Články

Genetika v Slovenskej republike – aktuálny stav

Genetika patrí v súčasnosti medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce oblasti molekulárnej biológie. Uplatnenie genetiky v medicíne podmienilo mohutný rozvoj lekárskej genetiky, ktorá sa oprávnene stala interdisciplinárnou lekárskou vedou. V súčasnosti sa metódy lekárskej genetiky uplatňujú a naďalej prenikajú do rôznych oblastí medicíny. Najvýznamnejší impulz pre rozvoj lekárskej genetiky vzišiel z metód sekvenovania a spoznania ľudského genómu na začiatku tohto storočia.

Pohľad na úlohu patológa v diagnostike kolorektálneho karcinómu

Kolorektálny karcinóm (KRK) je už v súčasnosti považovaný za civilizačné ochorenie s významným socioekonomickým dopadom. Incidencia tohto novotvaru neustále stúpa a vo vyspelých krajinách predstavuje najčastejší zhubný novotvar GIT-u. Ide pravdepodobne o dôsledok moderného spôsobu života, kde sú významným negatívnym faktorom stravovacie návyky.

Možnosti laboratórnej diagnostiky chlamýdiových a mykoplazmových infekcií v laboratóriách Alpha medical

V celosvetovom priemere bol zaznamenaný nárast infekcií vyvolaných chlamýdiami a mykoplazmami. Zvýšený výskyt ochorení potvrdzujú i naše laboratórne štatistiky.

Konferencia v Glasgowe potvrdila veľkú budúcnosť genetiky

6. – 9. júna 2015 sa v škótskom Glasgowe uskutočnila konferencia European Human Genetics Conference (ESHG). Konferencia sa koná každý rok, vždy v niektorom z európskych miest, pričom v Glasgowe bola prvýkrát. Počet účastníkov konferencie dosiahol takmer 2 700. Okrem Európanov tam boli aj účastníci z USA, Austrálie, Číny i z Japonska.

Gynekológia mi pomohla vyrovnať sa s nepriaznivými diagnózami v genetike – rozhovor s doc. MUDr. RNDr. Jurajom Šimkom, manažérom Diagnostického centra lekárskej genetiky a odborným zástupcom

Ako gynekológ a genetik v jednej osobe sa zaslúžil o masívne rozšírenie mnohých genetických vyšetrení na Slovensku. Založil a viedol laboratóriá Gendiagnostica v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. Tie v minulom roku predal spoločnosti Alpha medical, kde dnes pracuje ako manažér Diagnostického centra lekárskej genetiky a odborný zástupca. Doc. MUDr. RNDr. Juraj Šimko, PhD.

Rizikovosť pacientov vo vzťahu k civilizačným ochoreniam

Podľa údajov svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) dnes trpí 15 – 30 % svetovej populácie civilizačnými chorobami. Civilizačnými chorobami označujeme skupinu ochorení, ktoré sú vo výraznej miere ovplyvňované spôsobom života (napríklad fajčenie, zníženie pohybovej aktivity, nevhodný stravovací systém) a zásadnými zmenami životného prostredia (napríklad exhaláty, smog, odpady a iné).

Ocitli sme sa na pokraji antibiotickej krízy? Rezistencia na antibiotiká nadobudla katastrofálne rozmery

Infekčné ochorenia trápili ľudstvo od začiatku jeho existencie. Za jeden z najvýznamnejších objavov minulého storočia sa preto právom považuje objav nových antibiotík, ktorý odštartoval v roku 1928 Alexander Fleming. Hovorí sa aj o zlatom veku antibiotík, ktoré v civilizovaných krajinách pomohli vyliečiť mnohé choroby bakteriálnej etiológie.

Rómovia – čo o nich vlastne vieme?

Posledné sčítanie obyvateľstva SR prinieslo nelichotivé štatistiky o reálnej „kvalite života“ v rómskych osadách, ktorých máme na území Slovenskej republiky podľa najnovšieho atlasu komunít celkom 804. Takmer 100-percentná nezamestnanosť v osadách spolu s úžerníctvom znásobujú biedu, zaostalosť a kriminalitu, ktorá je umocňovaná alkoholizmom, tabakizmom, drogovými závislosťami, inhaláciou prchavých látok a gamblerstvom.

Každý všeobecný lekár by mal byť tak trochu šamanom

Toto číslo je venované všeobecnému lekárstvu, ktoré som začal študovať ešte za socializmu. Vtedy sme boli rozdelení na zubárov – tí študovali 5 rokov – a pediatrov a všeobecných lekárov, ktorí študovali 6 rokov. Revolúcia ma zastihla na patológii v pitevni. Hneď po ukončení školy sa na mňa viacero známych obrátilo s prosbou, aby som bol ich rodinným všeobecným lekárom. Tento trend však na Slovensku nemal také zázemie ako napríklad v západnej Európe, a tak som si nakoniec vybral internú medicínu...

Včasný záchyt a  diagnostika mnohopočetného myelómu

Mnohopočetný myelóm (MM) priťahuje pozornosť klinikov a laboratórnych pracovníkov už niekoľko rokov. Ide o druhé najčastejšie hematoonkologické ochorenie a predstavuje približne 1 % všetkých nádorových ochorení a asi 10 – 15 % všetkých hematoonkologických malignít.