DECIPHER TEST A 4KSCORE TEST V PREDIKCII AGRESIVITY KARCINÓMU PROSTATY V PRAXI UROLÓGA

Article image

Početná incidencia a prevalencia karcinómu prostaty v našej populácii aj celosvetovo robí z tohto ochorenia veľký medicínsky problém. Aktívny skríning a zavedenie testovania PSA výrazne zvýšili záchyt ochorenia karcinómu prostaty. Napriek tomu, mortalita karcinómu prostaty ostala nezmenená alebo poklesla len veľmi málo. Je snaha o identifikáciu pacientov s manifestným ochorením, s indolentným karcinómom a snaha o individualizáciu liečby. V poslednej dobe bolo validovaných a do praxe uvedených niekoľko nových testov na určenie presnejšieho odhadu prognózy ochorenia.

Úvod

Karcinóm prostaty patrí medzi najčastejšie nádorové ochorenia u mužov v rozvinutých krajinách. Jeho výskyt stúpa od stredného veku. Najčastejší výskyt je medzi 65. a 74. rokom života. Medián veku diagnózy v USA je 66 rokov (1).

Posledné spracované údaje za Slovenskú republiku sú z roku 2010. V uvedenom roku bolo hlásených 2 051 nových prípadov karcinómu prostaty, pričom išlo o 12,6 % zo všetkých onkologických ochorení u mužov a incidencia dosiahla 54,9/100 000 ASR (podľa veku prepočítaná na európsku štandardnú populáciu). Podľa hlásení bolo histologicky potvrdených 97,9 % prípadov.Mortalita v roku 2010 dosiahla 533 prípadov, čo činí 7,6 %, pričom mortalita dosiahla 13,6/100 000 ASR (6).

V roku 2017 sa v USA odhaduje 161 360 novodiagnostikovaných prípadov karcinómu prostaty, čo tvorí 9,6 % novodiagnostikovaných nádorov a zároveň 26 730 úmrtí na karcinóm prostaty, čo tvorí 4,4 % všetkých úmrtí na nádorové ochorenia (3). Incidencia v USA dosiahla 119,8/100 000 pri mortalite 20,1/100 000 z hlásení za roky 2010 – 2014 (1).

V roku 2012 bolo hlásených 345 000 nových prípadov karcinómu prostaty v Európskej únii (EÚ). V roku 2015 sa očakával výskyt 365 000 nových prípadov. V rámci Európskej únie je veľká variabilita v incidencii karcinómu prostaty. Najvyššia je vo Švédsku s hodnotou 175/100 000, najnižšia v Grécku s hodnotou 34/100 000. V niektorých krajinách EÚ stále dochádza k rastu incidencie, ale v niektorých krajinách (Dánsko, Fínsko, Švédsko) došlo postupne k poklesu novodiagnostikovaných nádorov. Pokles incidencie a úmrtnosti bol zaznamenaný aj v USA, pričom pokles v úmrtnosti činí približne 3,8 % ročne (5). V roku 2012 bolo v EÚ asi 72 000 úmrtí na karcinóm prostaty (10 % úmrtí na zhubné ochorenia) a v roku 2015 bolo očakávaných 77 000 úmrtí na karcinóm prostaty. ASR mortalita sa v jednotlivých krajinách líši. Najvyššia je v Litve – 36 ASR a najnižšia na Malte – 14 ASR. Pokiaľ ide o prevalenciu za posledných päť rokov, odhaduje sa, že s rakovinou prostaty bude žiť 1 300 000 mužov v EÚ (4).

Najnovšie údaje z projektu Eurocare o 5-ročnom relatívnom prežívaní s rakovinou prostaty, ktorá bola diagnostikovaná v rokoch 2003 – 2007, ukazujú, že rakovina prostaty sa v Európe umiestnila na štvrtom mieste medzi rakovinami s najlepšou prognózou a s 5-ročným relatívnym prežitím 83 %. Prežitie sa pohybovalo od 88 % v krajinách západnej a južnej Európy až po 76 % v krajinách východnej Európy. Navyše, vo všetkých európskych krajinách sa prežitie časom zvýšilo s najvyšším zlepšením zaznamenaným vo východných krajinách (3). V USA je 5-ročné relatívne prežitie 98,6 % za roky 2007 – 2013 (5).

Epidemiológia rakoviny prostaty bola silne pozmenená zavedením a rozšíreným použitím testov na PSA a nasledujúcich diagnostických postupov (biopsia prostaty). V Spojených štátoch sa po jeho zavedení na konci 80. rokov minulého storočia zdvojnásobila miera incidencie v priebehu niekoľkých rokov. Menší, ale podobný nárast výskytu rakoviny prostaty bol zaznamenaný aj v iných krajinách po zavedení testovania PSA, predovšetkým v západnej Európe. Hoci sa prejavila účinnosť pri znižovaní prostata­‑špecifickej mortality, PSA testovanie na vyhľadávanie karcinómu prostaty ako skríningového testu u zdravých asymptomatických mužov prinieslo aj problém nadmernej diagnostiky indolentných nádorov, ktoré boli diagnostikované a následne liečené ako smrteľné druhy rakoviny (5).

Etiológia

Napriek vysokej incidencii rakoviny prostaty stále nie je veľa informácií o príčinách vzniku ochorenia. Zo štatistických zisťovaní však vieme, že isté premenné sú výraznými rizikovými faktormi klinicky signifikantného nádoru prostaty.

Vek

Vek je najvýznamnejším faktorom, ktorý má vplyv na rozvoj karcinómu prostaty. Klinické ochorenie je zriedkavé u mužov pod 50 rokov a výrazne rastie vo veku nad 60 rokov (2).

Rasa

Rasa je ďalším výrazným rizikovým faktorom. V rámci rasovej a geografickej distribúcie je výrazne rozdielna incidencia karcinómu prostaty. Najvyššie riziko je v USA a v severných európskych krajinách a najnižšie na ďalekom východe. V USA je vyššie riziko u Afroameričanov než u mužov bielej rasy a u mužov čiernej rasy je zároveň pozorovaný skorší rozvoj a agresívnejší priebeh ochorenia. Incidencia je nízka u čínskych a japonských mužov, ale u oboch skupín je ochorenie na vzostupe (Tabuľka č. 2). Incidencia latentných (klinicky nesignifikantných nádorov) je podobná u všetkých študovaných populácií (6).

U mužov presídlených z oblastí s nízkym rizikom výskytu do oblastí s vysokým rizikom výskytu rastie riziko a vyrovnáva sa po dvoch generáciách. Preto environmentálne faktory ako diétne faktory a životný štýl môžu podmieňovať rozvoj karcinómu prostaty a progresiu z latentnej formy na klinicky závažný karcinóm prostaty (8, 9).

Rodinná záťaž

Epidemiologické štúdie ukazujú, že dedičné faktory sú rizikom pri malej časti ochorení, ale zohrávajú úlohu na začiatku rozvoja ochorenia. Opakovane bol opísaný familiárny výskyt karcinómu prostaty. Na základe metaanalýzy 74 štúdií bolo stanovené riziko pre príbuzných, pričom muž má asi 2,5-násobne vyššie riziko rozvoja karcinómu prostaty, ak má prvostupňového príbuzného (otec, brat, syn) s karcinómom prostaty (10).

Vysoké riziko familiárneho výskytu viedlo k pátraniu po genetických mutáciách vedúcich k rozvoju karcinómu prostaty. Na základe analýz boli identifikované gény asociované s nádorom. Human prostate cancer 1 gene (HPC1) je lokalizovaný na dlhom ramienku prvého chromozómu – 1q24-25. Štúdie ďalej identifikovali gén na X chromozóme X­‑linked human prostate cancer X gene (HPCX) na dlhom ramienku chromozómu X – Xq27-28. Tento gén je však prenášaný po matkinej línii. Ďalšie gény boli identifikované na chromozómoch 2, 3, 5, 6, 8, 10, 11, 13, 15, 17, 19, 20, 22. Familiárny karcinóm prostaty je však výrazne heterogénnejší než familiárny karcinóm prsníka a prediktívna hodnota ktorejkoľvek alely je nízka (11, 12).
Mutácia BRCA2 je častá pri karcinóme prsníka, pri ktorom je asociovaná so zlou prognózou. Uvedená mutácia je zriedkavá u pacientov s karcinómom prostaty, pričom prítomnosť uvedenej mutácie je spojená s horším celkovým prežívaním aj nádorovo špecifickým prežívaním oproti pacientom s neprítomnosťou danej mutácie.

Hormóny

Testosterón ako aj dihydrotestosterón (DHT) sú zodpovedné za normálny rast a funkciu prostaty a zohrávajú úlohu aj v rozvoji karcinómu prostaty. Karcinóm prostaty sa prakticky nevyskytuje u mužov, ktorí boli kastrovaní pred pubertou, alebo majú deficit enzýmu 5α­‑reduktázy, ktorý konvertuje testosterón na DHT. Úloha testosterónu pri rozvoji karcinómu však nie je úplne jasná. V mnohých štúdiách so suplementáciou testosterónu sa nepreukázal vyšší výskyt karcinómu prostaty (13). Výskyt karcinómu rastie s vekom, pričom hodnoty testosterónu klesajú s vekom. V štúdiách s inhibítormi 5α­‑reduktázy II. typu bol preukázaný nižší výskyt karcinómu prostaty asi o 25 %, ale pri zvýšení výskytu vysoko rizikových karcinómov prostaty  o 25 %. Výsledky tak nepriamo potvrdzujú úlohu DHT pri rozvoji karcinómu prostaty (14).

Obezita

Obezita bola preukázaná ako významný rizikový faktor výskytu mnohých nádorových ochorení, pričom riziko sa mení podľa typu nádorového ochorenia, hormonálneho stavu, etnicity a pohlavia (15). Mortalita na karcinóm prostaty je signifikantne vyššia u pacientov s obezitou. Relatívne riziko je vyššie asi o 44 %. Mechanizmus, ktorým obezita zvyšuje riziko úmrtia na karcinóm prostaty, nie je známy, ale predpokladá sa mechanizmus aktiváciou pro­‑karcinogénnych mechanizmov cestou osi insulin­‑like growth faktora (IGF) (17).

Západný typ stravy

Diéta v západných krajinách je bohatá na proteíny, živočíšne tuky, mäso a sacharidy pri nízkom príjme rastlinnej potravy. Veľa štúdii preukázalo vzťah medzi príjmom nasýtených mastných kyselín červeného mäsa a vznikom karcinómu prostaty. Údaje ukazujú, že α­‑linolénová kyselina a omega-3 polynenasýtené mastné kyseliny zvyšujú riziko rozvoja klinicky závažného karcinómu prostaty mechanizmom oxidatívneho stresu, prostredníctvom poškodenia DNA alebo rozvojom metabolického syndrómu. Omega-3 mastné kyseliny pochádzajúce z morských živočíchov pravdepodobne uvedené riziko znižujú (18). Rovnako majú pravdepodobne ochranný efekt izoflavonoidy obsiahnuté v zelenom čaji. Uvedené údaje korelujú aj s nízkou incidenciou karcinómu prostaty v juhovýchodnej Ázii (18).

Klinický obraz

V poslednom desaťročí dochádza v mnohých krajinách k posunu vo výskyte jednotlivých štádií karcinómu prostaty. V minulosti bola väčšina pacientov diagnostikovaná s klinicky symptomatickým ochorením sprevádzaným stratou váhy, bolesťami kostí a ťažkosťami spojenými s močením. Vďaka zavedeniu vyšetrovania PSA a skríningových programov do klinickej praxe je ochorenie často diagnostikované v skorších štádiách a u asymptomatických mladých mužov. Veľa ochorení je diagnostikovaných ako náhodný nález pri TUR prostaty kvôli obštrukčným mikčným ťažkostiam. Skorá diagnostika so sebou prináša dilemy ohľadne ďalšej liečby a sledovania pacientov. Uvedený trend diagnostického posunu ku skorším štádiám karcinómu prostaty nastal hlavne v USA a v západnej Európe, ale aj u nás je možnosť pozorovať posun ku skorším štádiám u novodiagnostikovaných pacientov (Obrázok č. 1).

Skríning

Pokles mortality na karcinóm prostaty je pozorovateľný v rozvinutom svete. Mortalita klesá vo väčšine rozvinutých krajín (20). Skríning prostaty je jednou z najdiskutovanejších tém dnešnej urológie. Na jednej strane vedie k poklesu mortality, ale na druhej strane prináša množstvo nepotrebných biopsií, s nimi spojených komplikácií, nepotrebnej liečby a diagnosticky nesignifikatných nádorov (21). Napriek odporúčaniam jednotlivých odborných spoločností o skríningu karcinómu prostaty a napriek uplatneniu súčasných odporúčaní AUA (American Urological Association) a US Preventive Services Task Force recommendation (USPSTF) môže podstatné množstvo pacientov s agresívnym ochorením uniknúť diagnóze (21, 22, 23). Najsilnejšie dôkazy o benefite testovania na prežívanie máme u mužov medzi 55. a 69. rokom života.

Na základe Cochranovej analýzy publikovanej v roku 2013 bolo vydaných niekoľko odporúčaní (24).
Skríning je spojený so zvýšeným záchytom karcinómu prostaty (RR: 1,3; CI: 1,02 – 1,65).
Skríning je spojený s vyšším výskytom lokalizovaného ochorenia (RR: 1,79; CI: 1,19 – 2,70) a s menším výskytom pokročilého ochorenia (T3 – 4, N1, M1) (RR: 0,80; CI: 0,73 – 0,87).
Z výsledkov piatich randomizovaných klinických štúdií s účasťou viac než 341 000 mužov nebol preukázaný nádorovo špecifický benefit v prežívaní (RR: 1,00; CI: 0,86 – 1,17) – toto bol primárny cieľ všetkých štúdií.
Z výsledkov štyroch randomizovaných klinických štúdií nebol preukázaný benefit v celkovom prežívaní (RR: 1,00; CI: 0,96 – 1,03).

Klinická diagnóza

Podozrenie na karcinóm prostaty je zvyčajne vyslovené na základe vyšetrenia per rektum (DRE) alebo hladiny PSA. Definitívna diagnóza je potvrdená histologickým vyšetrením s potvrdeným nálezom karcinómu prostaty – biopsiou prostaty, transuretrálnou resekciou alebo náhodným nálezom pri prostatektómii.

Per rektum vyšetrenie
Per rektum vyšetrenie je jednoduchý, bezpečný a lacný test na detekciu karcinómu prostaty u nádorov, ktoré sú lokalizované dorzálne a sú dostatočne veľké na palpáciu – viac než 0,2 ml objemu. Ďalej vyšetrenie prináša informáciu o veľkosti prostaty. Rôzne nálezy môžu viesť k podozreniu na karcinóm prostaty, ale len u asi 1/3 nálezov sa biopsiou potvrdí zhubné ochorenie. Nálezy podozrivé z možného nádoru sú: hmatný uzol na jednom alebo na oboch lalokoch, asymetria žľazy, indurácia časti alebo celej prostaty, zhoršenie pohyblivosti alebo fixácia a palpovateľné semenné vačky. Asi v 18 % prípadov je prítomná plánovateľná lézia pri normálnych hodnotách PSA. Pozitívna prediktívna hodnota pozitívneho DRE pri PSA ≤ 2 ng/ml je 5 – 30 % (68). Abnormálne DRE je indikáciou na biopsiu a je spojené s rizikom nálezu vyššieho Gleason skóre v biopsii (25).

Biochemické vyšetrenia

PSA
Zavedenie stanovenia PSA do klinickej praxe prinieslo revolúciu v diagnostike karcinómu prostaty. PSA je orgánovo špecifický, ale nie je nádorovo špecifický marker. Preto zvýšená hodnota PSA môže byť prítomná pri iných ochoreniach prostaty, ako sú benígna prostatická hyperplázia (BPH), prostatitída, infekcia močového systému, perineálna trauma a pri iných nemalígnych afekciách. PSA je však lepší prediktor rakoviny než DRE alebo transrektálna ultrasonografia (TRUS). PSA je stále najefektívnejší skríningový test na skorú detekciu karcinómu prostaty a vie detegovať 2-krát viac karcinómov než DRE a jeho prediktívna hodnota stúpa v kombinácii s DRE (26). Približne 25 % mužov s PSA vyšším než 4 ng/ml má prítomný karcinóm prostaty a riziko stúpa nad 60 % pri vzostupe PSA nad 10 ng/ml. Hodnota PSA je spojitá veličina a neexistuje hodnota PSA, pri ktorej by nemohol byť prítomný karcinóm prostaty (Tabuľka č. 3) (27). Hodnota PSA typicky rastie s vekom a s veľkosťou prostaty. Na základe popu­lačných štúdií boli stanovené vekovo špecifické hodnoty PSA (Tabuľka č. 4) (28).

Napriek tomu, väčšina mužov s mierne zvýšenou hodnotou PSA má BPH a nie karcinóm prostaty. Bolo navrhnutých niekoľko konceptov ako zlepšiť špecificitu PSA. Deriváty PSA ako PSA denzita, PSA velocita, vekovo špecifická hranica PSA, pomer free/total PSA, Prostate Health Index, Prostate Cancer gene 3 (PCA3) majú zlepšiť schopnosť detegovať skoré štádium karcinómu prostaty a znížiť množstvo negatívnych biopsií.

PSA denzita – PSA hustota
Je pomer PSA v sére delený objemom prostaty v ml stanoveným TRUS. Vyššia hodnota PSA denzity je častejšie spojená s klinicky signifikantným karcinómom prostaty. Hraničnou hodnotou sa zdá byť hodnota nad 0,15 ng/ml, ktorá zlepšuje špecificitu PSA.

PSA velocita a doubling time (čas zdvojenia hodnoty)
Sú dve metódy na hodnotenie kinetiky PSA v čase.

  • PSA velocita (PSAV): absolútny ročný vzostup PSA v sére (ng/ml/rok) (29)
  • PSA doubling time (PSA­‑DT): hodnotí exponenciálny rast PSA v sére v čase (30)

Podmienkou na kalkuláciu sú minimálne tri merania. Velocita nad 0,75 ng/ml/rok predikuje možný karcinóm prostaty. Priemerná velocita u mužov bez prítomnosti karcinómu prostaty je 0,03 ng/ml/rok v porovnaní s hodnotou 0,4 ng/ml/rok u pacientov s finálne potvrdeným karcinómom prostaty. Vo všeobecnosti odporúčanou hranicou PSA velocity na biopsiu je 0,35 – 0,4 ng/ml/rok dokonca aj v prípade, ak je hodnota PSA v norme.

Pomer free/total PSA
Pomer free/total (f/t) PSA môže byť použitý na odlíšenie BPH od karcinómu prostaty. Pomer stratifikuje riziko u pacientov s PSA v intervale 4 – 10 ng/ml s negatívnym DRE. Karcinóm prostaty bol zistený u 56 % mužov s f/t PSA < 10 %, ale iba u 8 % mužov s f/t PSA > 25 %. Hodnotenie f/t PSA nie je vhodné na klinické použitie, ak celková hodnota PSA je >10 ng/ml alebo na sledovanie známeho karcinómu prostaty.

Patologická diagnostika

V patologickej diagnostike hodnotíme architektoniku prostatickej žľazy pri malom zväčšení. V hodnotení využívame prítomnosť vzorov 1 – 5, pričom vzor 1 sa prakticky úplne podobá na nezhubnú žľazu a vzor 5 sa na ňu vôbec nepodobá. Na základe prítomnosti dvoch najčastejších vzorov hovoríme o Gleason skóre, ktoré môže dosahovať hodnoty od 2 do 10. Uvedený systém bol v roku 2016 modifikovaný na Gleason grade group 1 – 5 a bol akceptovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).

TNM

V určovaní štádia ochorenia je využívaný TNM systém s poslednou revíziou v roku 2016.

Diferenciálna diagnostika karcinómu prostaty

Ako bolo spomenuté vyššie, patologický nález DRE alebo zvýšená hodnota PSA nie sú typické len pre karcinóm prostaty. Diferenciálne diagnosticky môžu byť prítomné aj pri iných ochoreniach ako sú nezhubné zväčšenie prostaty, prostatitída, prostatolitiáza, uroinfekcie a trauma perinea.

Liečba karcinómu prostaty

Pri rozhodnutí o liečbe karcinómu prostaty prihliadame na očakávané dožitie pacienta, pridružené ochorenia, na agresivitu ochorenia a na očakávania pacienta. Vo všeobecnosti uvažujeme o odloženej liečbe – aktívne sledovanie (AS) alebo watchful waiting (WW). WW dnes chápeme ako metodiku vyčkávania, ktorá je odlišná od AS. Pri WW nejde o postup so zámerom kuratívnej liečby. Pacient pri WW je bez nutných pravidelných kontrol a je liečený len pri symptomatickom ochorení paliatívnou liečbou (napríklad starí alebo polymorbídni pacienti s očakávaným dožitím do 10 rokov). Na rozdiel od WW, pri AS pacienta aktívne sledujeme podľa navrhnutého protokolu a pravidelne vyšetrujeme s cieľom včas odhaliť možnú progresiu ochorenia a následne pacienta definitívne liečiť. Pri AS ide o odloženú liečbu s kuratívnym zámerom. Pri WW ide len o paliatívnu liečbu.

Ďalšou možnosťou liečby je definitívna liečba, do ktorej zahŕňame radikálnu operačnú liečbu (radikálna prostatektómia – otvoreným prístupom, laparoskopicky alebo roboticky) a rôzne formy rádioterapie (telerádioterapia, brachyterapia). Vzhľadom na veľké zastúpenie skorých štádií a indolentných karcinómov je dnes podstatné identifikovať pacientov, ktorí môžu benefitovať z liečby alebo nemusia byť liečení. Hľadajú sa biomarkery schopné identifikovať rôzne fenotypy karcinómu prostaty. V poslednej dobe bolo vytvorených niekoľko nových testov, ktoré boli validované v klinických štúdiách s cieľom uľahčiť rozhodovanie o tejto dileme.

4Kscore test
4Kscore® Test (OPKO Diagnostics, LLC) je test stanovujúci riziko prítomnosti agresívneho karcinómu prostaty. Test môže nadobúdať hodnoty < 1 % až > 95 % poukazujúce na prítomnosť karcinómu s Gleason skóre ≥ 7. Test zohľadňuje prítomnosť predchádzajúcej biopsie (áno/nie), pozitivitu DRE (áno/nie) a vek pacienta. Stanovuje sa hodnota PSA, free PSA, intact PSA a takzvanej human kallikrein­‑related peptidase 2. Pacienti sú podľa výsledku testu zaradení do skupín s nízkym rizikom < 7,5 %, so stredným rizikom 7,5 % – 19,9 % a s vysokým rizikom ≥ 20 % poukazujúcim na prítomnosť agresívneho nádoru prostaty. Test umožňuje zredukovať počet nepotrebných biopsií prostaty o 30 – 58 % a selektovať pacientov s vysokorizikovým karcinómom prostaty (31, 32). Test bol validovaný v prospektívnej klinickej štúdii na 1 012 pacientoch.

Decipher®
Decipher® test stanovuje pravdepodobnosť metastáz po chirurgickej liečbe a hodnotí agresivitu nádoru založenú na iných parametroch než sú PSA a Gleason skóre. Test určuje aktivitu 22 RNA markerov spojených s metastatickým ochorením. Bolo preukázané, že ide o nezávislý prognostický faktor úmrtia na karcinóm prostaty v skupine vysokorizikového karcinómu prostaty. Výstupom testu je skóre genómového rizika a predikuje pravdepodobnosť rozvoja metastatického ochorenia po 5 rokoch alebo biochemickej recidívy po 3 rokoch. Pacienti sú zaradení do skupín s vysokým, stredným a s nízkym rizikom. Vo validačnej klinickej štúdii malo viac než 70 % pacientov s vysokým rizikom nízky genomický triedič (genomic classifier – GC) a dobrú prognózu. Na druhej strane, pacienti s vysokým GC mali celkovú incidenciu metastáz viac než 25 % (33, 34). Jednotlivé parametre a ich prediktívna štatistická hodnota sú uvedené na Obrázku č. 2. Aplikovaním tohto testu do klinickej praxe bolo preukázané, že až 40 % lekárov zmenilo postupy pri plánovaní ďalšej liečby pacientov (35).

Záver

Incidencia nízkorizikového karcinómu prostaty výrazne rastie v spojení s PSA skríningom. Mnohé vysokokvalitné prospektívne štúdie nepreukázali jasný benefit v prežívaní u pacientov liečených radikálnou liečbou (radikálna prostatektómia, rádioterapia) v porovnaní so sledovaním. Na druhej strane, časť pacientov progreduje napriek radikálnej liečbe. Preto potrebujeme možnosť lepšej stratifikácie pacientov do rizikových skupín. Nové biomarkery nám môžu do budúcnosti priniesť zlepšenie stratifikácie rizika jednotlivých pacientov, presnejšie zacielenie liečby a tým dosiahnutie potenciálne lepších výsledkov v liečbe tohto častého ochorenia.


Literatúra

  1. US national cancer Institute (NCI) Surviance Epidemiology and End Results https://seer.cancer.gov/statfacts/html/prost.html - posledný prístup 10. decembra 2017.
  2. DIBA, CH., HLAVA, P.: Incidencia zhubných nádorov v Slovenskej republike 2010 Vydavateľstvo NCZI, Bratislava, 2017, ISBN 978-80-89292-55-4, EAN 9788089292554. Dostupné na: http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/analyticke/incidencia_zhubnych_nadorov_2010.pdf
  3. SIEGEL, R. L., MILLER, K. D., JEMAL, A.: Cancer statistics, 2017. CA: A Cancer Journal for Clinicians 67, 7 – 30 (2017).
  4. FERLAY, J. et al.: Cancer incidence and mortality patterns in Europe: estimates for 40 countries in 2012. Eur. J. Cancer 49, 1374 – 1403 (2013).
  5. BAROCAS, D. A. et al.: Effect of the USPSTF Grade D Recommendation against Screening for Prostate Cancer on Incident Prostate Cancer Diagnoses in the United States. J. Urol. 194, 1587 – 1593 (2015).
  6. KAMANGAR, F., DORES, G. M. & ANDERSON, W. F.: Patterns of cancer incidence, mortality, and prevalence across five continents: defining priorities to reduce cancer disparities in different geographic regions of the world. J. Clin. Oncol. 24, 2137 – 2150 (2006).
  7. US national cancer Institute (NCI) Surviance Epidemiology and End Results. Dostupné na: https://seer.cancer.gov/statfacts/html/prost.html - posledný prístup 15. septembra 2017.
  8. SONG, M., GIOVANNUCCI, E.: Preventable Incidence and Mortality of Carcinoma Associated With Lifestyle Factors Among White Adults in the United States. JAMA Oncol 2, 1154 – 1161 (2016).
  9. CALLE, E. E., RODRIGUEZ, C., WALKER­‑THURMOND, K., THUN, M. J.: Overweight, obesity, and mortality from cancer in a prospectively studied cohort of U.S. adults. N. Engl. J. Med. 348, 1625 – 1638 (2003).
  10. KICIŃSKI, M., VANGRONSVELD, J., NAWROT, T. S.: An epidemiological reappraisal of the familial aggregation of prostate cancer: a meta­‑analysis. PLoS ONE 6, e27130 (2011).
  11.  ZHENG, S. L. et al.: Cumulative association of five genetic variants with prostate cancer. N. Engl. J. Med. 358, 910 – 919 (2008).
  12. CARTER, B. S. et al.: Hereditary prostate cancer: epidemiologic and clinical features. J. Urol. 150, 797 – 802 (1993).
  13. MICHAUD, J. E., BILLUPS, K. L., PARTIN, A. W.: Testosterone and prostate cancer: an evidence­‑based review of pathogenesis and oncologic risk. Ther Adv Urol 7, 378 – 387 (2015).
  14. MUSQUERA, M., FLESHNER, N. E., FINELLI, A., ZLOTTA, A. R.: The REDUCE trial: chemoprevention in prostate cancer using a dual 5alpha­‑reductase inhibitor, dutasteride. Expert Rev Anticancer Ther 8, 1073 – 1079 (2008).
  15. WANG, J., YANG, D. L., CHEN, Z. Z., GOU, B. F.: Associations of body mass index with cancer incidence among populations, genders, and menopausal status: A systematic review and meta­‑analysis. Cancer Epidemiol 42, 1 – 8 (2016).
  16. RENEHAN, A. G., TYSON, M., EGGER, M., HELLER, R. F., ZWAHLEN, M.: Body­‑mass index and incidence of cancer: a systematic review and meta­‑analysis of prospective observational studies. Lancet 371, 569 – 578 (2008).
  17. QUAGLIARIELLO, V. et al.: Metabolic syndrome, endocrine disruptors and prostate cancer associations: biochemical and pathophysiological evidences. Oncotarget 8, 30606 – 30616 (2017).
  18. SAWADA, N.: Risk and preventive factors for prostate cancer in Japan: The Japan Public Health Center­‑based prospective (JPHC) study. J Epidemiol 27, 2 – 7 (2017).
  19. ONDRUŠOVÁ M., KLIMENT J., PŠENKOVÁ M.: Vybrané ukazovatele epidemiológie karcinómu prostaty na Slovensku, Onkológia 2015; 10(4).
  20. TORRE, L. A. et al. Global cancer statistics, 2012. CA: A Cancer Journal for Clinicians 65, 87 – 108 (2015).
  21. American Urological Association - Early Detection of Prostate Cancer. Dostupné na: http://www.auanet.org/guidelines/early-detection-of-prostate-cancer-(2013-reviewed-and-validity-confirmed-2015) . (posledný prístup: 4. 10. 2017) < http://www.auanet.org/documents/education/clinical-guidance/Prostate-Cancer-Detection.pdf>.
  22. BANERJI, J. S. et al.: Prostate Needle Biopsy Outcomes in the Era of the U.S. Preventive Services Task Force Recommendation against Prostate Specific Antigen Based Screening. J. Urol. 195, 66 – 73 (2016).
  23.  AUFFENBERG, G. B. & MEEKS, J. J.: Application of the 2013 American Urological Association early detection of prostate cancer guideline: who will we miss? World J Urol 32, 959 – 964 (2014).
  24. ILIC, D., NEUBERGER, M. M., DJULBEGOVIC, M., DAHM, P.: Screening for prostate cancer. Cochrane Database Syst Rev CD004720 (2013).
  25. GOSSELAAR, C., ROOBOL, M. J., ROEMELING, S., SCHRÖDER, F. H.: The Role of the Digital Rectal Examination in Subsequent Screening Visits in the European Randomized Study of Screening for Prostate Cancer (ERSPC), Rotterdam. European Urology 54, 581 – 588 (2008).
  26. CATALONA, W. J. et al.: Comparison of Digital Rectal Examination and Serum Prostate Specific Antigen in the Early Detection of Prostate Cancer: Results of a Multicenter Clinical Trial of 6,630 Men. The Journal of Urology 151, 1283 – 1290 (1994).
  27. THOMPSON, I. M. et al.: Prevalence of Prostate Cancer among Men with a Prostate­‑Specific Antigen Level ≤4.0 ng per Milliliter. New England Journal of Medicine 350, 2239 – 2246 (2004).
  28.  OESTERLING, J. E. et al.: Serum Prostate­‑Specific Antigen in a Community­‑Based Population of Healthy Men: Establishment of Age­‑Specific Reference Ranges. JAMA 270, 860 – 864 (1993).
  29. CARTER, H. B. et al.: Longitudinal Evaluation of Prostate­‑Specific Antigen Levels in Men With and Without Prostate Disease. JAMA 267, 2215 – 2220 (1992).
  30. SCHMID, H.-P., MCNEAL, J. E., STAMEY, T. A.: Observations on the doubling time of prostate cancer. The use of serial prostate­‑specific antigen in patients with untreated disease as a measure of increasing cancer volume. Cancer 71, 2031 – 2040 (1993).
  31. LIN, D. W. et al.: Evaluating the Four Kallikrein Panel of the 4Kscore for Prediction of High­‑grade Prostate Cancer in Men in the Canary Prostate Active Surveillance Study. European Urology 72, 448 – 454 (2017).
  32. PUNNEN, S., PAVAN, N., PAREKH, D. J.: Finding the Wolf in Sheep’s Clothing: The 4Kscore Is a Novel Blood Test That Can Accurately Identify the Risk of Aggressive Prostate Cancer. Rev Urol 17, 3 – 13 (2015).
  33.  BADANI, K. ET AL.: Impact of a genomic classifier of metastatic risk on postoperative treatment recommendations for prostate cancer patients: a report from the DECIDE study group. Oncotarget 4, 600 – 609 (2013).
  34. KARNES, R. J. ET AL.: Validation of a genomic classifier that predicts metastasis following radical prostatectomy in an at risk patient population. J. Urol. 190, 2047 – 2053 (2013).
  35. LOBO, J. M. ET AL.: Evaluating the clinical impact of a genomic classifier in prostate cancer using individualized decision analysis. PLoS ONE 10, e0116866 (2015).
invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 01/2018

Urológia

Jarné vydanie časopisu inVitro prináša aktuálne informácie z oblasti urológie. Okrem odborných textov zaoberajúcich sa urologickými ochoreniami a ich prevenciou či liečbou v ňom…

MUDr. Michal Korček

Všetky články autora