Akupunktúra v súčasnom systéme zdravotnej starostlivosti

Akupunktúra je súčasťou tradičnej čínskej medicíny (TČM), ktorej začiatky možno nájsť v zdrojoch z obdobia 3 000 rokov pred Kristom. Jej v súčasnosti aplikovaná podoba predstavuje vyvážené skĺbenie poznatkov tradičnej východnej a modernej západnej medicíny. Že je liečebným, ale aj preventívnym postupom, ktorý naozaj účinne pôsobí na ľudský organizmus, dosvedčuje aj fakt, že sa ňou dnes lieči viac ako tretina ľudstva na celej zemeguli.

Trocha z histórie

Európske pomenovanie „akupunktúra“ (z latinských slov acus = ihla; punctura = nabodnutie) vzniklo zo základného piliera čínskej medicíny označeného ako „čžeň-czju“, čo označuje liečbu bodaním a nahrievaním. Pôvodne vyrobených 9 typov ihiel za vlády legendárneho Fu-siho (ktoré slúžili vo vtedajších dobách aj na púšťanie žilou či chirurgické výkony) prešlo v priebehu tisícročí vývojom – podobne ako aj kľúčové veľdielo Čen-ťiou ťia-i-ťing – Úvod do klasického čžeň-czju (Chuang Fu Mio, 215 – 282), čo je prvý systematický opis akupunktúry a moxibuscie. Táto kniha popisuje 349 bodov na ľudskom tele. Body sú definované na jednotlivých dráhach jang a jin a každý bod má svoj názov aj charakteristiku indikácie a spôsoby ošetrenia akupunktúrou. V knihe sú popisy 160 indikácií detských, interných, ženských a chirurgických ochorení, a je tak kvalitne ilustrovaná a presná v informáciách, že ešte aj dnes predstavuje klasickú učebnicu akupunktúry pre tradične orientovaných čínskych lekárov.

Akupunktúra v dnešnej Číne a vo svete

V Číne je dnes výučba akupunktúry povinne zaradená do učebných osnov na všetkých lekárskych fakultách, kde trvá štúdium 6 rokov. Každý lekár, absolvent lekárskej fakulty západného typu (končiaci s titulom M.D.), musí po jeho ukončení absolvovať ešte 2-ročné školenie v TČM, a teda aj akupunktúre. Naopak, každý lekár, absolvent fakulty tradičnej čínskej medicíny (končiaci s titulom O.M.D.), má povinne predpísané 2-ročné štúdium orientované na získanie základných vedomostí z jednotlivých odborov západnej medicíny, čím sa darí užitočne prepojiť odbornosť absolventov s udržiavaním tradícií. Zároveň nie je tajomstvom, že lekári v Číne sú vďaka komplexnému vnímaniu človeka odjakživa uznávanou autoritou a Číňania sú zrejme jediným národom, ktorý v dávnej histórii postavil svojim lekárom chrámy, kam ľudia z vďaky prinášali obetu ich dušiam aj po smrti.

Spôsob zavádzania ihly je taktiež do značnej miery závislý od výsledku, ktorý chceme dosiahnuť – môže byť rýchly a priamy, pomalý a prerušovaný, etapovitý, otáčavý, skrutkovitý a pod.
Spôsob zavádzania ihly je taktiež do značnej miery závislý od výsledku, ktorý chceme dosiahnuť – môže byť rýchly a priamy, pomalý a prerušovaný, etapovitý, otáčavý, skrutkovitý a pod.

K rozšíreniu akupunktúry a TČM do celého sveta prispeli aj WHO (World Health Organisation) a UNICEF, keď v roku 1962 v Alma-Ate založili spoločnosť „Medicina Alternativa“ (Medzinárodná multidisciplinárna vedecká spoločnosť alternatívnej medicíny) so sídlom v Colombo na Srí Lanke. Na významnom kongrese WHO v Pekingu v roku 1979 za účasti delegátov z 12 krajín boli následne oficiálne schválené možnosti použitia akupunktúry pri liečbe 43 ochorení a prijaté odporúčania pre výučbu akupunkturistov. V EÚ bola v máji 1987 Európskym parlamentom vydaná rezolúcia, v ktorej vzal na vedomie existenciu doplnkovej a alternatívnej medicíny a vyzval k preverovaniu a uznaniu všetkých metód, ktoré sa osvedčia ako účinné. Dnes je preto možné legálne študovať akupunktúru vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Rusku a samozrejme aj na Slovensku. V USA bola akupunktúra Úradom pre kontrolu potravín a liekov (FDA = Food and Drug Administration) v roku 1996 preradená zo zoznamu experimentálnych liečebných postupov do kategórie účinných a bezpečných.

Filozofická podstata akupunktúry
Zjednotenie proti- kladných síl jang a jin je tradične znázor- ňované symbolom tzv. čínskej nomády. Zdravie človeka potom predstavuje rovnováhu týchto síl.
Zjednotenie protikladných síl jang a jin je tradične znázorňované symbolom tzv. čínskej nomády. Zdravie človeka potom predstavuje rovnováhu týchto síl.

Vychádza z filozofie taoizmu. Podľa neho je Tao cesta (rozum), najvyšší princíp, definovaná jednota, ktorá v sebe zahŕňa pôsobenie dvoch polárnych princípov: jang a jin. Tieto protikladné sily musia byť v rovnováhe, t. j. za normálnych okolností medzi nimi prebieha neustále pnutie a súperenie, sú však hybnou silou všetkých dejov sveta aj vesmíru a sú na seba vzájomne premeniteľné. Tradične je táto ich jednota znázorňovaná symbolom tzv. čínskej monády, čo je kruh rozdelený sínusoidou na dve rovnaké polovice odlišných farieb – červená pre jang, modrá (alebo zelená) pre jin. V každej polovici kruhu je ešte umiestnený malý krúžok opačnej farby ako symbol zárodku jangu v oblasti jinu a naopak. Zdravie človeka potom predstavuje rovnováhu týchto síl – pri zjavnej prevahe či nedostatku jedného z nich vzniká choroba.

Rozhodnutie o spôsobe aplikácie ihiel v najužšom zmysle slova predstavuje majstrovstvo lekára akupunkturistu, ktorého skúsenosť nemožno ničím nahradiť.
Rozhodnutie o spôsobe aplikácie ihiel v najužšom zmysle slova predstavuje majstrovstvo lekára akupunkturistu, ktorého skúsenosť nemožno ničím nahradiť.

Technika a metodika akupunktúry

Pri vlastnom výkone akupunktúry dochádza po dezinfekcii príslušného miesta k zavádzaniu akupunktúrnych ihiel zlatých (dráždivý účinok – generujú v tkanivách vyššie elektrické potenciály a dilatáciu kapilár čiže prekrvenie), strieborných (sedatívny účinok – majú za následok vznik nižších elektrických potenciálov a kontrakciu kapilár, čiže zníženie teploty v mieste vpichu a a ústup edému) alebo z nerezovej ocele (účinkami sa približujú skôr strieborným) do tzv. aktívnych bodov na povrchu tela, na slizniciach, v podkoží a vo svalstve. Ihly používané k výkonu akupunktúry musia byť prísne sterilné. Ak je vpich správne aplikovaný, dochádza nielen k lokálnemu podráždeniu a k charakteristickým pocitom nazývaným „echo akupunktúry“ (čchi, de-qi, indicky prána či PSC = propagated sensation along the channels; môže sa to prejaviť ako pocit tŕpnutia, napätia či elektrického výboja v danom bode aj v rôzne dlhom úseku príslušnej dráhy), ale aj k šíreniu vzruchovej aktivity senzitívnymi nervami na väčšiu vzdialenosť, keďže existujú spojenia medzi akupunktúrnymi bodmi a vnútornými orgánmi, ktoré sa nachádzajú v príslušnom dermatóme. Ak sa tento pocit nedostaví, je potrebné ihlu povytiahnuť, nepatrne zmeniť jej smer a opäť zaviesť. Hĺbka každého vpichu je uvedená pri jeho charakteristike a čas ponechania zavedenej ihly je podmienený liečebným efektom, ktorý chceme dosiahnuť (od 30 sekúnd po 30 minút i viac). Spôsob zavádzania ihly je taktiež do značnej miery závislý od výsledku, ktorý chceme dosiahnuť – môže byť rýchly a priamy, pomalý a prerušovaný, etapovitý, otáčavý, skrutkovitý a pod. Rovnaké spôsoby využívame aj pri vyťahovaní ihly. Rozhodnutie o spôsobe aplikácie v najužšom zmysle slova predstavuje majstrovstvo lekára akupunkturistu, ktorého skúsenosť nemožno ničím nahradiť.

Smer zavádzania ihiel môže byť:

  • kolmo na kožu (90° uhol) – pri potrebe dosiahnuť hlboký vpich,
  • šikmo (35 – 45° uhol) – na miestach, kde je hlboký vpich kontraindikovaný (napríklad brucho),
  • horizontálne (15° uhol) – typicky na hlave, tvári či hrudníku; pri tomto spôsobe je možné jedným vpichom zasiahnuť aj viacero bodov na dráhe ležiacich blízko pri sebe.

Ihly sa zavádzajú typicky v horizontálnej polohe pacienta, najmä pri prvej aplikácii, keď by mohlo u vegetatívne labilnejších či vystrašených jedincov dôjsť v akejkoľvek inej polohe ku kolapsu.

Akupunktúrny bod (aktívny bod, účinný bod)

Predstavuje zložitý kožný analyzátor, ktorý má presne anatomicky aj pomocou merných jednotiek (1 cun, rozdelený je na 10 fenov) vymedzenú polohu a funkciu, je povrchovou projekciou v hĺbke uloženého útvaru a podľa TČM je miestom koncentrácie životnej energie čchi. Dohromady zaberajú všetky body plochu menšiu ako 1% kožného povrchu. Podľa súčasných poznatkov je k dispozícii až 692 účinných bodov, z ktorých len okolo 360 má väčší klinický význam. Môžu byť klasické (ležia na tzv. dráhach), nestále (objavujú sa len pri niektorých ochoreniach a po vyliečení miznú), mimodráhové (dopĺňajú klasické body, ale ležia mimo dráh) a mimoriadne (ležia na dráhach, ale klasická akupunktúra ich nespomína). Nájdenie správneho bodu pri konkrétnych problémoch pacienta je dané vedomosťami a skúsenosťami lekára. Dnes už existujú na trhu aj komerčné detektory týchto bodov, ktoré sú založené na princípe merania kožného elektrického odporu.

Akupunktúrne dráhy (meridiány, kanály)

Je to systém spojníc aktívnych bodov akupunktúry, ktoré prebiehajú súbežne s pozdĺžnou osou tela, sú spojené navzájom medzi sebou aj s vnútrom organizmu, čím je vytvorené komplexné spojenie medzi vonkajškom organizmu a jeho vnútornými orgánmi. Každý orgán má jednu akupunktúrnu dráhu, ale prostredníctvom kolaterál a vetiev týchto dráh komunikujú všetky navzájom medzi sebou. Po týchto dráhach podľa TČM prúdi ľudským telom životná energia, zabezpečuje sa tok informácií a výživa, ale aj spojenie človeka s okolím. Podľa tohto významu sú dráhy zároveň miestami vstupu a výstupu patogénnych vplyvov do a z ľudského organizmu (vonkajších dovnútra, vnútorných navonok). Rešpektujúc jin-jangovú jednotu sveta a človeka rozlišujeme aj akupunktúrne dráhy na jangové a jinové, zberným miestom všetkých jangových dráh je hlava, zberným miestom všetkých jinových dráh je hrudník. Rozlišujeme hlavné orgánové dráhy – je ich 12 (6 jangových, 6 jinových), sú párové, napr. dráha pľúc, dráha pečene, dráha srdca. Mimoriadne dráhy (je ich spolu 6 – z toho 2 z nich sú nepárové a 4 párové) predstavujú spojenie hlavných orgánových dráh a v podmienkach zdravia (čiže vyrovnanosti) vyživujú mozog a maternicu, inak sú uzatvorené. Ak však vznikne prebytok čchi v niektorej z orgánových dráh natoľko, že to ohrozuje jej správnu funkciu, otvorí sa kardinálny bod spojenia mimoriadnej dráhy s hlavnou dráhou a prebytok životnej energie sa tu uskladní, podobne pri nedostatku čchi. Systém mimoriadnych dráh tak funguje ako spoľahlivá regulačná sústava. Sekundárne dráhy (spojovacie) sprostredkúvajú spojenie hlavných dráh s bodmi iných dráh, je ich spolu 15 a predstavujú hustú sieť longitudinálnych alebo transverzálnych spojníc v celom organizme. Pomocné dráhy (muskulotendinózne, spolu 12) majú za úlohu zásobovať životnou energiou svaly, šľachy a kĺby. Majú rovnaký priebeh ako klasické dráhy, smer toku energie je však u nich centripetálne, t. j. od končekov prstov rúk a nôh smerom na brucho, hrudník a hlavu. Opísaný systém dráh dopĺňajú ešte tzv. zvláštne dráhy, ktoré navzájom spájajú hlavné dráhy jin a jang na rukách a nohách a v cieli privádzajú energiu jin do oblasti hlavy, kde sú len jangové dráhy a kam by sa jinová energia bez týchto dráh nikdy nedostala. Po všetkých týchto vyššie spomínaných dráhach prúdi v organizme 6 druhov životnej energie čchi: najhrubšia (predstavuje telesnú energiu), stredná (tvorí emočnú energiu) a najjemnejšia (je predstaviteľom rozumovej energie). Je tak zabezpečená absolútna kontinuita a prepojenosť jednotlivých úrovní bytia.

Akupunktúra a laboratórne vyšetrenia

Účinok akupunktúry bol objektivizovaný viacerými experimentmi a klinickými pozorovaniami. Je dokázané, že akupunktúra v oblasti laboratórnej diagnostiky:

  • pôsobí na hodnoty glykémie (pri hypoglykémii zvyšuje, pri hyperglykémii znižuje),
  • zvyšuje imunitu a odolnosť (normalizuje erytrocyty a leukocyty, zvyšuje fagocytárnu aktivitu buniek),
  • ovplyvňuje koagulačné procesy (normalizuje fibrinolýzu),
  • upravuje hodnoty katecholamínov,
  • signifikantne znižuje vysoké sérové koncentrácie celkového cholesterolu a triacylglycerolov,
  • znižuje hodnotu kyseliny močovej v sére (po 4. týždni po akupunktúre),
  • zvyšuje sérové množstvo albumínu pri súčasnom znížení globulínov,
  • stimuluje vylučovanie ACTH s následným zvýšením koncentrácie sérového kortizolu u ľudí s normálnou pituitárnou a adrenokortikálnou funkciou (vysvetlenie pomerne dlhotrvajúceho účinku akupunktúry u pacientov trpiacich bolesťou pri chronických zápaloch kĺbov),
  • upravuje poruchy acidity žalúdka (pri hyperacidite žalúdočnú sekréciu HCl znižuje, pri hypacidite naopak zvyšuje),
  • normalizuje poruchy vyprázdňovania stolice (hnačka vs zápcha),
  • prispieva k regenerácii tkanív zvýšenou absorpciou O2 a zvýšeným vylučovaním CO2,
  • znižuje hypersenzitivitu kože a slizníc – čo oceňujú pacienti s alergickými kožnými ochoreniami,
  • v oblasti pôsobenia na pohlavné orgány – normalizuje spermatogenézu, upravuje poruchy menštruačného cyklu.

Účinky akupunktúry

Dnešná akupunktúra má úlohu:

  • povzbudzujúcu, tonizačnú, stimulačnú – všade tam, kde je znížená motorická, senzitívna alebo sekrečná funkcia orgánu,
  • tlmiacu, zmierňujúcu, upokojujúcu, sedatívnu – naopak v prípadoch hypersekrécie, hyperestézie, pri kŕčoch a bolestivých (spastických) stavoch.

Možnosti pôsobenia akupunktúry zasahujú do všetkých klinických odborov medicíny. Ochorenia a poruchy, ktoré môžu byť aj podľa doporučení WHO liečené akupunktúrou (pretože efekt akupunktúry bol pri nich dokázaný v kontrolovaných štúdiách), sú nasledovné:

    1. nepriaznivé reakcie na rádioterapiu alebo chemoterapiu,
    2. alergická rinitída,
    3. biliárna kolika,
    4. depresie a neurózy,
    5. akútna bacilárna dyzentéria,
    6. primárna dysmenorea,
    7. epigastralgia – akútna, pri peptickom vrede, pri gastritíde, pri gastrospazmoch,
    8. bolesť tváre, vrátane kranio-mandibulárnych porúch,
    9. cefalea,
    10. hypertenzia, esenciálna hypertenzia,
    11. primárna hypotenzia,
    12. pôrod,
    13. gonalgie,
    14. leukopénia,
    15. lumbago,
    16. nauzea a vracanie,
    17. bolesť šije,
    18. bolesť v stomatológii (bolesť zubov, temporo-mandibulárna dysfunkcia),
    19. periartritis humeroscapularis,
    20. pooperačná bolesť,
    21. renálna kolika,
    22. reumatoidná artritída,
    23. ischias,
    24. podvrtnutie členka,
    25. náhla cievna príhoda,
    26. tenisový lakeť.

    Akupunktúra na Slovensku

    Na Slovensku siahajú začiatky uplatnenia účinkov akupunktúry do 60. rokov 20. storočia. V roku 1990 vznikla Spoločnosť akupunktúry a alternatívnej medicíny ako samostatná zložka Slovenskej lekárskej spoločnosti. V súčasnosti máme zavedený oficiálny systém vzdelávania v akupunktúre, ktorý je sprístupnený a povolenie na výkon samostatnej praxe sa udeľuje iba lekárom.

    Záver

    V epochách sformovania základov akupunktúry mali pacienti záujem, aby lekár objavil „koreň choroby“ už v jej začiatkoch a aby liečbou pomocou akupunktúry dosiahol vyrovnanie narušenej rovnováhy organizmu. Platili mnohé, pre dnešnú dobu zaujímavé nariadenia, ako napríklad:

    • ak lekárovi zomrel pacient, musel tento lekár pri vchode do svojej ordinácie zavesiť svietiaci lampáš na dobu 1 mesiaca, aby takýmto spôsobom mali pacienti prehľad o kvalitách príslušného lekára,
    • lekár dostával od svojich pacientov plat iba vtedy, keď boli zdraví – ak pacient ochorel, lekár bol povinný liečiť ho zdarma až do vyzdravenia (z toho vychádza aj čínsky aforizmus, ktorý hovorí. „Dobrý lekár lieči pacienta vtedy, keď sa choroba ešte neprejavuje. Zlý lekár lieči chorobu, ktorej vzniku nedokázal zabrániť.“)

    Akupunktúra vo svetle súčasných poznatkov rozhodne predstavuje užitočnú doplnkovú liečbu vo vybraných indikáciách a záleží od všetkých lekárov, ktorí podľahli umeniu tejto tradičnej čínskej praktiky, do akej miery a ako rýchlo sa bude rozširovať spektrum vhodných klinických indikácií.

    Literatúra:

    1. Heinen, M.P.: Tradiční čínské učení o zdravé výživě, vydavateľstvo Fontána, 2013, Olomouc, 1.vydání
    2. Růžička, Radomír: Akupunktura v teorii a praxi, vydavateľstvo Poznání, Olomouc, 2012, 4.vydání
    3. Šmirala, J. a kol.: Kompendium akupunktúry 1, 2, vydavateľstvo Osveta, Martin, 2005, 2011
    Hodnotenie článku

    inVitro 2/2014

    Gastroenterológia a hepatológia

    Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 2/2014 Gastroenterológia a hepatológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
    Objednať inVitro