Gastroenterologička MUDr. Alica Sekanová hovorí, že hoci je syndróm závislosti na alkohole podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb považovaný za duševné ochorenie, stretávajú sa s ním nielen psychiatri, ale aj gastroenterológovia. V rozhovore okrem iného prezradila, kde končia hranice príležitostného popíjania a začína závislosť.

Ako často sa vo svojej praxi stretávate so zdravotnými problémami zapríčinenými veľkou alebo častou konzumáciou alkoholu? Mohli by ste aktuálnu situáciu porovnať s minulosťou?

Aj keď je syndróm závislosti na alkohole považovaný podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb za duševné ochorenie, títo pacienti plnia aj čakárne gastroenterologických ambulancií. Pacienti so zdravotnými problémami zapríčinenými nadmernou konzumáciou alkoholu k nám prichádzajú denne. V regióne severného Slovenska sú dokonca určité lokality, kde je problémom alkoholizmus žien, ale na poplach bijú aj pediatri pre nadmernú konzumáciu alkoholu u detí a mládeže. Podľa štatistických údajov je Slovensko v spotrebe alkoholu na dospelého obyvateľa na 19. mieste na svete. To zodpovedá 45 fľašiam tvrdého alkoholu na hlavu ročne. Ľudia teda pijú stále veľa a počty alkoholikov neklesajú.

Aké zdravotné následky môže nadmerná konzumácia alkoholu spôsobiť?

Alkohol pôsobí negatívne na celý tráviaci systém. Ústna dutina, hltan, pažerák a žalúdok sú vystavené pôsobeniu alkoholu hneď po jeho požití. Alkohol pôsobí na sliznice v koncentrovanej forme a spôsobuje ich poškodenie. V ústach alkohol poškodzuje slinné žľazy, často dochádza k zväčšeniu príušnej žľazy a zápalom jazyka a sliznice ústnej dutiny. Trpia aj ďasná a zuby. V pažeráku pôsobí alkohol niekoľkými spôsobmi, napríklad zhoršuje motilitu pažeráka – aj jednorazové požitie alkoholu signifikantne oslabuje dolný pažerákový zvierač. Výsledkom je gastroezofágový reflux a známky pyrózy. Vzniká ezofagitída a defekty sliznice. Pri hemateméze po abúze alkoholu treba vždy myslieť na Malloryho-Weissov syndróm, keď v dôsledku opakovaného zvracania a zvýšením intragastrického tlaku dochádza k vzniku pozdĺžnych slizničných trhlín ezofagogastrického spojenia. Defekt môže zasahovať až do oblasti lamina muscularis mucosae.

Mohli by ste ešte opísať negatívne pôsobenie alkoholu na žalúdok a črevá?

V žalúdku hrozí zápal sliznice žalúdka a krvácanie. Malé dávky alkoholu síce u zdravých osôb nespôsobujú výrazné poškodenie, ale aj jedna epizóda požitia nadmerného množstva alkoholu môže vyvolať vznik hemoragických lézií. Súčasné použitie protizápalových liekov – napríklad ibuprofénu alebo aspirínu – ešte viac podnecuje závažnosť poškodenia sliznice. Alkoholické nápoje s vysokou koncentráciou alkoholu inhibujú motilitu žalúdka a spomaľujú jeho vyprázdňovanie. To vedie k pocitu plnosti a abdominálnemu dyskomfortu. V tenkom čreve alkohol narúša absorpciu viacerých živín a normálna bakteriálna mikroflóra je alterovaná. Spolu so zmenou permeability sliznice čreva to vedie k zvýšenému prechodu endotoxínov z lúmenu čreva do krvného obehu. Alkohol skracuje aj tranzitný čas v hrubom čreve. Súčasné ochorenie pečene a pankreasu ešte zvýrazňuje zdravotné ťažkosti. Pacienti obmedzujú príjem stravy, chudnú a trpia malnutríciou. Nehovoriac o tom, že v súčinnosti s inými karcinogénmi pôsobí alkohol ako kokarcinogén. Koncentrované destiláty prispievajú k vzniku rakoviny pažeráka, častejší je aj výskyt rakoviny hrubého čreva.

Aké ďalšie typické ochorenia alkoholizmus zapríčiňuje?

Alkoholizmus je jednou z najčastejších príčin chronickej pankreatitídy a asi 50 % všetkých pacientov s akútnou pankreatitídou má v anamnéze abúzus alkoholu. Ťažké hemoragicko-nekrotizujúce pankreatitídy končia nezriedka fatálne. Typická je aj alkoholová choroba pečene, ktorá vzniká pri chronickom a nadmernom užívaní alkoholických nápojov. V skorej fáze vzniká stukovatenie pečene (steatóza). Závažnejší priebeh môže mať akútna alkoholová hepatitída, kde môže dôjsť aj k náhlemu úmrtiu v dôsledku pľúcnej tukovej embólie. Cirhóza pečene je už nezvratné poškodenie s mnohými komplikáciami ako portálna hypertenzia, encefalopatia, ascites a rakovina pečene.

Aká je najúčinnejšia pomoc po nadmernej konzumácii alkoholu, keď sa človek ráno prebudí, točí sa mu hlava a cíti celkovú nevoľnosť?

Najúčinnejšou prevenciou „opice“ je piť s mierou a nemiešať rôzne druhy alkoholu. Medzi pohárikmi vínka či tvrdého alkoholu treba piť čistú vodu a nikdy by sme nemali piť nalačno alebo v stave únavy. Kto to nedodrží, musí sa pripraviť na hodiny utrpenia, bolesti hlavy, závraty, zvracanie, tras a dehydratáciu. Po prebudení ráno možno požiť analgetikum proti bolesti hlavy, treba veľa piť, ale len po hltoch a pomaly. Ideálna je zásaditá minerálna voda, alebo bylinkový čaj – či už mätový alebo harmančekový – s medom. Rehydratácia je pritom kľúčová, pretože zmierni bolesti hlavy aj závraty. Ak je to len trochu možné, treba sa dobre vyspať, potom si dať ľahké raňajky s obsahom cukrov a obilnín, napríklad cereálne keksy s medom. Pomôže aj prechádzka na čerstvom vzduchu a na škodu nie je ani prísun vitamínov B a C.

Ako prvá pomoc sa často odporúča aj šálka silnej čiernej kávy. Čo si o tom myslíte? 

Zaháňanie „opice“ šálkou silnej čiernej kávy je problematické. Kofeín síce môže zmierniť bolesť hlavy, ale pôsobí dehydratačne, dráždi sliznicu žalúdka a môže spôsobiť búšenie srdca. Podobný efekt majú kolové nápoje s kofeínom. 

Pravidelnou konzumáciou akého množstva alkoholu sa človek zaraďuje do kategórie „závislý“ a kedy je to ešte len „sviatočné pitie“?

Spotreba alkoholu sa vyjadruje v gramoch vypitého alkoholu. Štandardná dávka alkoholického nápoja v Európe predstavuje 10 gramov alkoholu denne. Riziková denná konzumácia je pritom 20 – 40 gramov u žien a 40 – 60 gramov u mužov. Do kategórie „závislý“ sa zaraďuje človek, ktorý pokračuje v pití aj napriek škodlivému vplyvu na telesné i duševné zdravie. Závislý človek už nemôže plánovane vypiť len malé množstvo alkoholu a prestať. Má narušenú kontrolu nad konzumáciou alkoholu a jeho organizmus sa mení tak, že už bez alkoholu nemôže fungovať.

V médiách sa často stretávame s názorom, že striedma konzumácia alkoholu funguje ako prevencia proti srdcovo-cievnym ochoreniam. Je to podľa vás pravda alebo iba mýtus?

V posledných rokoch bolo prezentovaných mnoho vedeckých štúdií o vplyve alkoholu na nižšiu úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia. Niektorí vedci poukazovali na pozitívny vplyv hlavne červeného vína. Študoval sa pozitívny efekt flavonoidov a iných antioxidantov, ktoré zvyšujú hladinu tzv. dobrého cholesterolu a ovplyvňujú zrážanlivosť krvi. Klinické štúdie s inými antioxidantami však kardioprotektívny efekt nedokázali. Navyše, protektívne antioxidanty môže človek ľahko získavať aj z iných zdrojov – napríklad z ovocia a zeleniny – a spomínané zvýšenie dobrého cholesterolu možno dosiahnuť aj pravidelnou telesnou aktivitou. Pacientom by som preto namiesto alkoholu odporúčala znížiť cholesterol, tlak, redukovať nadmernú telesnú hmotnosť, mať primeranú fyzickú aktivitu, preferovať zdravú stravu a redukovať stres.