Články

Konferencia v Glasgowe potvrdila veľkú budúcnosť genetiky

6. – 9. júna 2015 sa v škótskom Glasgowe uskutočnila konferencia European Human Genetics Conference (ESHG). Konferencia sa koná každý rok, vždy v niektorom z európskych miest, pričom v Glasgowe bola prvýkrát. Počet účastníkov konferencie dosiahol takmer 2 700. Okrem Európanov tam boli aj účastníci z USA, Austrálie, Číny i z Japonska.

Gynekológia mi pomohla vyrovnať sa s nepriaznivými diagnózami v genetike – rozhovor s doc. MUDr. RNDr. Jurajom Šimkom, manažérom Diagnostického centra lekárskej genetiky a odborným zástupcom

Ako gynekológ a genetik v jednej osobe sa zaslúžil o masívne rozšírenie mnohých genetických vyšetrení na Slovensku. Založil a viedol laboratóriá Gendiagnostica v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. Tie v minulom roku predal spoločnosti Alpha medical, kde dnes pracuje ako manažér Diagnostického centra lekárskej genetiky a odborný zástupca. Doc. MUDr. RNDr. Juraj Šimko, PhD.

Rizikovosť pacientov vo vzťahu k civilizačným ochoreniam

Podľa údajov svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) dnes trpí 15 – 30 % svetovej populácie civilizačnými chorobami. Civilizačnými chorobami označujeme skupinu ochorení, ktoré sú vo výraznej miere ovplyvňované spôsobom života (napríklad fajčenie, zníženie pohybovej aktivity, nevhodný stravovací systém) a zásadnými zmenami životného prostredia (napríklad exhaláty, smog, odpady a iné).

Ocitli sme sa na pokraji antibiotickej krízy? Rezistencia na antibiotiká nadobudla katastrofálne rozmery

Infekčné ochorenia trápili ľudstvo od začiatku jeho existencie. Za jeden z najvýznamnejších objavov minulého storočia sa preto právom považuje objav nových antibiotík, ktorý odštartoval v roku 1928 Alexander Fleming. Hovorí sa aj o zlatom veku antibiotík, ktoré v civilizovaných krajinách pomohli vyliečiť mnohé choroby bakteriálnej etiológie.

Rómovia – čo o nich vlastne vieme?

Posledné sčítanie obyvateľstva SR prinieslo nelichotivé štatistiky o reálnej „kvalite života“ v rómskych osadách, ktorých máme na území Slovenskej republiky podľa najnovšieho atlasu komunít celkom 804. Takmer 100-percentná nezamestnanosť v osadách spolu s úžerníctvom znásobujú biedu, zaostalosť a kriminalitu, ktorá je umocňovaná alkoholizmom, tabakizmom, drogovými závislosťami, inhaláciou prchavých látok a gamblerstvom.

Každý všeobecný lekár by mal byť tak trochu šamanom

Toto číslo je venované všeobecnému lekárstvu, ktoré som začal študovať ešte za socializmu. Vtedy sme boli rozdelení na zubárov – tí študovali 5 rokov – a pediatrov a všeobecných lekárov, ktorí študovali 6 rokov. Revolúcia ma zastihla na patológii v pitevni. Hneď po ukončení školy sa na mňa viacero známych obrátilo s prosbou, aby som bol ich rodinným všeobecným lekárom. Tento trend však na Slovensku nemal také zázemie ako napríklad v západnej Európe, a tak som si nakoniec vybral internú medicínu...

Včasný záchyt a  diagnostika mnohopočetného myelómu

Mnohopočetný myelóm (MM) priťahuje pozornosť klinikov a laboratórnych pracovníkov už niekoľko rokov. Ide o druhé najčastejšie hematoonkologické ochorenie a predstavuje približne 1 % všetkých nádorových ochorení a asi 10 – 15 % všetkých hematoonkologických malignít.

Patríte k vyvoleným, ktorým soľ krvný tlak nezvyšuje?

Sotva otvoríme dvere čakárne u lekára, hneď dostaneme poučenie, že nemáme presáľať. Platí to však aj pre nás, ktorí siahame po soľničke skôr, než jedlo ochutnáme a napriek tomu máme tlak ako bábätko?

Zhubné nádory v endokrinológii

Problematika zhubných nádorov v endokrinológii je v porovnaní s nádormi iných orgánových systémov osobitá, špecifická a hlavne – nie je čiernobiela. Zásadnú Shakespearovskú otázku „byť či nebyť?“ by sme v onkoendokrinológii mohli parafrázovať ešte zásadnejším „malígny či benígny?“. Nie vždy totiž platí, že nezhubný nádor ním vo svojej podstate naozaj je. Naopak, zhubný nádor svojím benígnym priebehom často nie je hodný svojho mena. Vedecké poznatky a technológie napredujú a z 50 odtieňov šedej vystupujú obrysy endokrinných nádorov čoraz ostrejšie a pestrejšie. V konečnom dôsledku – je lepšie vidieť farebne ako čiernobielo. Ostáva však aj miesto pre šedú. Kôru mozgovú.

Je chemizácia životného prostredia vo všeobecnosti a potravín osobitne vektorom nárastu počtu prípadov rakoviny vo vyspelých krajinách?

Odpoveď na otázku položenú v nadpise vyzerá byť jednoduchá a logická: medzi nárastom počtu onkologických ochorení na jednej strane a vystaveniu populácie neustále sa zvyšujúcemu množstvu chemických produktov vytváraných človekom na druhej strane existuje veľmi úzka a historicky preukázaná korelácia. Napriek tomu sa na celkovom trende nič významnejšie nemení: výrobky chemického priemyslu naďalej a v narastajúcej miere zaplavujú naše životné prostredie.