebeh ochorenia aj úspešnosť liečby, skupinou expertov vypracované guidelines v onkológii (NCCN Guidelines), ktoré boli prvýkrát publikované v roku 2000 a ktoré sa každoročne prehodnocujú o nové informácie, sa venujú aj tomuto problému (cancer-related fatigue). Postupy sa venujú aj pridruženým symptómom, ako je bolesť, depresia, poruchy výživy a poruchy spánku – u 30 až 75 % pacientov ide o širokú škálu porúch od hypersomnie až po insomniu, resp. je ich spánok nepokojný, prerušovaný a pacient ráno po prebudení nie je oddýchnutý, čo taktiež prispieva k pocitom únavy (3).

U pacientov so známym onkologickým ochorením sa únava vyskytuje až v 99 % prípadov,  najmä počas  chemoterapie a rádioterapie. Mimo liečby sa na ňu sťažuje približne 75 – 80 % onkologických pacientov, je teda neprehliadnuteľným symptómom, ktorému sa treba venovať. Definovaná je ako nepríjemný trvalý subjektívny pocit fyzického alebo mentálneho vyčerpania, ktorého stupeň nezodpovedá náročnosti vykonávanej fyzickej aktivity a znemožňuje bežný denný režim danej osoby. V minulosti sa predpokladalo, že únava pramení z existencie kauzálnych príčin (napr. anémie, hypotyreózy). Avšak, je trvale prítomná aj u tých pacientov, u ktorých nie je dokázateľná žiadna „iná“ príčina okrem potvrdeného onkologického ochorenia. Vzhľadom na to, že ide o dôležitý symptóm, znemožňujúci pacientom bežné fungovanie, pozornosť sa postupne sústredila na pozitívny efekt kontrolovaného cvičenia (stupňovanej záťaže pod kontrolou) a kognitívno-behaviorálnej terapie. Prínos ich zaradenia do starostlivosti o onkologického pacienta v porovnaní s efektom bežnej starostlivosti opisuje multicentrická randomizovaná štúdia TIRED, do ktorej bolo celkovo zaradených 219 účastníkov (4).

Mediátor únavy

Pôvodne sa myslelo, že únavu generujú kostrové svaly. Avšak, je to mozog, ktorý zabezpečuje vnímanie únavy. Dôležitú úlohu v tomto procese má interleukín-1 (IL-1), pri ktorom sa zistilo, že zablokovaním jeho tvorby (napr. pri reumatoidnej artritíde, Sjögrenovom syndróme, diabetes mellitus) sa u pacientov zníži vnímanie závažnosti únavy. Rodina IL-1 má 11 členov, najviac preskúmané sú IL-1α a IL-1β. IL-1α je prítomný vo vnútri viacerých buniek (pľúc, kože), ale aj na povrchu monocytov a B-lymfocytov. IL-1β je produktom monocytov, tkanivových makrofágov aj dendritických buniek. Tieto cytokíny sa netvoria a nevyskytujú iba na periférii – prostredníctvom prestupu cez hematoencefalickú bariéru, pomocou transportného systému z krvi do mozgu, vďaka produkcii v lokálne sa vyskytujúcich bunkách (napr. endotelových), prostredníctvom aferentných nervových vlákien smerujúcich z periférie do mozgu, ako aj lokálnou produkciou v mozgu (napr. aktivovanou mikrogliou) sú cytokíny prítomné aj v centrálnom nervovom systéme, kde vplývajú aj na biochemické dráhy dopamínu a sérotonínu, na neuroplasticitu hipokampu či hypotalamo-hypofýzo-adrenálnu os. Ukazuje sa, že toto ovplyvňovanie svojím dielom prispieva k typickému správaniu jedinca počas choroby (akejkoľvek) v zmysle zvýšeného vnímania únavy, prítomnej prechodnej depresívnej nálady, straty záujmu o sociálne kontakty a redukcie akejkoľvek fyzickej námahy (5).

Postprandiálna únava

Molekulové mechanizmy, ku ktorým dochádza po príjme potravy, nie sú presne opísané. Objavenie sa únavy po konzumácii potravy nesúvisí iba s aktiváciou parasympatika. Príjem potravy generuje aj vzostup koncentrácií cytokínov (IL-1, najmä však IL-1β) v krvi, pričom väčší vzostup spôsobuje na tuky a cukry bohatá strava a nápoje. Presná úloha tohto interleukínu však v postprandiálnom procese nie je objasnená a zrejme to nebude ani hlavný pôvodca únavy, keďže v sére nachádzame postprandiálne aj zvýšené hladiny CRP či TNF (6).

Nachádzať stratené

Žijeme v časoch, keď svet okolo sa len tak hemží podnetmi pre aktívny život. Dôležitými, tými menej, aj bezvýznamnými. Orientovať sa znamená v každej sekunde triediť, porovnávať, merať dôležitosť. Čas nám daný sa však nezmenil, čas je náš limit pre našu existenciu, v zdraví, alebo v chorobe. Rýchlosť a zbesilosť plynúcich dní je naším vodítkom – a našou záhubou zároveň. Svojím rachotom prehlušujú ticho, ktoré by sme mali povinne každý deň stráviť s našimi najbližšími, ale najmä sami so sebou. Naše myšlienky ovplyvňujú naše konanie, a keď ich prehlušuje každodenná rutina, blúdime v tme. Stávame sa unavenými a stratenými. A pritom záchrana je tak blízko – je v každom z nás.


Literatúra

  1. Lukáš, k, Žák, A a kol.: Chorobné znaky a příznaky 2, Grada Publishing, Praha 2011, 1.vydání, 328s.
  2. Acaster S, Dickerhoof R, DeBusk K, Bernard K, Strauss W, Allen LF. Qualitative and quantitative validation of the FACIT-fatigue scale in iron deficiency anemia. Health Qual Life Outcomes. 2015;13:60. Published 2015 May 17. doi:10.1186/s12955-015-0257-x
  3. Berger AM, Mooney K, Alvarez-Perez A, et al. Cancer-Related Fatigue, Version 2.2015. J Natl Compr Canc Netw. 2015;13(8):1012–1039.
  4. Poort H, Verhagen CA, Peters ME, et al. Study protocol of the TIRED study: a randomised controlled trial comparing either graded exercise therapy for severe fatigue or cognitive behaviour therapy with usual care in patients with incurable cancer. BMC Cancer. 2017;17(1):81. Published 2017 Jan 28. doi:10.1186/s12885-017-3076-0
  5. Roerink ME, van der Schaaf ME, Dinarello CA, Knoop H, van der Meer JW. Interleukin-1 as a mediator of fatigue in disease: a narrative review. J Neuroinflammation. 2017;14(1):16. Published 2017 Jan 21. doi:10.1186/s12974-017-0796-7.
  6. Louise L. Lehrskov, Emma Dorph, Andrea M. Widmer, Matthias Hepprich, Judith Siegenthaler, Katharina Timper, Marc Y. Donath. The role of IL-1 in postprandial fatigue. Molecular Metabolism, Volume 12, June 2018, p.107-112.
Hodnotenie článku

inVitro 2/2019

Adynamia, slabosť a únava

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 2/2019 Adynamia, slabosť a únava. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro