Ako derú kreslá kardiaci

Ak chcete vedieť, či má slon črevnú chrípku, spýtajte sa na to čističa klietok. Ak chcete vedieť, či bude mať pacient problémy so srdcom, konzultujte to s čalúnikom.

V polovici päťdesiatych rokov minulého storočia riešili dvaja sanfranciskí kardiológovia – Meyer Friedman a Ray Rosenman – nezvyčajný problém vo svojej ordinácii. Potrebovali dať nové poťahy na kreslá v čakárni, lebo všetky boli hnusne obdraté. Jedného dňa prišiel čalúnik obzrieť rozsah poškodenia, nakukol do čakárne a okamžite objavil súvis medzi kardiovaskulárnym ochorením a typickým správaním pacienta typu A (agresívny, netrpezlivý, nervózny, nepriateľský, neistý). Teda, on to v skutočnosti formuloval takto: Čo, dopekla, za problém majú vaši pacienti? Normálni ľudia takto kreslá nederú! Všetky boli totiž vydraté tak, že vyzerali ako ohlodané bobrami, ale len na malom kúsku na kraji sedadla a opierok. V skutočnosti to neboli bobry, ale pacienti, čo nervózne posedávali na krajíčku a kŕčovito zarývali ruky do operadla.

Aj keby to bola pekná scéna vo filme, že doktori priamo tam dospejú k osvieteniu a hneď začnú aj s čalúnikom obrážať kardiologické kongresy, žiadny „heuréka“ moment v tej čakárni nenastal. Nenastalo vôbec nič, čalúnikovo vyjadrenie zaneprázdnení lekári nechali prejsť jedným uchom dnu a druhým von, on sa pustil do čalúnenia a oni do ordinovania. Až po štyroch či piatich rokoch skúmania pacientov a ich správania si na tú scénku v čakárni vraj Friedman zrazu spomenul a dal to do súvisu.

Napriek počiatočnému skepticizmu lekárov, presvedčených, že srdcovo-cievne ochorenia majú len fyziologické príčiny, viacero štúdií odvtedy potvrdilo čalúnikom naznačenú súvislosť, že správanie prislúchajúce typu A nás doženie do čakárne kardiológa s podobnou pravdepodobnosťou ako fajčenie, obezita, vysoký tlak či vysoká hladina cholesterolu.

O tridsať rokov neskôr prekonalo 120 mužov zo San Francisca prvý infarkt a táto skupina poslúžila ako neliečená kontrolná vzorka v rozsiahlej štúdii rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení (MR FIT). Štúdia napokon mnohých psychológov aj kardiológov sklamala, lebo sa zistilo, že tréning zameraný na zmenu osobnosti účastníkov z typu A (nervný) na typ B (pohodový) nemal žiadne pozitívne účinky.

O tých 120 nijako netrénovaných mužov sa však začal zaujímať Gregory Buchanan, postgraduálny študent na Pensylvánskej univerzite, a jeho profesor Martin Seligman, neúnavný propagátor pozitívnej psychológie a autor komplexnej vízie duševnej pohody, ktorú opísal v knihe Flourishing (v češtine vyšla ako Vzkvétaní). Za osem a pol roka zo 120 kontrolných mužov polovica zomrela na druhý infarkt. Z veľmi podrobných záznamov o ich zdraví a životnom štýle zistili, že žiadny z obvyklých rizikových faktorov (krvný tlak, cholesterol, ani rozsah poškodenia srdca pri prvom infarkte) nedokázal spoľahlivo predikovať, kto bude mať aj druhý infarkt. Iba jeden faktor im doslova udrel do očí – optimizmus, resp. pesimizmus pacienta. Zo 16 najviac pesimistických pacientov ich 15 zomrelo. Zo 16 najviac optimistických pacientov ich zomrelo len 5.

Podľa Seligmana všetky štúdie kardiovaskulárnych ochorení, ktoré rôznymi metódami sledovali aj optimizmus pacientov, dospeli k rovnakému výsledku: optimizmus človeka ochraňuje, pesimizmus oslabuje.

Okrem optimizmu sú tu i ďalšie vlastnosti, ktoré nás podľa rôznych štúdií chránia pred srdcovo-cievnymi chorobami. Seligman spomína napríklad ikigai – japonský koncept, ktorý znamená, že človek má niečo, pre čo stojí za to žiť. Žiť zmysluplne. Zaujímavé je, že neprítomnosť ikigai kosí viac medzi mužmi ako medzi ženami. No a podľa stále prebiehajúcej Normative Aging Study – ak sa iné faktory, dokonca aj optimizmus, zachovajú konštantne, predstavuje hlavný zdravie podporujúci faktor sebakontrola. Ľudia s najvyššou sebakontrolou mali o 56 % nižšie riziko kardiovaskulárneho ochorenia.

To posledné zistenie ma dosť potešilo, lebo optimistka ja veru nie som, ikigai ešte stále hľadám, zato sebakontrolu mám veľmi slušnú. Takže sa ešte pokúsim menej prejedať, viac sa hýbať a občas skontrolujem kreslo, na ktorých miestach sa mi najviac zodiera.

Hodnotenie článku

inVitro 3/2017

Kardiológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 3/2017 Kardiológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro