Diabetes mellitus a následné civilizačné ochorenia

Ako civilizačné ochorenia označujeme ochorenia, ktoré sa v ľudskej populácii veľmi rozšírili a stávajú sa častou príčinou smrti. Medzi tieto choroby zaraďujeme metabolické ochorenia – diabetes mellitus (DM), poruchu glukózovej tolerancie, obezitu, ochorenia srdca a ciev, nádorové ochorenia, nervové a psychické ochorenia, poruchy plodnosti a sterilitu.

Úvod

Príčinami civilizačných chorôb sú degradované životné prostredie, nesprávne návyky obyvateľstva s nesprávnou životosprávou, vysoká spotreba alkoholu, fajčenie, sedavý spôsob života, množstvo povinností, stereotypov, stresov, vyhorenie a únava. Jednotlivé civilizačné ochorenia medzi sebou súvisia, ovplyvňujú a potencujú sa. V tomto článku bližšie opíšeme vzťah medzi DM a niektorými ďalšími civilizačnými ochoreniami.

Diabetes mellitus a sexuálne poruchy u mužov

Sexuálne dysfunkcie sú bežnou komplikáciou u pacientov s DM. Najčastejšie poruchy sexuálnych funkcií u mužov sú tieto:

  • erektilná dysfunkcia (ED),
  • poruchy ejakulácie,
  • hypogonadizmus,
  • bolesť pri pohlavnom styku.

1. Erektilná dysfunkcia

Je definovaná ako minimálne 6 mesiacov trvajúca neschopnosť dosiahnutia a udržania erekcie (4). Znižuje kvalitu života postihnutých mužov a ich sebavedomie, zároveň negatívne ovplyvňuje partnerský vzťah. Vyskytuje sa 4-krát častejšie než v ostatnej populácii. Objavuje sa pri oboch typoch diabetu o 10 rokov skôr než u nediabetikov. Jej prevalencia u mužov s DM je 35 – 75 %. Riziko vzniku koreluje s vekom, s dĺžkou trvania DM, s prítomnosťou mikro- a makrovaskulárnych komplikácií, s obezitou a s fajčením.

Etiológia

  • Vaskulárna príčina
    Upchávanie ciev môže zúžiť prietok krvi z panvového riečiska do oblasti penisu. Postihnutie malých ciev sa prejaví skoro, vzhľadom na to, že artéria penisu má priemer iba jeden milimeter, takže stačí málo a jej kapacita nepostačuje na dobrú erekciu. Pomocou USG vyšetrenia sa zistila artériová insuficiencia corpus cavernosum u 87,2 % diabetikov.
  • Neurogénna príčina
    Spôsobuje, že sa pri erotickej stimulácii neuvoľňuje na nervových zakončeniach dostatočné množstvo neurotransmiterov potrebných na uvoľnenie hladkého svalstva ciev toporivých telies.
  • Psychická príčina
    Patria sem depresie, úzkostné stavy, obavy pred zlyhaním, negatívne psychologické faktory zo životných a zdravotných problémov chronicky chorých diabetikov.

Prevalencia ED u mužov s DM od 40 do 60 rokov je vyššia než prevalencia ED vo vekovej kategórii mužov nediabetikov od 60 do 80 rokov. Dôležité je, že ED môže byť prvým prejavom nepoznaného diabetu (6).

2. Poruchy ejakulácie

Sú spôsobené urogenitálnou autonómnou neuropatiou. Prejavujú sa ako retrográdna ejakulácia alebo anejakulácia. Retrográdna ejakulácia vzniká, keď nedôjde k uzavretiu hrdla močového mechúra a ejakulát nie je vypudený z uretry von, ale do močového mechúra. Anejakulácia vzniká vplyvom poškodenia vegetatívnej inervácie pri DM. Diagnostika spočíva v náleze spermií v moči po ejakulácii.

3. Hypogonadizmus

Obézni muži, ktorí majú metabolický syndróm a/alebo DM 2. typu majú nízku hladinu celkového i voľného testosterónu a nízky SHBG (sex hormone binding globulín). Viscerálna obezita, metabolický syndróm a/alebo DM 2. typu negatívne pôsobia prostredníctvom prozápalových faktorov – poškodzujú endoteliálnu funkciu a zvyšujú riziko kardio-vaskulárnych ochorení a ED.

4. Bolesť pri pohlavnom styku

Spôsobujú ju poranenia a zápaly v oblasti glans penis.

Diagnostika

Päťbodový medzinárodný dotazník ED IIEF – 5, anamnestický rozhovor – nutné zistiť LA – lieky s možným vplyvom na ED.
Laboratórne vyšetrenia: glykémia, lipidy, testosterón, špecifický prostatický antigén.
Invazívne vyšetrenia: intrakavernózna aplikácia vazoaktívnej látky spojená s dopplerovským vyšetrením.
Vhodné sú aj urologické, infektologické, dermatovenerologické vyšetrenia.

Liečba

  • Prvá línia: kompenzácia diabetu a korekcia jeho komplikácií, schudnutie, normalizácia krvného tlaku, normalizácia metabolizmu cholesterolu, zanechanie fajčenia, obmedzenie príjmu alkoholu, eliminácia chronického stresu.
  • Druhá línia: inhibítory PDE5: sildenafil, tadalafil, vardenafil, avanafil. Benefit predstavuje aj kombinovaná terapia I – PDE5 s testosterónom u diabetikov trpiacich hypogonadizmom.
    –    Podtlakové prístroje: spôsobia podtlak, ktorý vedie k rozšíreniu ciev a k erekcii.
    –    Liečba rázovou vlnou: využíva lineárnu aplikáciu rázovej vlny nízkej intenzity.
    –    Psychosexuálna terapia
  • Tretia línia: intrakavernózna aplikácia vazoaktívnej látky PGE1, alprostadiol, intrauretrálna farmakoterapia.
  • Štvrtá línia: implantácia penilnej protézy (5).

Na neplodnosť diabetikov pôsobia neliečená ED, poruchy ejakulácie a hypogonadizmus. Pri DM dochádza k poškodeniu kvality spermií a ich funkcie. Na Queen’s University v Belfaste zistili, že u diabetikov býva nález signifikantne vyššieho percenta spermií s poškodením jadra DNA. Partnerky diabetikov môžu mať preto častejší výskyt potratov.

Diabetes mellitus a sexuálne poruchy u žien

Diabetes vplýva aj na sexuálny život žien, aj keď ich problémy sú odlišné. Patria sem poruchy sexuálnej vzrušivosti – znížené libido a problém s dosiahnutím orgazmu, ďalej zhoršenie alebo strata lubrikácie – pohlavný styk je nepríjemný až bolestivý.
Etiológia je vaskulárna aj neurogénna. Diabetičky sú v porovnaní so zdravými ženami náchylnejšie na kvasinkové infekcie. Každá diabetička musí byť oboznámená s tým, že zle kompenzovanú cukrovku sprevádzajú časté zápaly pošvy.

Diabetes mellitus a onkologické ochorenia

Až 75 % pacientov s diabetes mellitus zomiera na kardiovaskulárne ochorenia. Avšak menej známy je fakt, že diabetici majú v porovnaní s nediabetikmi rovnakého veku zvýšenú morbiditu aj mortalitu na niektoré onkologické ochorenia. Inzulínový rastový faktor typu 1 (IGF-1) a inzulín majú okrem špecifických účinkov týkajúcich sa metabolizmu glukózy aj účinok mitogénny, ktorý sa prostredníctvom receptorov pre IGF-1 a pre inzulín, prítomných na niektorých nádorových bunkách, prejavuje aj v podobe nádorového rastu. Väčšina nádorových buniek má zvýšené množstvo inzulínových receptorov v dvoch izoformách – A a B. Hlavne väzba inzulínu na receptor IR-A, ktorého je v nádorových bunkách viac, vedie k aktivácii rastu nádoru.

Tabuľka č. 1: Metaanalýzy štúdií s informáciami o relatívnom riziku zhubných nádorov u diabetikov (3)

Karcinóm pečene

Vysoká koncentrácia inzulínu v portálnom riečisku sa považuje za jednu z možných príčin incidencie hepatocelulárneho karcinómu. Týka sa to pacientov s DM 2. typu. Epidemiologické štúdie ukazujú dvoj- až trojnásobnú incidenciu hepatocelulárneho karcinómu u diabetikov. Dôvodom môže byť aj obezita, ktorá sa vyskytuje až u 80 % diabetikov 2. typu, často sprevádzaná steatózou pečene. Vlastný mechanizmus kancerogenézy súvisí so zápalom a s reparatívnymi procesmi.

Karcinóm pankreasu

Súbežný výskyt karcinómu pankreasu a diabetes mellitus je taký častý, že vzbudzuje oprávnenú pozornosť. Podľa dostupných údajov bol vzťah medzi karcinómom pankreasu a DM 2. typu rozpoznaný už v roku 1883. Štúdie ukazujú rôznu prevalenciu diabetu u pacientov s karcinómom pankreasu v závislosti od toho, či boli zahrnutí aj pacienti s PGT alebo len s DM. Podľa Chariho et al. má viac ako 80 % pacientov DM alebo PGT diagnostikované súčasne, alebo do dvoch rokov pred stanovením diagnózy karcinómu pankreasu (1).

Podľa dvoch prospektívnych skupinových štúdií, ktoré trvali viac ako 20 rokov, je riziko rozvoja karcinómu pankreasu u pacientov s cukrovkou 2,2-krát vyššie ako u populácie, ktorá diabetes nemá (2). Zvýšené riziko sa vzťahovalo len na pacientov liečených inzulínom. Napriek významnému nárastu poznatkov v oblasti experimentálnej medicíny v posledných desaťročiach zostáva prognóza pacientov s karcinómom pankreasu stále infaustná. Z tohto pohľadu je každá možnosť priblížiť sa k včasnejšiemu stanoveniu diagnózy vítaná. Z hľadiska včasnej diagnostiky by malo stanovenie diagnózy karcinómu pankreasu šesť mesiacov pred jeho klinickými príznakmi zrejme signifikantný vplyv na jeho resekabilitu, preto by cielené pátranie po potenciálnom tumore u novozistenej cukrovky mohlo ovplyvniť prognózu týchto pacientov.

Karcinóm obličiek a močového mechúra

Zvýšená incidencia a mortalita diabetikov spojená s nádorom obličiek súvisí tiež s obezitou, s častejšou arteriálnou hypertenziou a s diabetickou nefropatiou. Pri vyššom výskyte karcinómu močového mechúra okrem hyperinzulinémie spolupôsobí aj častá infekcia močových ciest.

Kolorektálny karcinóm

V niektorých štúdiách je DM 2. typu spojený so zvýšeným rizikom kolorektálneho karcinómu u mužov aj u žien. Z ďalších etiologických mechanizmov sa predpokladá aj spomalený prechod potravy črevom a vysoká koncentrácia žlčových kyselín v stolici, ktorá bola pozorovaná práve u diabetikov.

Non-Hodgkinove lymfómy

Ich vyšší výskyt súvisí pravdepodobne s imunologickou dysfunkciou, s poruchou aktivity neutrofilov i bunkovej a humorálnej imunity.
Vyšší výskyt nádorov ženských reprodukčných orgánov je u diabetičiek nezávislý na obezite.
Pre karcinóm prsníka a endometria u diabetičiek je obezita významným rizikovým faktorom (3).
Laboratórna diagnostika sa zameriava na onkomarkery, ktoré sa využívajú hlavne na sledovanie dynamiky ochorenia.

Diabetes mellitus a psychické ochorenia

Diabetes je spojený s výskytom niektorých psychických porúch, ktoré potom priebeh základného ochorenia ovplyvňujú. Medzi najčastejšie ochorenia patria depresia, úzkosť, poruchy príjmu potravy a kognitívne poruchy. Psychickým poruchám diabetikov treba venovať zvláštnu pozornosť, lebo diabetik s psychickými poruchami horšie spolupracuje pri liečbe základného ochorenia. Prevalencia depresie u diabetikov 1. aj 2. typu je 2-krát vyššia v porovnaní s ostatnou populáciou. Existujú aj pohlavné rozdiely výskytu psychických porúch – ženy diabetičky vykazujú 2-krát viac psychických problémov než muži.

Tabuľka č. 2: Výsledky metaanalýzy epidemiologických štúdií výskytu depresie pri DM (upravené podľa Anderson et al., 2001) (4)

Tabuľka č. 3: Diagnostika depresie pri diabetes mellitus (10)
U diabetikov 1. typu je vyššia prevalencia depresie. Podľa niektorých zdrojov môže byť jej prevalencia až 30 % (9). U tohto typu diabetu depresia nasadá na primárne ochorenie diabetom a to ako reaktívny stav. Z biochemického hľadiska je možné nájsť súvislosť medzi nedostatkom inzulínu a znížením hladiny sérotonínu, lebo inzulín podporuje množstvo serotonínu v mozgu (7). Aj u diabetikov 2. typu sa stretávame s častejším výskytom depresie než v bežnej populácii, ale vzťah je väčšinou opačný. Depresia totiž zvyšuje riziko DM 2. typu a to ako nezávislý rizikový faktor (7). U pacientov s depresiou je zvýšená aktivita stresových hormónov, čo môže vyvolať inzulínovú rezistenciu. Ľudia s diabetom, ktorí trpia depresiou, majú vyššie riziko mortality než ľudia bez diabetu (8).

Psychické problémy sa u diabetikov často prehliadajú a neliečia. Pacienti sa sťažujú viac na telesné symptómy, napríklad na únavu, než na psychické poruchy.

Liečba

Liečba prebieha pomocou antidepresív. Prehľad nevhodných a vhodných typov antidepresív uvádzame v Tabuľke č. 4.

predpokladaTabuľka č. 4: Antidepresíva a diabetes mellitus

Diabetes mellitus a artériová hypertenzia

Diabetes mellitus a artériová hypertenzia sú rozšírenými chorobami, ktoré sa vyskytujú súčasne, predovšetkým v priemyselne rozvinutých krajinách. Artériová hypertenzia (AH) u diabetikov je oproti nediabetikom 2- až 3-krát častejšia. AH má 60 – 80 % diabetikov 2. typu a 40 % diabetikov 1. typu (11). U diabetikov sa môžu vyskytovať rôzne druhy AH.

Pri DM 1. typu AH zvyčajne diabetes nasleduje a je úzko spätá s rozvojom diabetickej nefropatie. K zvyšovaniu TK dochádza už vo včasných štádiách nefropatie spolu s renálnou hyperfunkciou a s rozvojom mikroalbuminúrie. Zjavná AH je už pravidelnou súčasťou manifestnej nefropatie.

Pri DM 2. typu má AH zvyčajne esenciálny charakter a častejšie predchádza diagnostikovaniu diabetu, menej často je diabetes diagnostikovaný skôr, alebo sú obe ochorenia diagnostikované súčasne. Celý rad štúdií dáva AH do súvislosti s obezitou, s inzulínovou rezistenciou a s hyperinzulinémiou. Aj sekundárne hypertenzie sa u diabetikov vyskytujú častejšie, než sa predpokladalo. V rámci akcelerovanej hypertenzie vzniká častejšie sklerotická stenóza renálnych tepien, ktorá môže byť príčinou renovaskulárnej hypertenzie (12). Takisto glomerulonefritídy nasadajúce na diabetickú nefropatiu sa vyskytujú častejšie. AH u diabetikov je spojená s akcelerovanou progresiou mikrovaskulárnych aj makrovaskulárnych komplikácií. Práve makrovaskulárne ochorenia spôsobujú väčšinu úmrtí pacientov s DM 2. typu.

Diagnostika

Začína správnym zmeraním TK:

  • pred začatím merania pacient niekoľko minút v pokoji sedí,
  • treba urobiť aspoň 2 merania,
  • manžetu treba umiestniť na úrovni srdca,
  • treba merať TK na oboch ramenách, aspoň pri prvej návšteve.

Laboratórne vyšetrenia: glykémia, cholesterol, LDL cholesterol, HDL cholesterol, TAG, kyselina močová, kreatinín, minerály, CRP, moč chemicky a sediment, mikroalbuminúria, glomerulárna filtrácia. Pri podozrení na sekundárnu hypertenziu robíme navyše tieto vyšetrenia z krvi: minerály, katecholamíny, metanefrín, normetanefrín, aldosterón, renín, kortizol, ACTH, parathormón; z moču: katecholamíny, metanefrín, normetanefrín, kyselina vanilmandľová, kálium,
voľný močový kortizol.

Liečba

Kombinovaná antihypertenzívna liečba u diabetikov (14)

  • Len u 10 – 20 % si vystačíme s monoterapiou blokátormi RAS.
  • Kombinácia s blokátormi kalciového kanála.
  • Kombinácia s betablokátormi, hlavne s vazodilatačným účinkom (pacienti s ICHS, po prekonanom IM, pri CHSZ): carvedilol, nebivolol.
  • Kombinácia s nízkodávkovanými diuretikami: starší pacienti, pacienti so SZ, vhodné hlavne do trojkombinácie – štúdia ADVANCE.
  • Ťažké formy hypertenzie: malá dávka spironolaktónu – dôležité je pravidelné monitorovanie renálnych funkcií.
  • Centrálne pôsobiace látky (látky III. generácie – rilmenidín, moxonidín).

Diabetes mellitus a náhla cievna mozgová príhoda

Tabuľka č. 5: Rizikové faktory CMP
Diabetici majú 1,5- až 3-krát vyššie riziko cievnej mozgovej príhody (CMP). Recidívy sú u diabetikov dvojnásobne častejšie. CMP má u diabetikov horší klinický priebeh, hospitalizácie bývajú dlhšie, diabetici majú vyššiu úmrtnosť a ťažšie neurologické postihnutie. Diabetes viac zvyšuje riziko ischemickej než hemoragickej CMP. Veľkosť infarktového ložiska je u diabetikov väčšia. Pri liečbe trombolýzou je dokázané nižšie percento rekanalizácie. Vyššiu incidenciu majú chorí s komplikáciami diabetu – s diabetickou neuropatiou, s retinopatiou a s albuminúriou. 20 – 43 % pacientov s CMP má pri prijatí do nemocnice hyperglykémiu.

Mnoho štúdií ukázalo, že diabetes je nezávislý rizikový faktor vzniku CMP. Štúdie hodnotiace TIA (tranzitórny ischemický atak) u diabetikov ukázali nižšiu incidenciu. Nižší výskyt TIA je vysvetľovaný sklonom k ireverzibilným zmenám v mozgovom tkanive, u diabetikov teda vznikne CMP. Diabetici, oproti ostatnej populácii, strácajú varovný príznak prechodnej ischémie (TIA), a preto treba po ňom aktívne pátrať.

Príznaky CMP:

  • náhla slabosť až ochrnutie v rukách, v nohách, v tvári,
  • náhla dezorientácia, problémy s rečou alebo s chápaním významu slov,
  • náhle poruchy ostrosti videnia, jednostranná slepota,
  • náhle problémy s chôdzou, závraty, strata rovnováhy alebo strata koordinácie,
  • náhle a silné bolesti hlavy bez známej príčiny.

Diagnostika

Medzi hlavné diagnostické metódy patria neurologické vyšetrenie, CT a MR. Využívame aj laboratórne vyšetrenia, ktoré pomôžu zistiť niektoré rizikové faktory: alkohol, drogy, glykémia, lipidy a hemokoagulačné parametre.

Liečba

  • úprava životného štýlu – prestať fajčiť, nepiť alkohol, redukcia obezity, fyzická aktivita,
  • dlhodobo dobrá kompenzácia diabetu,
  • úprava arteriálnej hypertenzie – hypertenzia je najdôležitejší modifikovateľný faktor, u diabetikov bez mikroalbuminúrie zrejme nerozhoduje voľba konkrétneho antihypertenzíva, naopak, u diabetikov s komplikáciami je vhodnejšie preferovať ACE inhibítory alebo sartany,
  • liečba hypercholesterolémie – statíny,
  • pri hemodynamicky závažnej symptomatickej stenóze karotídy >70 % – CEA (profylaktická karotická endarterektómia).

Iba 20 % diabetikov po prekonanej CMP prežilo 5 rokov (Karapanayiotides et al., 2004). Jednou z hlavných príčin tejto zlej prognózy diabetikov po CMP je vysoká frekvencia recidívy – je zvýšená 2- až 5-násobne oproti nediabetikom (15, 16).

Diabetes mellitus a ischemická choroba srdca

Dáta z Framinghamskej štúdie ukazujú, že relatívne riziko prítomnosti ischemickej choroby srdca (ICHS) je pre diabetikov 2,4-krát a pre diabetičky dokonca 5,1-krát vyššie než pre vekovo porovnateľnú populáciu nediabetikov (17). Pacienti s DM 1. typu zomierajú na kardiovaskulárne ochorenia (KVO) v 35 %, pacienti s DM 2. typu zomierajú na KVO v 75 %. Ženy diabetičky majú väčšie KV riziko než muži (18). DM je najčastejšou príčinou vzniku infarktu myokardu u jedincov mladších než 30 rokov.
Tradičné rizikové faktory pre vznik ICHS ako sú arteriálna hypertenzia, dyslipidémia, prokoagulačný stav a obezita sa u pacientov s diabetom alebo porušenou glukózovou toleranciou kumulujú. Každý tento faktor ovplyvňuje alebo podporuje proces aterogenézy, ale i samostatný diabetes tu má významné pôsobenie a to prostredníctvom hyperglykémie, ktorá priamo iniciuje aterosklerózu, podporuje jej progresiu, ale i jej nestabilitu. Následkom je vznik akútnych koronárnych a kardio-vaskulárnych príhod.

ICHS má u diabetikov špecifické rysy. Koronárne arteriálne riečisko je postihnuté aterosklerózou viac difúzne, zasahuje viac do periférie a postihnutie je kombinované s poruchami mikrocirkulácie v danom orgáne. Následkom všetkých týchto zmien spolu s inzulínovou rezistenciou je nedostatočné zásobovanie srdca živinami, čo zhoršuje výkonnosť srdca aj jeho odolnosť voči ischémii. Kvôli prítomnosti autonómnej neuropatie nie je diabetik schopný vnímať anginózne bolesti a preto môže koronárny syndróm prebehnúť bez typických príznakov a objektívny nález je prekvapivo chudobný. Tieto fakty poukazujú na to, že je nutná dôsledná depistáž rizikových faktorov ICHS v diabetickej populácii a ich agresívna liečba.

Diagnostika

Laboratórna diagnostika

  • Kardiálne troponíny: TnI, TnT – ich dôkaz v cirkulácii je v prípade nekrózy myokardu možný o 3 – 12 hodín od začiatku príznakov, ich výhodou je detekovateľný nárast koncentrácie aj pri najmenších nekrózach, oba troponíny sú ako indikátory nezávislé od prítomnosti EKG zmien.
  • H-FABP (srdcová izoforma proteínu viažuceho mastné kyseliny) – je najvčasnejšie sa objavujúci sérový marker po akútnej koronárnej príhode, má veľmi vysokú špecifickosť aj senzitivitu, jeho koncentrácie sa normalizujú do 24 hodín, dá sa využiť aj ako indikátor reinfarktu.
  • Myoglobín – je ideálny počiatočný a včasný marker pre kardiálne poškodenie, ale nie je tkanivovo špecifický pre srdcový sval, výhodou je skorý nárast koncentrácií v sére.
  • Kreatínkináza CK – na základe rozloženia izoenzýmov možno posúdiť poškodenie konkrétneho orgánu – srdca, svalu, mozgu.
  • CK-MB – stanovenie koncentrácie poukazuje na jej uvoľnenie z kardiomyocytov.
  • C-reaktívny proteín (CRP) – nešpecifický, musí sa interpretovať v kontexte s anamnézou pacienta a primárnou príčinou. V štúdii ECAT bola zvýšená koncentrácia CRP nezávislým prediktívnym faktorom vzniku akútneho koronárneho syndrómu u pacientov so stabilnou aj s nestabilnou AP. Sérové koncentrácie CRP pozitívne korelujú s počtom nestabilných aterosklerotických plátov pri AKS. Ďalšie nešpecifické markery sú fibrinogén a kyselina močová.
  • Natriuretické peptidy – BNP a NT-proBNP sú dôležité biomarkery pri iniciálnej rizikovej stratifikácii. Sú vysoko senzitívne a špecifické pre detekciu dysfunkcie ľavej komory. Pacienti so zvýšenými koncentráciami týchto biomarkerov majú 3- až 5-krát vyššiu úmrtnosť v porovnaní s pacientmi s normálnymi hodnotami. Ide však skôr o markery dlhodobej prognózy (19).

Základnou vyšetrovacou metódou je EKG. Medzi zobrazovacie vyšetrenia zaraďujeme ECHOKG, záťažovú ECHOKG, magnetickú rezonanciu a selektívnu koronarografiu.

Liečba

Liečba spočíva v týchto opatreniach:

  • ovplyvnenie životných návykov – nefajčiť (fajčenie u diabetikov 1. typu zvyšuje riziko úmrtia z kardio-vaskulárnych príčin viac než dvojnásobne), zníženie hmotnosti u obéznych diabetikov, nízkoenergetická strava bohatá na zeleninu, pravidelná pohybová aktivita prispôsobená individuálnemu stavu chorého,
  • liečba prítomných rizikových faktorov – liečba hyperglykémie, arteriálnej hypertenzie a dyslipidémie.

Liečba akútnych stavov: reperfúzna liečba, antiischemická liečba, antitrombotická liečba.

 


Literatúra

  1. Chari ST., Leibson CL.,Rabe KG et al. Probability of pancreatic cancer following diabetes a population – based study. Gastroenterology. 2005;129(2) 504-511.  
  2. Gapstur SM., Gann PH., Lowe W et al. Abnormal glucose metabolism and pancreatic cancer mortality. JAMA.2010; 283(19): 2552-2558.
  3. Tesařová P. Diabetes mellitus a zhoubný nádor.Interní medicína pro praxi. 2011; 13(6) 266-271.
  4. Pichlerová D. Sexuálne dysfunkce u obéznich diabetiku. Sexuálni a reprodukční medicína pri praxi 2016; 222-225.
  5. Caisová D. Diabetes mellitus a poruchy sexuálnych funkcií. In Mokáň M., Martinka E., a kol. Diabetes mellitus a vybrané metabolické ochorenia 2008; 885-889
  6. Sexuální dysfunkce u diabetes mellitus.Postgraduální medicína 2014;
  7. Komorousová J. Diabetici v psychiatrickej ambulancii. Psychiat. pro praxi 2010; 145-148.
  8. Zhang X., Noris SL., Gregg EW., et al. Depressive symptoms and mortality among person with and without diabetes. American Journal of Epidemology 2005; 652-660.
  9. Suwalska A., Lojko D., Góma K., Rybakowski J. Symptoms and treatment of depression in patiens with diabetes. Przegl Lek 2004; 942-944.
  10. Forgáčová Ľ. Diagnostika a liečba depresie pri diabetes mellitus. Ambulantná terapia 3/2008; 158-162
  11. Merčiaková M., Babčák M., Diabetes mellitus a artériová hypertenzia – Úvod do problematiky. Babčák M., Rácz O., a kol. Diabetes mellitus Arteriova hypertenzia Prešov 2008; 16-18
  12. Rácz O., Babčák M., Vargová V., Etiopatogenéza artériovej hypertenzie u diabetikov. Babčák M., Rácz O., a kol. Diabetes mellitus Artériová hypertenzia Prešov 2008; 21-22
  13. American Diabetes Association.Standards of Medical Care in Diabetes.Diabetes Care. Jan. 2017; 40:Suppl. 1.
  14. Schroner Z., Kombinovaná liečba arteriálnej hypertenzie u diabetikov 2. typu. Via practica 2017; 14(5): 233-235
  15. Chlumský J., Perušičová J., Kvapil M. Cévní mozkové příhody u diabetiku. Neurologie pro praxi. 2010; 556-58
  16. Gogolák I. Prevencia cievnych mozgových príhod, Via practica, 2008; 5(S4): 6-11
  17. Linhart A., Dostál O., Význam diabetu pre vznik ICHS. Perušičová J., Češka R., a kol. Kardiabetes Kardiovaskulárne choroby & Diabetes mellitus Brno 2009; 49-68
  18. Rosolová H. Diabetes mellitus a kardiovaskulární onemocnení. Kapitoly z kardiológie 1/2013;
  19. Samoš M., Kovař F., Galajda P., Mokáň M., Mokáň M. Diabetes mellitus a akútny koronárny syndróm. Martin 2015; 63-76
Hodnotenie článku

inVitro 4/2018

Diabetológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 4/2018 Diabetológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro