Články

Budeme liečbu mitochondriami nazývať transplantácia alebo transfúzia?

Nie je novinkou, že si bunky v našom tele rôzne vypomáhajú, ale že intenzívne kšeftujú aj s celými organelami, to je do značnej miery prekvapivé. V recenzovanom časopise EMBO reports vyšla štúdia o obohacovaní buniek imunitného systému extra porciami mitochondrií. Predklinické testy zlepšovania imunity dopadli mimoriadne dobre – liečba obmedzila zápal a pacientom sa zlepšilo dýchanie. Hoci tento výskum prebiehal ešte pred vznikom pandémie, mohlo by ísť o účinnú liečbu ochorenia COVID-19.

Koronavírus očami internistu v Rakúsku

V podstate som sa pripravoval na veľmi dobrý rok. Keďže sa mi v posledných rokoch nahromadilo veľa dovolenky (na začiatku roku 2020 mi zostávali ešte dva dni z roku 2018, ktoré som následkom permanentného nedostatku personálu nemohol vyčerpať), sadli sme si s kolegyňou, ktorá dovolenky plánuje a spolu sme vytvorili plán na odbúranie mojej dovolenky. Podarilo sa. Vyzeralo to skvelo.

Pohľad klinického mikrobiológa na COVID-19

Svet zažíva pandémiu, ktorej dôsledky nemajú za posledné storočie obdobu. Pandémiu tzv. španielskej chrípky si už prakticky nikto nepamätá, keďže skončila pred 100 rokmi. Aj po nej ešte vypukli rôzne pandémie ako ázijská či hongkonská chrípka, no ani zďaleka neovplyvnili globalizovaný svet takým výrazným spôsobom ako terajšia pandémia COVID-19. Život vo svete sa na nejaký čas výrazne spomalil vďaka malej mikročastici, ktorú nielenže nevieme eliminovať, ale ako takú ju nie je jednoduché ani definovať. André Lwoff, francúzsky mikrobiológ, nositeľ Nobelovej ceny, to povedal pregnantným spôsobom: „Vírus je vírus“.

Čínske skúsenosti s transfúziou u pacientov s COVID-19

Lekári z Ríše stredu mali počas ostatného štvrťroka iné starosti, než aby priebežne podrobne informovali zvyšok sveta o výsledkoch liečby nazývanej plazmaterapia. V období zlepšujúcej sa situácie v krajine si našli čas a zostavili správu o pacientoch s ťažkým priebehom koronavírusovej infekcie, ktorým podali sérum od rekonvalescentov. Článok aktuálne vychádza v Zborníku Národnej akadémie vied USA (PNAS).

2020

Pandémie sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Masívny rozvoj poľnohospodárstva, stieranie prirodzených bariér medzi ľudským a živočíšnym svetom, cestovanie, relativita hygienických štandardov v odlišných kultúrach, neustále rastúca ľudská populácia a s tým súvisiaci trvalý enormný tlak na zabezpečenie dostatku potravín – to všetko podporuje vznik a šírenie infekčných ochorení v pandemickom rozmere. Aktuálne sme svedkami pandémie koronavírusu SARS-CoV-2. Každá pandémia má pre ľudstvo dva zásadné významy: význam edukačný a význam populačný. Edukačný význam spočíva v pripomenutí faktu, že veľkosť nepriateľa nehovorí nič o stupni jeho nebezpečnosti a že život, v dôsledku svojej schopnosti variability, má pre nás nekončiace výzvy. Populačný význam spočíva v znížení počtu populácie v priebehu každej pandémie a sledujúc vývoj za posledné roky sa takmer žiada povedať, že ide možno o samoregulačnú schopnosť planéty – čo azda pochopíme, keď úroveň našich poznatkov dosiahne celistvý rozmer.

Proaktívne testovanie je jedným zo základných kľúčov úspešného boja proti epidémii

Čo sme prekonali a čo nás ešte čaká? Aký je význam testovania protilátok na SARS-CoV-2 metódou ELISA? O hrozbe druhej vlny epidémie koronavírusu sme sa porozprávali s profesorom Krčmérym, prednostom Mikrobiologického ústavu LF UK a UN Bratislava.

Voľné dýchanie – prejav zdravia aj slobody

To, že dýchanie je jednou zo základných životných funkcií, si uvedomíme vo chvíli, keď takým prestane byť. Je veľa faktorov, ktoré prispievajú k problémom s dýchaním: od ochorení rôznych systémov, cez obezitu a fajčenie, až po smog v ovzduší. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpokladá, že ochorenia dýchacích ciest sa postupne prepracujú na popredné priečky v rebríčku najčastejších ochorení celosvetovo. Rovnako obezita už dnes valcuje ľudskú populáciu bez ohľadu na vek. A problematika zdravého ovzdušia si žiada zapojenie všetkých krajín, Slovensko nevynímajúc.

Liečba alebo mučenie?

Objavenie antibiotík odsunulo do minulosti nejednu drastickú liečebnú metódu. Vrátia ich rezistentné baktérie znovu do hry? V našej rodine sa traduje, že moja babička bola liečená vo Vyšných Hágoch na tuberkulózu, pokiaľ do liečebne neprišiel nový, mladý a progresívny lekár a nezistil, že jej pľúcne problémy spôsobila pravdepodobne „len“ práca so škodlivými farbami na hodváb. Tie totiž používala krátko pred ochorením pri práci v umeleckom ateliéri v Lúčkach. V detstve som o Vyšných Hágoch od babičky počula veľakrát. Vrátane hororovej spomienky, ako musela podstúpiť liečebný pneumotorax, ako...

Najsilnejšia motivácia skoncovať s fajčením? Zdravie a financie

Každý rok sa približne tretina fajčiarov pokúsi zbaviť svojej závislosti. Väčšina z nich neúspešne. Dlhoročný návyk, stres či spoločenský tlak sú silnejšie ako motivácia prestať. Pesimistické štatistiky pomáhajú pokoriť školení odborníci. Pomoc s odvykaním od fajčenia poskytujú nadstavbové poradne pre odvykanie od fajčenia pri regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. O tom, ako pracujú, sme sa porozprávali s Tatianou Zvalovou z Banskej Bystrice.

Urémia

Urémia je klinický syndróm, ktorý sa vyznačuje zvýšenou koncentráciou uremických toxínov v krvi, súvisí s nerovnováhou tekutín, elektrolytov, hormónov a s metabolickými abnormalitami, ktoré sa vyvíjajú súbežne so zhoršovaním funkcie obličiek. Pojem urémia doslova znamená moč v krvi, prvýkrát ho použil Piorry na opis klinického stavu spojeného so zlyhaním obličiek. Urémia sa častejšie vyvíja v neskorších štádiách chronických ochorení obličiek, ale môže sa vyskytnúť aj pri akútnom poškodení obličiek, ak je strata funkcie obličiek rýchla. Uremické toxíny majú priame aj nepriame toxické účinky na celý rad tkanív.