Budúcnosť vidím v jednodňovej chirurgii

Aké sú výhody jednodňovej chirurgie pre spoločnosť a pre pacienta? Aj o tom nám porozprával lekár, ktorý ako prvý priviedol na Slovensko možnosť laserovej operácie varixov a hemoroidov v režime jednodňovej chirurgie. Okrem toho, že je chirurgom, sa špecializuje na vyšetrenia pilotov a sám si rád zalieta v oblakoch. Na zemi ho drží jeho Harley Davidson a neutíchajúca túžééba po technickom i medicínskom pokroku v slovenskom zdravotnom systéme. O súčasných problémoch napredovania nášho zdravotníctva sme sa porozprávali s MUDr. Jánom Keherom, vedúcim lekárom chirurgického centra v Žiari nad Hronom.

Prečo ste si ako svoje povolanie vybrali medicínu, konkrétne chirurgiu?

Moji rodičia boli učitelia a mali humanitné vzdelanie. Ja som pokračoval v ich koľajach a to, že som vyštudoval humanitnú vetvu gymnázia ovplyvnilo moje ďalšie profesijné smerovanie. Rozhodol som sa pre medicínu, ktorú považujem za najušľachtilejšie povolanie. Pomáhať ľuďom v ťažkostiach a vidieť výsledky svojej práce, to je asi to najdôležitejšie. Zdravie a život sú najcennejšími hodnotami v živote človeka a keďže sa ako lekár o ne starám, tak svojou troškou aj ja prispievam k lepšiemu a kvalitnejšiemu životu pacientov. Prečo práve chirurgia? Už od študentských čias som pracoval ako lapiduch – ošetrovateľ a neskôr ako pomocná vedecká sila na rôznych pracoviskách. V Martine to bola chirurgia, ortopédia a traumatológia. Vzhľadom na to, že som často videl úrazy a ťažké havárie, som k tomuto odboru získal veľké sympatie a tam som najzreteľnejšie videl efekt medicíny. Lekár, ktorý pracuje mentálne, predpisuje lieky a čaká na výsledok svojej liečby, je trošku hendikepovaný oproti chirurgovi, ktorý vidí výsledok svojej práce ihneď. Najčastejšie výsledky sú úľava pacienta a vymiznutie bolestí, respektíve úplné uzdravenie. Tieto markanty sú najzreteľnejšie práve v chirurgii.

Vaše pracovisko sa venuje jednodňovej chirurgii a špecializuje sa na liečbu hemoroidov a varixov. V čom spočíva nebezpečenstvo tejto – na prvý pohľad nenápadnej – choroby?

Hemoroidy aj varixy sú staré ako ľudstvo samotné. Otec medicíny, Hippokrates, podväzoval hemoroidy vlasom z konského chvosta. To je metóda, ktorá našla uplatnenie aj v súčasnosti prostredníctvom takzvaného burónovania, čiže pomocou gumičky, ktorá sa zavádza špeciálnym aparátom, sa podviaže krvácajúca cieva, ktorá spôsobuje zablokovanie krvného toku pri hemoroidoch. Vážnejšie štádiá operujeme laserom, ktorý jednak pôsobí ako skalpel, jednak zastavuje krvácanie. Operácia varixov je treťou najčastejšou operáciou v rámci chirurgie venózneho systému. Pred ňou sú operácie znamienok a operácie pruhu. Výskyt kŕčových žíl rastie spolu s vekom. Dôležitú úlohu zohrávajú genetická predispozícia ochabnutosti cievnej steny a poškodenie chlopní. Dochádza k zvýšenému venóznemu tlaku a k poškodzovaniu ciev. Tie sa vakovito rozširujú a následný zápal ochorenie zhoršuje. Pri neliečenom ochorení môžu varixy spôsobiť trombózu a fatálnu komplikáciu v zmysle pľúcnej embólie, ktorá môže skončiť smrťou. Preto je toto ochorenie veľmi závažné a často invalidizujúce, nehovoriac o tom, že môže spôsobiť smrť.

Laboratórna diagnostika je dôležitá. Iba pomocou nej vieme určiť, či má pacient dostatok krvi a krvných doštičiek alebo či nemá pridružené ochorenie, ktoré zistíme na základe elevácie laboratórnych parametrov.

Ako človek zistí, že má varixy? Aké sú prvé príznaky ochorenia?

Ochorenie postihuje dolné končatiny, prejavuje sa pocitom ťažkých nôh, tlakom, štípaním, pálením, rezaním a celkovým diskomfortom, ktorý predtým pacient nepociťoval. Kŕčové žily sa postupne dostávajú zo svalovej časti k povrchu pokožky a presvitajú z nej. V ďalších štádiách sú už viditeľné. Varixy sú chronickým venóznym ochorením a delia sa do šiestich štádií – od prvého štádia, v ktorom ešte nie sú viditeľné až po šieste štádium, v ktorom je prítomný vred predkolenia, takzvaný Bercov vred. Táto nomenklatúra platí celosvetovo. Varixy sú veľmi časté, postihujú viac než 50 % populácie. Sú to vakovité rozšírenia ciev. V ambulancii mám model, pomocou ktorého vysvetľujem pacientom princíp vzniku a priebehu tohto ochorenia. Často treba uskutočniť preventívnu operáciu kŕčových žíl v skorých štádiách. Nemôžeme nechať pacienta dôjsť do štádia hlbokej trombózy a následnej embólie, ktorá ho môže zdravotne hendikepovať a spôsobiť embolizáciu do pľúc či ohroziť jeho život.

Ak človek príde až v neskorších štádiách, prípadne v poslednom štádiu, je ešte možné ochorenie liečiť?

Áno, v každom štádiu chronickej venóznej insuficiencie sa dá pomôcť. Kým prvé štádium sa lieči kompresiou a tabletami, od druhého štádia sa odporúča chirurgická liečba.

V rámci špecializovaného pracoviska ako jediní na strednom Slovensku operujete varixy a hemoroidy laserom. Môžete nám priblížiť túto metódu?

Naše pracovisko je prvé na Slovensku, ktoré začalo v roku 2000 operovať kŕčové žily v rámci jednodňovej chirurgie. Zúčastnil som sa cievno-chirurgického kongresu v USA, na ktorom prezentovali prvý laserový prístroj. Samozrejme, zaujal ma, keďže išlo o u nás nevídanú metódu. Len som nevedel, aký je drahý, až kým som ho neobjednal. (smiech) Avšak neľutujem. Vďaka tomu, že sme boli prví na Slovensku, máme za tie roky odoperovaných veľa pacientov a získali sme množstvo skúseností, ktoré pretavujeme do prednášok na sympóziách a cievnych kongresoch, na ktorých môžeme zhodnotiť výsledky a ukázať plody našej práce. Výhoda laserovej metódy spočíva najmä v tom, že sú s ňou spojené najlepšie dlhodobé výsledky. Kŕčové žily sú recidivujúcim ochorením s genetickou predispozíciou. Manifestácia tohto ochorenia nezávisí len od genetiky, ale aj od disciplinovanosti pacienta, od dodržiavania liečebného režimu, od farmakoterapie a, samozrejme, najdôležitejší je životný štýl pacienta. Laserová metóda je jedinečná v tom, že do lúmenu cievy sa vkladá laserové vlákno, ktoré zvnútra krátkodobo vytvára vysoké teplo, ktoré degraduje stenu cievy, ktorú vyradí z cievneho obehu. Táto scvrknutá cieva zostáva v tele, ktoré sa postará o jej vstrebanie. Takýmto spôsobom laser vyradí poškodené cievne riečisko. Čiže zabráni vzniku trombózy a následnej fatálnej embólii. Výhodou je aj to, že laserová operácia sa dá robiť v rámci jednodňového režimu. V minulosti chirurg, ktorý operoval varixy, poslal pacienta na vyšetrenie k röntgenológovi a sonografistovi a tí mu dali určité informácie ohľadom patológie a venózneho systému, respektíve o poškodenej chlopni, ktorá v systéme fungovala ako poškodený ventil. Chirurg však napokon nemal takzvanú topickú orientáciu – nevedel presne určiť, kde sa nachádza poškodená cieva. V dnešnej dobe si pred operáciou sami spravíme sonografické vyšetrenie pacienta, nakreslíme predoperačne na končatine, kde sa nachádzajú poškodené časti ciev a tam vnikáme mikroinvazívnymi chirurgickými metódami, tenkou ihlou a laserovým vláknom.

Aká je budúcnosť liečby varixov a hemoroidov? Čo očakávate v tejto oblasti v najbližšom desaťročí?

Počas posledných 20 – 30 rokov sa výrazne posunuli technologické možnosti medicíny. Prišli laserové operácie, precíznejšie operačné techniky, miniinvazívna medicína či jednodňový režim. Najmä posledný spomenutý míľnik je veľkým benefitom pre pacienta. Vzhľadom na to, že prevalencia tohto ochorenia je v spoločnosti vysoká, jeho liečba v rámci jednodňovej chirurgie má výrazný ekonomický efekt na spoločnosť. Pacient nemusí byť dlhodobo liečený antibiotikami, nemusí byť podrobovaný liečbe v nemocnici a nepotrebuje dlhý čas na zotavenie. Jednodňová chirurgia je komfortnejšou možnosťou než klasická operácia. Pacient príde do relatívne príjemného prostredia, je na lôžku sám, venujeme mu plnú pozornosť a čas jeho hospitalizácie je výrazne kratší než pri klasických operáciách. Budúcnosť rozhodne vidím v rozvíjaní jednodňovej chirurgie. V západnej civilizácii v tomto režime operujú 65 – 70 % pacientov.

Jednodňová chirurgia má evidentne mnoho výhod. Prečo ešte nie je bežnou praxou v našej krajine?

Stručne povedané – je to málo muziky za veľa peňazí. Pracoviská jednodňovej chirurgie a ich prevádzkovatelia museli investovať státisíce eur na to, aby vôbec mohli začať vykonávať svoju prax. Okrem toho treba operačné sály, anestéziologické prístroje, monitorovaciu techniku, operačné lampy, stoly, antistatickú podlahu, klimatizáciu na operačných sálach a podobne. Bohužiaľ, cena za prácu, respektíve za výkony je podhodnotená. Za tú istú operáciu v nemocnici dostávajú chirurgovia niekoľkonásobne viac peňazí. My sme založili jednodňovú chirurgiu už v roku 1997, bohužiaľ, trvalo viac než päť rokov, kým sme s poisťovňami dospeli ku konsenzu a zazmluvnili aspoň niektoré výkony. Žiaľ, dodnes je na našom pracovisku zazmluvnených menej než dvadsať z celkového počtu viac než dvesto chirurgických výkonov. Je nepochopiteľné, že táto progresívna, efektívna a veľmi ekonomická metóda doposiaľ nie je akceptovaná poisťovňami. Laserová operácia varixov a hemoroidov nie je ani len v katalógu výkonov – napriek opakovaným urgenciám. Takáto operácia stojí nominálne od 800 – 1 000 eur. Presná suma závisí od použitého vlákna. V susedných krajinách sa táto suma pohybuje na úrovni vysoko nad 1 000 eur. V Rakúsku či v Nemecku každý operačný výkon v rámci jednodňového režimu začína na čísle 500 eur a vyššom. Aby sme boli konkrétni, u nás aj za klasickú operáciu varixov poisťovne platia 350 eur. Čiže pacient sa musí finančne zúčastňovať na výdavkoch. Bez finančného prispievania samotných pacientov by sme neprežili. Na to, aby sme vôbec dostali licenciu, musíme mať v rámci jednodňovej chirurgie ešte lepšie vybavenie a spĺňať prísnejšie podmienky než iné pracoviská. Keď sme sa uchádzali o licenciu, museli sme demonštrovať, že všetky podmienky sú splnené na sto percent. Nie som si istý, či je to všade tak…

Máme veľmi vzdelaných lekárov. Žiaľ, nie sú docenení a odchádzajú do zahraničia.

Financovanie medicínskych výkonov je často problematickým článkom v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. S akými problémami sa v tejto oblasti stretávate vy?

Napríklad, my použijeme stent za 300 eur a poisťovňa nám ho neuhradí. Opýtame sa prečo a dostaneme odpoveď, že skrátka nám ho neuhradí a bodka. Problém vidím v tom, že došlo k liberalizácii trhu zdravotných poisťovní a každá z poisťovní produkuje zisk. Zisk poisťovní by mal byť limitovaný, čo vnímam ako prirodzenú požiadavku platiteľa poistného. Zdravotné poistenie, ktoré si platíme my všetci, by malo byť využité pre pacientov, nie na tvorbu zisku poisťovní. Peniaze by mali ísť naspäť do systému a byť použité na zdravotnú starostlivosť. V opačnom prípade to vnímam ako formu okrádania každého, kto platí povinné zdravotné poistenie. V ústave je stále zakotvené, že máme bezplatné zdravotníctvo – to je však nezmysel. Všetci platíme zdravotné poistenie. Aj v lekárni platíte za recept. Skrátka, bezplatné zdravotníctvo na Slovensku nemáme.

Aké riešenie navrhujete?

V rámci Slovenskej lekárskej únie špecialistov som hlavným koordinátorom pre Banskobystrický kraj. S naším prezidentom chodíme na výjazdy a ministerské jednania. Avšak, darmo opakovane poviete ministerským úradníkom či priamo pánovi ministrovi, prosím vás, spravte už niečo s tým zdravotníctvom. Spravte jednoduchú vec. Máme HDP na úrovni 3,9 %, ktoré je prerozdelené v zdravotníctve. Táto suma by mala slúžiť na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá doposiaľ nie je definovaná. Pod týmto pojmom chápem záchranu života, neodkladné akútne stavy a presne definované výkony. Menované by malo byť hradené zo zdravotného poistenia. Forma pripoistenia, doplnkového poistenia, respektíve nadštandardu by bola v réžii pacienta. Problém je v tom, že sme svedkami veľkej netransparentnosti v rozdeľovaní financií. Systém elektronického zdravotníctva eHealth nás všetkých vyšiel doposiaľ na 90 mil. eur a vyvíjal sa 10 rokov. Všetko však nasvedčuje tomu, že bude nefunkčný. V tomto sa zhodneme s väčšinou kolegov. Na Slovensku máme relatívne dosť zdrojov, ale zle prerozdelených. Veľké nemocnice vykonávajú špičkové výkony, ktoré však nie sú adekvátne hradené. Špecialisti v týchto nemocniciach potom musia vykonávať množstvo iných operácií, aby si, takpovediac, zarobili na tú jednu veľkú operáciu. Treba spraviť katalóg výkonov, o ktorom už hovoríme viac než 20 rokov, v ktorom budú konkrétne sumy za konkrétny výkon. Napríklad, operácia hrubého čreva stojí 15 000 eur, operácia varixov stojí 1 200 eur a podobne. A do týchto súm sa musia vtesnať všetci. Čiže nezáleží na tom, či bude operácia realizovaná v Michalovciach, v Banskej Bystrici alebo v Bratislave. Nákup špeciálneho materiálu je všade v približne rovnakých cenových hladinách. Povedané obrazne, operácia slepého čreva vo fakultnej nemocnici nemôže stáť trikrát, respektíve päťkrát viac než v malom okresnom špitáli. Bijeme na poplach – v tomto sa jednoducho musí urobiť poriadok. Každý výkon musí byť adekvátne zaplatený.

Vaša ambulancia je plne vybavená prístrojmi. Viete teda pacienta pripraviť na operáciu bez toho, aby potreboval externé predoperačné vyšetrenia?

Investovali sme do vybavenia množstvo prostriedkov, aby sme pacientovi poskytovali komplexnú službu. Poisťovne to však často nechcú pochopiť pri úhradách vyšetrení. Povedia mi – pán doktor, vy ste chirurg, nie sonografista, ak chcete robiť vlastné sono, musíte mať rádiologickú atestáciu. Viete si predstaviť, že sa musíte 4 alebo 5 rokov učiť na to, aby ste mohli získať rádiologickú atestáciu a robiť sonografiu vo vlastnej ambulancii? Keď potrebujem sonografiu pred operáciou, pacient čaká niekedy aj dva mesiace na toto jediné vyšetrenie. Tu ho môžem položiť na stôl a vyšetrenie urobiť za 15 minút – bohužiaľ, zadarmo. Tým pádom sa tieto úkony zákonite musia premietnuť do poplatkov. Prístroj stojí veľa peňazí a treba ho nejakým spôsobom zaplatiť. Je množstvo pacientov, ktorí si radšej zaplatia a nečakajú niekoľko týždňov alebo mesiacov na jedno nevyhnutné vyšetrenie. U nás je postup takýto – pacient v pondelok príde, urobíme mu odbery, v stredu máme k dispozícii výsledky laboratórnych testov a vo štvrtok ho môžeme operovať. Ak pacient spĺňa všetky kritériá, behom týždňa sa môže podrobiť operačnej liečbe. My zvládame vykonať všetky diagnostické predoperačné vyšetrenia okrem laboratórnych testov. Okrem sonografie a troch druhov laserov tu máme aj prístroje na sigmoskopiu a rektoskopiu.

Aké miesto má vo vašej praxi laboratórna diagnostika?

Laboratórna diagnostika je dôležitá. Iba pomocou nej vieme určiť, či má pacient dostatok krvi, krvných doštičiek, či nemá pridružené ochorenie, ktoré zistíme na základe elevácie laboratórnych parametrov. Pri diagnostike a pred operáciou využívame súbor základných vyšetrení.

Ktorá vlastnosť je u chirurga najdôležitejšia?

Chirurg je vlastne operujúci internista. To znamená, že musí mať dostatočnú erudíciu, ale aj šikovné ruky, aby to zvládol. Slovo chirurg je odvodené z gréckych slov cheir (ruka, pozn. red.) a ergein (pracovať, pozn. red.). Treba pracovať rukami, čiže chirurg musí byť zručný. Zručnosť je najdôležitejšia.

Aký máte názor na operačnú technológiu da Vinci?

Technológia Da Vinci je veľmi progresívna, avšak na Slovensku sa, žiaľ, využíva len jeden prístroj, ktorý je umiestnený v Banskej Bystrici. V Česku je viac než 15 týchto prístrojov. Aj v tomto vidíme ten diametrálny rozdiel medzi krajinami bývalého Československa v oblasti medicíny. Mali sme rovnaký základ a po rozdelení sa medicína v týchto dvoch krajinách uberala úplne iným smerom. V Česku sú pravdepodobne ekonomicky vyspelejší a investujú viac peňazí do techniky. V tomto ohľade sú niekoľko krokov pred nami. V obidvoch štátoch máme špičkovú úroveň lekárov, chirurgov, výborný systém preventívnych očkovaní, jednoducho skutočne kvalitné základy medicíny. Bohužiaľ, kvôli zlému prerozdeleniu finančných prostriedkov sú naše nemocnice v zlom stave, na izbách so slabým štandardom máme 5-6 pacientov. Skrátka, slovenské zdravotníctvo je finančne poddimenzované. Aj to je jedným z hlavných dôvodov, prečo na Slovensku ešte nie je systém da Vinci štandardným systémom – hoci odborníci, ktorí by ho vedeli ovládať, u nás sú.

Vašou vášňou je lietanie, ako ste sa k nemu dostali a ktoré časti sveta ste vo svojom lietadle precestovali?

Pochádzam z Chrenovca (okres Prievidza, pozn. red.), od útleho detstva som pozeral na nebesá a túžil som vzlietnuť. Môj dedo pracoval v letectve počas druhej svetovej vojny. On ma priviedol k lietaniu. Odmalička som chodil do modelárskeho krúžku a vyrábal modely lietadiel. V osemnástich rokoch som začal lietať na vetroňoch v Sklabini pri Martine. Odtiaľ pochádzajú aj výborní piloti. Medzi nich patril aj pán Polonec, ktorý bol mojím učiteľom. V decembri minulého roku bolo 114. výročie prvého motorizovaného letu bratov Wright­ovcov. Neznámi bratia z Ohia v Severnej Karolíne v roku 1903 zmenili beh dejín. Hoci tento let prekonal len 39 metrov a trval 12 sekúnd, zapísal sa do histórie. Necelých sto rokov po tomto pokuse sme už leteli do vesmíru, je to explozívny pokrok. V mojich začiatkoch sme lietali na drevených, laminátových a polokovových lietadlách a teraz lietame na veľmi sofistikovaných kevlarových sklolaminátoch, ktoré lietajú rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu. Keď nie je dobré počasie, využívam aj motorové lietadlá. Na vetroňoch, respektíve plachtárskych lietadlách, sa dá lietať iba vtedy, keď svieti slnko a sú dobré podmienky. Na motorovom lietadle sa dá lietať takmer kamkoľvek, po podaní letového plánu môžete o hodinu letieť. Ja mám medzinárodnú pilotnú licenciu a lietam po celom svete – v Austrálii, po Európe – Škandinávia, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko a iné. Austrália bola mojím snom, ktorý som si prvýkrát splnil pred 15 rokmi. V Austrálii sú fantastické klimatické podmienky na dlhé lety – tam sme uskutočnili aj 800- až 900-kilometrové lety. Tam som lietal s najlepšími pilotmi na svete. Bol to obrovský zážitok – predstavte si, že sa naháňate na okruhu F1 s Nikim Laudom. Viete, že ho nepredbehnete, ale samotná účasť na jednej dráhe s ním je povznášajúca.

Zdravie a život sú najcennejšími hodnotami v živote človeka a keďže sa ako lekár o ne starám, tak svojou troškou aj ja prispievam k lepšiemu a kvalitnejšiemu životu pacientov.

Máte nesplnený sen, čo sa týka letovej destinácie?

Nebol som ešte v Južnej Amerike – v Brazílii. Tú by som chcel navštíviť, majú tam byť svetové majstrovstvá v lietaní. Chcel by som sa zúčastniť ako divák, nie ako pretekár. (smiech)

S lietaním súvisí aj vaša špecializácia na vyšetrovanie leteckého personálu – pilotov. Koľko lekárov na Slovensku vykonáva tieto vyšetrenia a v čom sú špecifické?

V Košiciach sa nachádza Letecká vojenská nemocnica, v ktorej pripravovali aj nášho prvého kozmonauta, pána Bellu, na let do kozmu. Letecká medicína monitoruje výhradne pilotov. Zdravotný stav pilota je špecifická vec. S mojimi desiatimi kolegami dohliadame na to, aby bol každý slovenský pilot zdravotne spôsobilý na lietanie. Z desiatich kolegov, ktorí vykonávajú vyšetrenia letcov, sme len dvaja piloti. Vďaka tomu, že aktívne lietam, presne viem, čo pilot potrebuje na to, aby bezpečne ovládal lietadlo. Treba brať do úvahy to, že keď človek vzlietne s lietadlom, ktoré má v sebe 300 alebo 400 litrov paliva, dá sa povedať, že to lietadlo je vlastne taká malá bomba. A keď lietate nad zastavanými civilnými zónami, ste potenciálne veľmi nebezpečný. Práve preto je veľmi dôležité, aby bol pilot zdravotne spôsobilý. Bohužiaľ, často sa stáva, že vo vyššom veku sa nás niektorí kolegovia piloti snažia nejakým spôsobom obalamutiť. Musíme byť veľmi pozorní. (smiech) Výhodou posudzovania zdravotnej spôsobilosti pilotov na Slovenku je to, že je tu relatívne málo pilotov – len okolo 500. Vďaka tomu sa všetci navzájom poznáme. Vieme, čo od koho môžeme čakať. Problémy hrozia najmä zo strany zahraničných pilotov, keďže vyšetrujeme pilotov z celej Európskej únie. Musíme si dávať pozor na to, že ak niekto nie je spôsobilý lietať v inom štáte, nemôžme mu ani my vydať licenciu. Chvalabohu, už existuje kooperácia medzi štátmi – ak je niekto dočasne zdravotne nespôsobilý alebo mu licenciu v inom štáte nevydajú, ostatní kolegovia sú o tom informovaní.

Stretávate sa s tým často, že sa piloti snažia licenciu získať aj napriek tomu, že vedia o svojom nepriaznivom zdravotnom stave?

Áno, je to časté. Sú pacienti, ktorí majú v anamnéze suicidálny pokus alebo niečo podobné. Sú schopní danú skutočnosť zatajiť či vytrhnúť stránku zo zdravotnej karty. No keď vidíte, že majú napríklad jazvy na rukách, tak sa spýtate a dedukciou zistíte, že tento človek nie je vhodný adept a licenciu mu nevydáte.

Čiže v rámci vyšetrenia pilotov robíte aj psychologické posudky?

Áno. Ak sa vyskytne taký prípad, že sme na hranici a nevieme sa rozhodnúť, tak využijeme pomoc kolegov psychiatrov.

Ak niekto sníva o tom, že bude pilot, aké predpoklady musí nevyhnutne spĺňať?

V prvom rade, pilot musí dobre vidieť, dobre počuť a mať zdravý úsudok. Môj učiteľ lietania vravel, že na to, aby sa pilot nezahlušil, musí mať výšku, rýchlosť a zdravý úsudok. (smiech) Takže tieto atribúty sú najdôležitejšie. Samozrejme, ak má niekto strach z výšky, nemôže robiť pilota. (smiech) Spolupracujeme aj s inými špecialistami. Napríklad, ak má niekto neštandardný záznam EKG, využijeme internistov, ktorí spravia záťažové testy. Pri probléme s farbocitom využívame pomoc oftalmológa a podobne. Najčastejšie spolupracujeme s otorinolaryngológmi, s neurológmi, s oftalmológmi a so psychiatrami.

Na základe vašich skúseností, čo by ste slovenskému zdravotníctvu dopriali?

Inšpirovať by sme sa mohli v Nemecku. Ja milujem nemecké stroje, sú kvalitné a presné. Takí sú aj Nemci – precízni. Keď ste zamestnancom firmy v Nemecku, platíte si zdravotný odvod do jej vlastnej poisťovne. Keď ochoriete, máte nakumulovanú sumu, z ktorej sa hradí celá vaša liečba. Ak túto sumu prečerpáte, poisťovňa vám požičia. U nás je to tak, že stále platíte, ochoriete, nedajbože, rakovinou a poisťovňa vám skrátka nepodpíše úhradu lieku, lebo je vysoká. V Nemecku vám dajú najlepšie lieky, aké na trhu sú. Je úplne jedno, kto ste. Páči sa mi aj možnosť takzvaného pripoistenia. Ja som túto možnosť navrhoval aj u nás už pred dvadsiatimi rokmi. Ako som už spomínal, časť HDP, ktorá ide do zdravotníctva, by mala byť využitá na neodkladnú záchranu života a zdravia. Ak chcete super služby – mať na izbe televízor, vyšší komfort a podobne, musíte si priplatiť. To by bola forma pripoistenia, ktorou by sa služby diferencovali. Tak to funguje v Nemecku. Problém u nás je v tom, že nemáme ani na základné veci…

Ak by ste mali možnosť robiť zásadné zmeny v slovenskom zdravotníctve, ktoré 3 by ste spravili? Bez ohľadu na politiku i ekonomiku a v oblastiach štúdium, výskum, prax.

Máme veľmi vzdelaných lekárov. Bohužiaľ, nie sú docenení a odchádzajú do zahraničia. Moja generácia – stredná, ľahko staršia – vymiera. To isté sa deje aj v oblasti všeobecných lekárov. Tých je stále nedostatok a odchádzajú do dôchodku. Mladí lekári sú vedení k tomu, aby liečili, obrazne povedané, s počítačmi. Majú k dispozícii určité guidelines, príde k nim pacient a oni sa ho pýtajú. Ja som toto zažil počas mojej stáže v Anglicku pred 20 rokmi. Pacient prišiel k obvodnému lekárovi a ten sa ho opýtal – čo vás trápi? Bolí ma hrdlo, odpovedal pacient. Máte teplotu? Áno. Koľko? Lekár zapísal teplotu a počítač mu vypľul, že pacient má angínu. Lekár sa mu ani nepozrel do hrdla a predpísal mu antibiotiká. Dodatočne sa spýtal, či nie je alergický a to bolo celé. A do tohto sú tlačení aj naši noví lekári, ktorí potom o pacientoch nemajú ani šajnu.

Myslím, že toto bol veľmi nešťastný krok, v ktorom svoju úlohu zohrali lobistické skupiny, aby mohli predať nové prístroje a založiť takzvané „nové centrá“, len zabudli na to, že v týchto centrách musia pracovať lekári, ktorí musia mať dlhodobú prax. Lekár sa stáva skutočným lekárom až po minimálne desaťročnej praxi. Počas štúdia dostanete len základný prehľad. Aj ja až teraz zisťujem, že čím viac viem, tým menej viem. (smiech) Súčasná medicína pozná človeka zhruba na dvadsať percent. Z hľadiska praxe by som preto bol rád, keby naši lekári chodili na istú dobu aj do zahraničia, naučili sa nové postupy, zoznámili sa s inými metódami a potom by sa s bohatými skúsenosťami vrátili a liečili našich pacientov. Medzi jednotlivými štátmi by mala fungovať dohoda o výmenných pracovných pobytoch. Medicína je vysoko špecializovaná. Ak chirurgiu budeme vnímať ako remeslo, môžeme povedať, že niekoľkotisícnásobným opakovaním sa z remesla stáva umenie.

Rovnako vďaka kvalitnej praxi môžete mať ihneď diagnózu pomocou cielenej otázky vychádzajúcej z dlhodobej praxe. Nepotrebujete množstvo vyšetrení, ktoré vás k nej dovedú. Mladí lekári niekedy neskutočne mrhajú pro­striedkami, pretože vyžadujú doslova zbytočné vyšetrenia. Často stačí jednoducho sa pacienta opýtať, čo ho bolí, aký má problém, odkedy to trvá a aké problémy mali rodičia. Preto treba mať dobrého učiteľa. Ja som mal fantastickú výhodu v tom, že môj učiteľ mi umožnil množstvo stáží – na neurochirurgii, na traumatológii, na plastickej chirurgii, na cievnej chirurgii v Miláne, v Ženeve, v americkom Texase a podobne. Na základe toho, čo som zažil, sa snažím byť progresívny a ísť s dobou nielen technicky, ale aj medicínsky.

Ako problém vnímam aj to, že liečime samostatné choroby, neliečime pacienta ako celok. To je rozdiel medzi našou medicínou a východnou, ktorá je preventívna. Naša západná medicína lieči následky. Treba sa zamerať na životosprávu, stravovací režim a psychohygienu. Inak budeme mať chorých ľudí a vynakladať nesmierne prostriedky na ich liečbu. Treba akcentovať prevenciu – to znamená, aby človek vôbec neochorel, bohužiaľ, toto je len ideál. Zdá sa, že poisťovne a farmapriemysel chcú, aby bol pacient chorý, aby sa mu predpisovali lieky a aby oni zarábali. To je však ekonomický princíp každej kapitalistickej spoločnosti. Západná medicína má svoje výhody – má výbornú prístrojovú techniku. Ale žiadny prístroj vám nevypľuje diagnózu. Erudícia lekára, skúsenosti a prax – to sú základné zložky správnej liečby.

foto: Peter Bánoš

Hodnotenie článku

inVitro 1/2018

Urológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 1/2018 Urológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro