Deformity hrudníka a chrbtice

Deformity hrudníka a chrbtice predstavujú skupinu ochorení rôznej etiológie, pričom ich diagnostika a liečba často vyžadujú interdisciplinárnu spoluprácu širokého spektra špecialistov. Hoci podstatná časť pacientov s ľahšími stupňami deformít je asymptomatická, závažnejšie deformity môžu ovplyvňovať funkciu pohybového aparátu a spôsobovať útlak vnútrohrudných orgánov s následným zhoršením funkcie kardiorespiračného systému. Spomedzi respiračných komplikácií bývajú najčastejšie zaznamenané známky reštrikčnej ventilačnej poruchy, ktorá bez včasnej terapeutickej intervencie môže v niektorých prípadoch viesť k chronickému zlyhávaniu dýchania.

Úvod

Problematika deformít hrudníka a chrbtice patrí medzi pomerne často diskutované témy v súčasnej medicíne. Frekvencia ich výskytu v populácii má stúpajúcu tendenciu, pričom zároveň sa postupne rozširujú aj diagnostické a terapeutické možnosti. Najčastejšou deformitou steny hrudníka je pectus excavatum (PE, vpáčený hrudník) charakterizovaný vpáčením hrudnej kosti a priľahlých rebier (exkavátna deformita), ktorý predstavuje až 90 % všetkých vrodených deformít hrudnej steny. Vyskytuje sa s frekvenciou približne 1:100 – 1:1000, pričom u mužov sa objavuje asi 5-krát častejšie ako u žien. Ďalšou pomerne častou deformitou prednej hrudnej steny je pectus carinatum (PC, vtáčí hrudník, vystúpený hrudník), kedy sa v priebehu rastu formuje úzky hrudník s vytlačením hrudnej kosti dopredu – karinátna deformita. Incidencia PC je niekoľkonásobne nižšia ako incidencia PE. Zostávajúcich 3 – 5 % tvoria kombinované deformity typu pectus excavatum-carinatum. Ostatné syndromologické formy a sekundárne postihnutia steny hrudného koša sa v populácii vyskytujú len sporadicky (1, 2, 3).

Termín skolióza pochádza z gréckeho slova skoliosis (krivý, pokrivený). Pod týmto pojmom v širšom slova zmysle rozumieme akúkoľvek trojrozmernú deformitu chrbtice, akejkoľvek etiológie, v ktorejkoľvek lokalizácii na chrbtici. Na rozdiel od fyziologických zakrivení chrbtice v sagitálnej rovine (cervikálnej a lumbálnej lordózy a torakálnej kyfózy), vo frontálnej rovine na chrbtici zdravých ľudí nebýva prítomné zakrivenie väčšie ako 10 stupňov. Podľa Scoliosis Research Society je skolióza definovaná ako patologické zakrivenie chrbtice nad 10 stupňov vo frontálnej rovine. Ide o najstaršiu opísanú deformitu chrbtice postihujúcu asi 3 % populácie, pričom asi u 0,3 % môže byť toto ochorenie invalidizujúce. Najčastejším typom skoliózy je tzv. idiopatická skolióza, ktorá v detskom veku predstavuje viac ako 80 % všetkých skoliotických deformít chrbtice. Skolióza je spravidla spojená aj s rotáciou tiel stavcov a s porušením fyziologických zakrivení chrbtice v sagitálnej rovine, najčastejšie s hrudnou hypokyfózou či hyperkyfózou (4, 5, 6).

Etiológia a klasifikácia

Deformity hrudníka predstavujú pomerne rozsiahlu skupinu anomálií, ktoré zjednodušene možno klasifikovať na 5 základných typov (Tabuľka č. 1) (7). Príčiny vrodených deformít prednej hrudnej steny doposiaľ nie sú dostatočne objasnené. Asi u 40 % bol zdokumentovaný ich výskyt u viacerých členov rodiny, čo naznačuje významnú účasť genetických faktorov pri ich vzniku a rozvoji, avšak príčinné gény sa zatiaľ nepodarilo identifikovať. V prípade PE sa predpokladá vplyv nadmerného rastu rebier v oblasti kosto-chondrálneho spojenia, ktoré môže viesť k rôznym typom deformácie prednej hrudnej steny. Vznik PC sa niekedy dáva do súvislosti s hypovitaminózou D, avšak táto súvislosť nebola jednoznačne potvrdená. Deformity hrudníka sa sporadicky vyskytujú aj ako súčasť rôznych genetických syndrómov vrátane geneticky podmienených difúznych ochorení spojiva (Marfanov syndróm, Ehlers-Danlosov syndróm). Takisto ich možno zriedkavo nájsť u pacientov po kardiochirurgickom výkone spojenom so sternotómiou, avšak v takomto prípade ide o sekundárne vzniknuté deformity (1, 2, 3).

Podobne ako v prípade deformít hrudnej steny, jednoznačnú príčinu vzniku a rozvoja deformít chrbtice vo väčšine prípadov nemožno identifikovať. Približne v 20 % prípadov skolióza vzniká v dôsledku presne definovaného ochorenia. Etiológia zostávajúcich asi 80 % prípadov však nie je známa a túto skupinu označujeme ako idiopatické skoliózy (IS). Predpokladá sa, že určitú úlohu v etiopatogenéze IS zohrávajú telesná výška, pohlavie a genetická predispozícia. S ohľadom na skutočnosť, že väčšinu prípadov progresívnej IS nachádzame u rýchlorastúcich dievčat, do úvahy treba brať aj vplyv hormonálnych faktorov (4). Pozoruhodné závery tiež prinášajú práce poukazujúce na príčinnú súvislosť medzi rozvojom IS a sérovými koncentráciami melatonínu a doštičkového kalmodulínu (8).

Tabuľka č. 1 – Klasifikácia malformácií hrudnej steny (7).
V klinickej praxi existuje pre deformity chrbtice viacero klasifikačných schém určených pre úzko špecializovaných odborníkov, ako napríklad klasifikácia podľa lokalizácie, smeru či rozsahu skoliotických kriviek. Iným prístupom je klasifikácia podľa veku nástupu skoliózy, pričom rozlišujeme deformity infantilné (zachytené do 3. roku života), juvenilné (zachytené medzi 4. – 10. rokom života) a adolescentné (zachytené po 10. roku života) (6, 9). Z hľadiska etiológie možno skoliózy zjednodušene rozdeliť na štrukturálne a neštrukturálne, pričom štrukturálne sa ďalej rozdeľujú na idiopatické, kongenitálne a neuromuskulárne. Medzi neštrukturálne deformity patria napríklad posturálne skoliózy (spôsobené nesprávnym držaním tela), kompenzačné skoliózy (spôsobené skrátením jednej dolnej končatiny) či hysterické skoliózy (pri psychických ochoreniach) (5). Prehľad jednotlivých typov štrukturálnych skolióz spolu s ich stručnou charakteristikou poskytuje Tabuľka č. 2.

Klinický obraz

Menej závažné deformity hrudníka a chrbtice vo väčšine prípadov nebývajú spojené so žiadnymi klinickými symptómami. U mnohých pacientov (predovšetkým v období puberty a adolescencie) sa objavujú skôr psychosociálne problémy vyplývajúce z príslušnej deformity, ako napríklad utiahnutosť, znížene sebahodnotenie či vzťahové problémy. Závažnejšie deformity prednej hrudnej steny i chrbtice však môžu spôsobovať útlak vnútrohrudných orgánov a tým negatívne ovplyvňovať funkciu kardiorespiračného systému (1, 3).

Tabuľka č. 2 – Prehľad štrukturálnych deformít chrbtice a ich stručná charakteristika (5).

Exkavátne i karinátne deformity prednej hrudnej steny často možno pozorovať už u malých detí, no zvýrazňujú sa hlavne v predškolskom veku a v období puberty, keď deti intenzívne rastú. Výrazný PE býva príčinou nefyziologického posunu srdca smerom do ľavého hemitoraxu s jeho súčasnou kompresiou, v dôsledku ktorej dochádza k redukcii systolického objemu a minútového srdcového výdaja. Kompresia sterna zapríčiňuje tiež zníženie objemu hrudníka, pričom dochádza k poklesu dychového objemu a vitálnej kapacity pľúc. Od uvedených stavov sa odvíjajú subjektívne ťažkosti v podobe chronickej únavy, zníženej výkonnosti, ponámahovej dýchavice, zaostávania za rovesníkmi pri športových aktivitách, prítomnosti palpitácií či bolesti na hrudníku. Na rozvoji spomenutých príznakov môže mať podiel aj zvýšená dychová práca pri zníženom prísune kyslíka do dýchacích svalov ako dôsledku zníženého venózneho návratu do pravého srdca. Prehľad najčastejších symptómov objavujúcich sa u pacientov s PE poskytuje Tabuľka č. 3. Závažnosť týchto príznakov však nemusí vo všetkých prípadoch korelovať so stupňom deformity (1, 3).

Keďže pľúcny parenchým a dýchacie cesty u ľudí s deformitami hrudníka nie sú primárne zmenené patologickým procesom (ak netrpia inou pridruženou chorobou), zaznamenané poklesy v parametroch funkčného vyšetrenia pľúc pravdepodobne vznikajú v dôsledku samotnej malformácie hrudnej steny. Závažnejšie formy exkavátnych, menej často aj karinátnych deformít bývajú asociované s reštrikčnou ventilačnou poruchou (RVP), pre ktorú je typický pokles celkovej kapacity pľúc (TLC) (1). Viacerí autori tiež zaznamenali prítomnosť PE u detí s adenoidnými vegetáciami (prípadne chronicky zväčšenými podnebnými mandľami), pričom po odstránení prekážky v horných dýchacích cestách vymizla aj príslušná deformita hrudníka. Z tohto pozorovania vyplýva predpoklad, že obštrukcia horných dýchacích ciest vedie k výraznému zvýšeniu respiračného úsilia s následným rozvojom PE (10).

Ako už bolo spomenuté vyššie, ťažšie skoliotické deformity chrbtice (obzvlášť extrémne ostré hyperkyfózy) môžu okrem neurologických komplikácií spôsobovať útlak orgánov respiračného systému, a tým narúšať ich funkciu. U pacientov trpiacich ľahkou až stredne ťažkou skoliózou (Cobbov uhol menej ako 70 stupňov), ktorí zároveň nemajú pridružené iné chronické ochorenie dýchacieho systému, býva funkcia respiračných orgánov zvyčajne narušená len minimálne. V závažnejších prípadoch je skolióza obvykle asociovaná s rozvojom RVP rôzneho stupňa. Skolióza môže byť príčinou obmedzenia pohybu rebier, mechanicky nevýhodnej pozície inspiračných svalov, ako aj zmeny polohy jednotlivých orgánov hrudnej dutiny. Zároveň môže zapríčiňovať zníženie poddajnosti steny hrudníka a zníženie poddajnosti pľúc (v dôsledku hypoinflácie a progresívnej atelektázy), čo vedie k významnému zvýšeniu dychovej práce. Dlhodobá hypoinflácia a atelektáza sú pravdepodobne príčinou ireverzibilnej atrofie pľúc a ďalšieho zníženia pľúcneho objemu, čo postupne vedie k chronickému zlyhaniu dýchania a k rozvoju pľúcnej hypertenzie. U časti pacientov nachádzame aj známky obštrukčnej ventilačnej poruchy (OVP), ktorá vzniká na podklade zmeny polohy priedušiek spojenej s ich stlačením o stavce či rôzne mediastinálne štruktúry. Kompresia dýchacích ciest zapríčiňuje ich mechanickú obštrukciu, zníženie exspiračného prietoku vzduchu a zvýšenie odporu v dýchacích cestách (11).

Diagnostika

Anamnéza, fyzikálne vyšetrenie a antropometrické vyšetrenie
Základom diagnostiky deformít hrudníka a chrbtice je detailný rozbor anamnézy a podrobné fyzikálne vyšetrenie. Na začiatku vyšetrenia treba získať údaje o čase nástupu ochorenia, jeho symptómoch, priebehu a prípadnej predchádzajúcej liečbe. V detskom a adolescentnom veku je tiež nevyhnutné informovať sa o stave rastu a rozvoja primárnych i sekundárnych pohlavných znakov. Spomedzi subjektívnych príznakov treba pátrať po prítomnosti bolesti, ponámahovej dýchavice, neurologických symptómov či psychických problémov súvisiacich s vnímaním vlastného tela (1, 4).

Tabuľka č. 3 – Najčastejšie symptómy objavujúce sa u pacientov s pectus excavatum (1, 3).
Po získaní anamnestických údajov nasleduje komplexné fyzikálne vyšetrenie pacienta a posudzovanie nálezu v rôznych rovinách (v stoji zozadu, spredu, zboku, v predklone, v ľahu) (4). V prípade deformít prednej hrudnej steny sa treba zamerať na zhodnotenie rozsahu, hĺbky a symetrie príslušnej deformity. Zároveň treba posúdiť aj posturálne charakteristiky (postavenie chrbtice a pliec, prípadná prominencia brucha). U pacientov s PE býva najvýraznejším klinickým prejavom pokles úrovne sterna, ktorý je sledovaný deformitami chrupavčitých častí rebier. Asi v 1/3 prípadov je deformita sterna asymetrická, pričom približne u polovice týchto prípadov je sternum zároveň rotované (zvyčajne doprava). Typický klinický obraz obvykle dotvára nesprávne držanie tela s anteverziou pliec a viac ako 20 % pacientov má aj pridruženú skoliózu chrbtice. Ako už bolo spomenuté vyššie, v malej časti prípadov býva prítomná kombinácia pectus excavatum-carinatum (1, 3).

Pri vyšetrovaní deformít chrbtice je skríningovým vyšetrením Adamsov test predklonu, pri ktorom je pacient v 90-stupňovom predklone v drieku, päty má pri sebe a dlane s prstami má priložené k sebe a spustené dolu (4). Najčastejšími prejavmi skoliotických deformít sú asymetria výšky ramien a asymetria drieku, jej najviditeľnejším prejavom je gibbus (hrb) spôsobený deformáciou rebier na prominujúcej strane hrudníka. Od skutočnej štrukturálnej skoliózy treba odlíšiť tzv. posturálnu skoliózu, ktorá je sekundárnym dôsledkom asymetrickej dĺžky dolných končatín, ale aj iné neštrukturálne deformity. Ak sa pri klinickom vyšetrení zistí skoliotická konfigurácia chrbtice, u daného pacienta nevyhnutne nasleduje odborné vyšetrenie ortopédom (1). So zreteľom na širšiu diferenciálnu diagnostiku je tiež dôležité, všímať si celkový habitus pacienta, prípadné zmeny sfarbenia kože, prítomnosť podkožných tumorov či iných pridružených symptómov (5).

Tabuľka č. 4 – Indikačné kritériá na chirurgickú liečbu pectus excavatum (1, 3).
Veľmi dôležitú úlohu v diagnostike deformít hrudníka má antropometrické vyšetrenie, ktoré je zacielené na zhodnotenie antropometrických parametrov pacientovho hrudníka (zado-predný, transverzálny, biakromiálny rozmer a obvod hrudníka, telesná výška a hmotnosť) a umožňuje tak kvantifikovať stupeň deformity. Dôležitým parametrom je torakálny index (TI), ktorý je meraný zo zado-predného rozmeru a transverzálneho rozmeru meraného na úrovni bradaviek. Antropometrické vyšetrenie do určitej miery dokáže nahradiť informácie získané pri CT vyšetrení. Pri dlhodobom sledovaní pacientov umožňuje zhodnotiť vývin konfigurácie hrudníka v čase, čo je dôležité aj z hľadiska plánovania operačného výkonu (5).

Funkčné vyšetrenie pľúc a kardiologické vyšetrenie
V prípade pacientov s deformitami hrudníka a chrbtice je nevyhnutné overiť, či príslušná deformita ovplyvňuje funkciu kardiorespiračného systému. Treba zrealizovať funkčné vyšetrenie pľúc (základná spirometria, bodypletyzmografické vyšetrenie), ktoré najmä pri závažnejších deformitách môže odhaliť rôzny stupeň reštrikčnej ventilačnej poruchy s charakteristickým poklesom TLC. V niektorých prípadoch býva zaznamenaná aj obštrukčná ventilačná porucha mierneho stupňa.

Kardiologické vyšetrenie je indikované u pacientov so závažnými deformitami chrbtice ako aj u všetkých pacientov s PE (aj v prípade neprítomnosti kompresie srdca), a to z dôvodu možnej koincidencie vrodenej vývojovej chyby srdca. Súčasťou kardiologického vyšetrenia je zhotovenie elektrokardiografického záznamu, ktorý môže odhaliť poruchu srdcového rytmu (atrioventrikulárna blokáda, blokáda pravého Tawarovho ramienka, Wolff-Parkinson-White syndróm). V niektorých prípadoch môže byť tiež počuteľný systolický šelest. Užitočné informácie poskytuje transtorakálna či transezofageálna echokardiografia, pomocou ktorej možno verifikovať zhoršenie diastolickej funkcie pravej predsiene a pravej komory, ako aj prítomnosť prolapsu mitrálnej chlopne. Prínosná môže byť aj záťažová echokardiografia. Realizácia spirometrického a spiroergometrického vyšetrenia je tiež súčasťou predoperačnej prípravy pred plánovanou operačnou korekciou deformít prednej hrudnej steny i pred operáciami chrbtice (3).

Zobrazovacie vyšetrenia
Spomedzi zobrazovacích vyšetrení je u pacientov s deformitami hrudnej steny zlatým štandardom CT vyšetrenie hrudníka, ktoré je zdrojom presných informácií o stupni a tvare exkavácie, symetrii (prípadne asymetrii) hrudníka, stupni rotácie sterna, vzťahu miesta maximálnej exkavácie k polohe srdca, ako aj o štruktúre pľúc. Na zhodnotenie závažnosti deformity je dôležitý tzv. Hallerov index, vyjadrujúci pomer vnútorného priečneho rozmeru hrudníka a zado-predného rozmeru hrudníka medzi dorzálnou plochou sterna a ventrálnou plochou stavca v mieste maximálnej exkavácie. Hodnota Hallerovho indexu sa u zdravých jedincov pohybuje od 2,0 do 2,3; pričom hodnota 3,25 korešponduje so závažným stupňom deformity. Pri diagnostike PC sa v poslednom desaťročí uplatňuje zobrazenie pomocou 3D laserového skenera, ktoré umožňuje získať virtuálny obraz pacientovho hrudníka, zatiaľ čo štandardné CT vyšetrenie hrudníka je u týchto pacientov indikované len pred plánovanou chirurgickou liečbou (1, 3).

Základným zobrazovacím vyšetrením pri skoliotickej deformite chrbtice je RTG snímka celej chrbtice v stoji so zachytením polohy hlavy i panvy. Snímky sa zhotovujú v predozadnej i v bočnej projekcii, ktorá umožňuje určiť jednotlivé krivky s ich vrcholovými a koncovými stavcami, odmerať uhol zakrivenia podľa Cobba, určiť mieru patologickej rotácie stavcov a na základe stupňa osifikácie epifýz iliackých lopát zhodnotiť aj kostný vek (metóda podľa Rissera). S cieľom presnejšieho zobrazenia postihnutého úseku je často vhodné doplniť snímky v ďalších projekciách (5, 6).

Podrobnejší obraz o kostno-kĺbových pomeroch deformovaného úseku poskytuje CT vyšetrenie, ktorého výhodou je možnosť trojdimenzionálnej rekonštrukcie a má zásadný význam aj pri plánovaní operačného zákroku. Na znázornenie mäkkých tkanivových anatomických štruktúr je zásadným prínosom MR vyšetrenie, ktoré je často nevyhnutné pre posúdenie nálezu na mieche a miechových koreňoch (5).

Ostatné vyšetrenia
V prípade podozrenia na genetický syndróm je u pacientov s deformitami hrudníka a chrbtice dôležitou súčasťou diagnostického procesu genetické vyšetrenie (1). U niektorých pediatrických pacientov môže byť prínosné aj vyšetrenie endokrinológom, ktoré ozrejmí stupeň kostnej zrelosti a pomôže presnejšie určiť predikciu nárastu telesnej výšky. Okrem kardiologického a spirometrického vyšetrenia je u pacientov s deformitami chrbtice súčasťou predoperačnej prípravy aj neurologické vyšetrenie vrátane elektromyografie (EMG) (5).

Liečba

V liečbe deformít hrudnej steny sa uplatňujú konzervatívne i chirurgické postupy. Konzervatívna liečba je odporúčaná u pacientov s nevýraznými deformitami, ktoré nemajú tendenciu zhoršovať sa rastom. Pre týchto pacientov sú vhodné všetky typy aeróbnych športových aktivít, ako napríklad plávanie, gymnastika, atletika či korčuľovanie. Ide o aktivity spojené s veľkou spotrebou kyslíka, zrýchleným a prehĺbeným dýchaním, pri ktorom dochádza k rozpínaniu hrudného koša, čo v konečnom dôsledku zabraňuje ďalšiemu rozvoju deformity. Nezastupiteľná je tiež úloha rehabilitácie posturálneho svalstva a nácvik správneho dýchania, pričom rehabilitačné cvičenia sú dôležité aj v rámci prípravy na operačný výkon. Inou možnosťou konzervatívnej terapie PE je použitie tzv. „vacuum bell therapy“ spočívajúcej v každodennej niekoľkohodinovej aplikácie vákuového zvonu v mieste deformity, ktoré sa vplyvom tlaku elevuje. V prípade konzervatívnej liečby PC sa ako veľmi perspektívny postup javí použitie externej kompresívnej dlahy (1).

Operačná korekcia deformity hrudnej steny je metódou voľby u pacientov spĺňajúcich indikačné kritériá, pričom najdôležitejším indikačným parametrom je hodnota Hallerovho indexu (Tabuľka č. 4). V súčasnosti je zlatým štandardom operačnej liečby PE u detí operačná technika označovaná ako MIRPE (miniinvazívna korekcia pectus excavatum). Staršou metódou je otvorená korekcia (postup podľa Ravitcha), ktorej početné modifikácie dodnes nachádzajú svoje opodstatnenie v liečbe PE, obzvlášť pri výrazne asymetrických deformitách. V prípade operačnej liečby PC podobne ako pri PE možno použiť otvorenú korekciu alebo metódu miniinvazívnej korekcie (MIRPC) (1, 3, 12).

V prípade deformít chrbtice je liečba špecifická pre jednotlivé typy deformít v závislosti od ich etiológie, veľkosti a topografie krivky, veku pacienta, kostného veku, rýchlosti telesného rastu, pohlavia, stupňa vývoja pohlavných znakov, ako aj ďalších sprievodných symptómov. Pre každú podskupinu deformít boli vypracované presné postupy, podľa ktorých sa stanovuje, kedy je postačujúca observácia stavu, kedy treba začať efektívnu konzervatívnu liečbu a v ktorých prípadoch je nevyhnutné indikovať chirurgické riešenie. S cieľom sledovania vývoja progresie krivky a posudzovania efektívnosti terapie sú u pacientov potrebné pravidelné kontroly v 3- až 6-mesačných intervaloch (4, 5).

Vzhľadom na skutočnosť, že etiológia idiopatických skolióz je vo väčšine prípadov neznáma, kauzálna liečba deformít chrbtice je možná len zriedkakedy. Podstatou symptomatickej terapie je snaha o inhibíciu progresie krivky, a to s využitím 3 základných terapeutických modalít, ktorými sú liečebná telesná výchova (dychové cvičenia, symetrický motorický rozvoj, antilordotické a posturálne cviky), liečba korzetom (trupovou ortézou) spolu so základnou liečebnou telesnou výchovou a operačná liečba (zadný prístup, predný prístup, torakoskopia, laparoskopia). Korzet je obvykle predpísaný u pacientov so skoliotickou krivkou v rozmedzí 25 – 50 %, indikáciou na operačnú liečbu je skoliotická krivka nad 50 stupňov pri lokalizácii v hrudnej oblasti alebo skoliotická krivka medzi 40 – 50 stupňami pri lokalizácii v torakolumbálnej a lumbálnej oblasti (4, 5).

Záver

Deformity hrudníka a chrbtice predstavujú stále aktuálny klinický problém, na manažmente ktorého sa často musí podieľať široké spektrum špecialistov. Týmto ochoreniam sa venuje zvýšená pozornosť obzvlášť v posledných desaťročiach, a to najmä z dôvodu častejšieho vystavovania hrudníka na verejnosti pri športových aktivitách a v súvislosti s meniacimi sa trendmi vo svete módy. Deformity hrudníka a chrbtice vo väčšine prípadov pacientov priamo neohrozujú na živote, no veľmi často sú zdrojom psychosociálnych problémov. Závažnejšie deformity môžu spôsobovať komplikácie v zmysle narušenia funkcie pohybového aparátu, neurologických prejavov či ovplyvnenia funkcie kardiorespiračného systému. Včasným zachytením a správnym manažmentom týchto ochorení však možno odstrániť mnohé symptómy, predchádzať vzniku trvalých následkov a významne zvýšiť kvalitu života.


Literatúra

  1. Omaník, P., Schlanková N., Béder et al. Deformity prednej hrudnej steny u detí. Pediatr. prax. 2018;19(3):106-110.
  2. Kelly, R. E. Pectus excavatum: historical background, clinical picture, preoperative evaluation and criteria for operation. Semin Pediatr Surg. 2008;17(3):181-93.
  3. Jaroszewski, D., Notrica, D., McMahon, L., et al. Current management of pectus excavatum: a review and update of therapy and treatment recommendations. J Am Board Fam Med. 2010;23(2):230-9.
  4. Kokavec, M., Novorolský, K. Skolióza a pohybová aktivita u detí. Pediatr. prax. 2007;2:70–74.
  5. Liščák, B., Trepáč, M., Kokavec, M. Deformity chrbtice u detí – správna diagnostika a liečba. Pediatr. prax. 2018;19(5):193-198.
  6. Repko M. Skolióza – komplexní diagnostické a terapeutické postupy. Pediatr. prax. 2010,11(4):151–155.
  7. Goretsky, M. J., Kelly, R. E., Croitoru, D., Nuss D. Chest wall anomalies: pectus excavatum and pectus carinatum. Adolesc Med Clin. 2004 Oct;15(3):455-71.
  8. Acaroglu, E., Bobe, R., Enouf, J. The metabolic basis of adolescent idiopathic scoliosis: 2011 report of the “metabolic” workgroup of the Fondation Yves Cotrel. Eur Spine J. 2012;21(6):1033–1042.
  9. Qiu, G., Zhang, J., Wang, Y. A New Operative Classification of Idiopathic Scoliosis: A Peking Union Medical College Method. Spine (Phila Pa 1976). 2005;15;30(12):1419-26.
  10. Fan L, Murphy S. Pectus excavatum from chronic upper airway obstruction. Am J Dis Child. 1981;135(6):550-2.
  11. Tsiligiannis T., Grivas T. Pulmonary function in children with idiopathic scoliosis. Scoliosis. 2012;23;7(1):7.
  12. Abdullah, F., Harris, J. Pectus Excavatum: More Than a Matter of Aesthetics. Pediatr Ann. 2016;1;45(11):e403-e406.
Hodnotenie článku
inVitro 1/2020 Poruchy dýchania

inVitro 1/2020

Poruchy dýchania

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 1/2020 Poruchy dýchania. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro