Bolia vás kĺby? Prehltnite tieto hlísty

„Príďte sa mi ukázať o štrnásť dní. Ak sa to nezlepší, predpíšeme mrľu alebo škrkavku.“ Najnovšie poznatky z výskumu naznačujú, že aj takto by mohla vyzerať návšteva u reumatológa.

Čistota – pol zdravia

Čo je v hygiene normálne a nenormálne sa už pekných pár rokov poriadne zamotáva. Tak napríklad mamičky, keď to začnú preháňať s čistotou v domácnosti, tak si akurát koledujú o astmu či alergiu svojich ratolestí. S kedysi celkom vážne mysleným burcujúcim heslom to dopadlo rovnako, ako s inými údernými heslami. Stalo sa vtipom a koluje s dodatkom: „Ak je čistota pol zdravia, čo je potom ten zvyšok?“ Pod úsmevnou pointou sa prv mysleli len smeti a prach. Niekoľko rokov si už ale zvykáme aj na liečbu stolicou. A len aby sa nám to tak neklopalo, hovoríme tomu transplantácia mikrobiómu. V Austrálii, Amerike aj v Európe boli ošetrené už tisíce ľudí a o svojich skúsenostiach by tu mohli rozprávať už aj desiatky pacientov z Česka.

Tým, ktorí nemajú osídlený zažívací trakt správnymi mikróbmi, sa prefiltrovaný exkrement zavádza hadičkou do tenkého čreva. Pre záujemcov z radov preventistov sú k dispozícii už aj tablety. Bez receptu. Má to ale háčik. Aby v nich mikróby zostali živé, musíte si naporciované hovienko uchovávať v tekutom dusíku. Doteraz sa ako zdroj liečivej substancie využíval zdravý darca. Nedávno zverejnené výsledky pokusov vo výskumnom zariadení Univerzitnej nemocnice v Erlangene ale dávajú tušiť, že aj to by sa čoskoro mohlo zmeniť. Liečbu artritídy tam totiž vylepšili o ďalšiu nechutnosť – podávanie zárodkov parazitov. Našťastie iba u pokusných cicavcov. Zatiaľ.

Arthritis rheumatica na kĺboch ruky
Liečebný prostriedok reumatoidnej artritídy z dielne Zhu Chena – samička hlísty Nippostrongylus brasiliensis. Na zahnutom prednom konci má vyvinuté vajíčko. (Zdroj: J. Claire Hoving, PLoS Neglected Tropical Diseases)

Pred niekoľkými dňami vyšiel v časopise Nature Communications článok od Zhu Chena a kol., ktorý ­nikoho až tak nezaujal. Ale mal. Je to totiž po prvýkrát, čo sa niekomu podarilo pacienta zbaviť počiatočných problémov reumatoidnej artritídy, choroby sužujúcej na svete milióny ľudí. A div sa svete, Číňanovi hosťujúcemu v Nemecku na to stačilo naordinovať jeho zverencom helmintózu. Ešte nedávno by sa niečo také označovalo za šarlatánstvo a orgány v trestnom konaní by zahajovali konanie vo veci verejného ohrozenia zdravia. Našťastie v tomto prípade použili parazita napádajúceho len myši, potkany a králikov. Výsledky sú ale natoľko povzbudivé, že sa mnohí začínajú obávať smeru, aký by liečba artritídy mohla nabrať aj u nás.

Na mieste, ktorému hovoríme kĺb, sú kosti pokryté chrupavkou. Tú vytvárajú živé bunky a jemné väzivové vlákna. Je to spojenie veľmi odolné voči opotrebeniu, a tak veľa ľudí až do smrti ani nevie, že niečo také vo svojom tele má. Niekoho ale kĺby začnú bolieť a tých, čo potom začnú mať problém s tým, aby si šli trebárs nakúpiť, je v populácii jedno percento. Reumatoidná artritída si nevyberá a dokáže sa vyblázniť aj na násťročných, ktorí si to nezaslúžia. Na vine je popletený imunitný systém. Z nám doteraz neznámych príčin začne napadať synoviálnu membránu (výstelku vnútra kĺbov). Tá produkuje tekutinu, pre ktorú máme my, laici výstižný termín – kĺbový maz. Pre ten platí to isté, čo už všetci dobre poznáme aj z iných káuz – kto nemaže, začne mať o chvíľu problémy. Keď k tomu prirátame to, že každý má tých kĺbov v tele 143, získame predstavu o tom, ako pri tom môže bolieť celý človek.

Na problémoch reumatoidnej artritídy majú svoj podiel biele krvinky. V mikroskope vyzerajú všetky rovnako, ale zdanie klame. Niektoré strieľajú protilátkami ako ďalekonosné delostrelectvo. Týmto kanonierom hovoríme B-lymfocyty. Okrem nich nám v tele kolujú T-lymfocyty. Z tých sa zase regrutujú špecialisti na boj zblízka. Majú na starosti zvrhlíkov, z ktorých vznikajú nádory. Okrem cytotoxických lymfocytov, ako im tiež hovoríme, sa nám v krvi potulujú aj ďalší špecialisti. Líšia sa nášivkami na svojich kabátikoch, imunológovia im hovoria CD markery. To ale pre nás teraz nie je dôležité a spomenuli sme to len preto, že jeden z týchto bunkových typov podporuje zápal (Th1) a druhý, ktorý má toho na starosti viac (okrem velenia B-lymfocytom), má ešte bokovku, ktorou je tlmenie zápalu (Th2 lymfocyty). Ktorý z týchto typov začne mať v danú chvíľu navrch, to záleží od látok zvaných interleukíny. Je ich celý rad a aby ich patrične nasmerovali, ako nitky ťahajú za vypínače na prekurzorových bunkách. Pri reumatoidnej artritíde hrajú jednu z nepekných úloh pomocné T-bunky, ktorým sme dali číslo sedemnásť (Th17). Hneď ako sa tieto dajú so svojimi kolegyňami do práce, prakticky už nič nemá šancu zvrátiť deštrukciu kĺbov.

Vlasovci, príbuzní machovcov, by teoreticky tiež mali pomáhať od reumatizmu. Radi však upchávajú lymfatické dráhy, a tak by sa ich pomoc mohla zvrhnúť na elefantiázu. (Zdroj: CDC, voľné dielo)
Do radu hlísty patrí aj mrľa detská (Enterobius vermicularis). Aj tento parazit by mohol – tak ako machovec – zamestnávať imunitný systém a brániť rozvoju reumatoidnej artritídy. (Zdroj: Division of Parasitic Diseases and Malaria (DPDM) of the Centers for Disease Control and Prevention, voľné dielo)

Parazitárny paradox

Črevné červy, ktoré nazveme radšej hlísty, považuje za potrebné len ten, kto chce za každú cenu schudnúť. Ukazuje sa, že majú ešte jednu schopnosť a tej sa týka tento článok. Dokážu zmeniť zastúpenie interleukínov v krvi. Tak hovoríme krátkym peptidovým reťazcom, po­mocou ktorých medzi sebou komunikujú biele ­krvinky.

Šarádu s molekulami interleukínov zvláda aj malá hlísta Nippostrongylus ­brasiliensis. Puristi českého jazyka jej hovoria „měchovec“ (machovec). Práve s ním v Nemecku infikovali hlodavce choré na artitídu a tie sa ­uzdravili. To, čo spočiatku vyzeralo ako tmárstvo hlbokého stredoveku, je z pohľadu imunológov celkom bystré. Parazit svojou prítomnosťou pod taktovkou interleukínov (IL-4 a IL-13) navodí zmnoženie buniek tlmiacich zápal, čím ochráni chrupavku, ktorá by inak utrpela ujmu. Infekcia takto údajne dokáže zvrátiť osud neboráka tak, ako sa to doteraz nepodarilo nijakému inému lieku.
 
Na spôsobe uvažovania a na záveroch Zhu Chena by mohlo byť niečo pravdivé. Keď vezmeme do úvahy, že tretinu svetovej populácie sužujú helmintózy, je nepravdepodobné, že by nás evolúcia nevybavila mocným aparátom, ktorý musí čeliť útokom. Je logické, že keď naše vojsko cvičené milióny rokov necháme odrazu zbytočne zaháľať, že si z nudy začne vymýšľať protivníka aj tam, kde nie je. Takýmto prípadom bude pravdepodobne reumatoidná artritída. Preto je zámerná infekcia taká efektívna. Problémom je, že ako to nepreh­nať a čo s nežiaducimi vedľajšími účinkami.

Aj keď spojenec parazit dostal šancu ukázať svoju silu zatiaľ len na zvieracom modeli, v imunitných reakciách a v artritíde sú si cicavce a pán tvorstva dosť podobné. Pravdou je, že nedávno použitá hlísta je na človeka neprenosná. Má ale rad príbuzných (vlasovcov, svalovcov, škrkaviek, mrlí) a tí si už s naším telom rozumejú. Ťažko teraz povedať či predvídať, aký smer to naberie. Možno sa nad tým o nejaký čas nebudeme pohoršovať, rovnako ako nám už pripadajú normálne inzeráty kliník asistovanej reprodukcie, že vykúpia ženské vajíčka a spermie od darcov. Nemusí to byť až taká ďaleká budúcnosť, keď sa v médiách objavia texty: „Hľadáme darcu stolice s vhodným zastúpením mikróbov kmeňa Firmicutes a Bacteroides. Za infekčnosť hlístami vyplácame príplatok.“ 

Pochopiteľne, lepšie by bolo, keby sa terajšie poznatky podarilo využiť tým, čo sa na artritídu snažia ísť „syntetikou“. Keby sa im tak rýchlo nedarilo, skúsme naďalej zostať optimistami a na všetkom vidieť to lepšie. Migrantov môžeme napríklad začať vnímať aj ako nositeľov zvyklostí, ktoré nám pomôžu od reumatizmu. 


Literatúra

  1. Zhu Chen et al. Th2 and eosinophil responses suppress inflammatory arthritis, Nature Communications(2016). DOI: 10.1038/ncomms11596
     
Hodnotenie článku

inVitro 3/2016

Reumatológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 3/2016 Reumatológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro