Digitalizáciu využívame ako kľúčový nástroj rozvoja

Aj po takmer tridsiatich rokoch v brandži sa každý deň naučí niečo nové. Za svoj úspech vďačí princípom, ktorými sa riadi. Prvým je skutočne sa zaujímať o ľudí, keďže ťahúňmi podnikania sú predovšetkým ľudia. Je dôležité, aby zamestnanci cítili, že majú dôveru, rešpekt a uznanie. Ďalej vraví: „Musíte si byť vždy istí, že robíte to, čo je dobré pre ľudí, pre spoločnosť aj pre vás samých – vždy v súlade s vašimi etickými normami a morálnymi hodnotami. Okrem toho v sebe živte zvedavosť a neprestajne sa vzdelávajte.“ Ako komunikovať s medzinárodnými tímami? Aké výzvy sa črtajú pred segmentom diagnostiky? O týchto i o ďalších témach sme sa rozprávali s Martinom Schlatterom, ktorý v Unilabs pôsobí vo funkcii Regionálny riaditeľ skupiny pre región Stred.

Skôr než ste prišli do Unilabs, pracovali ste prevažne v oblasti spotrebného tovaru. Prečo ste sa rozhodli tak radikálne zmeniť pole pôsobnosti?

Dvadsaťsedem rokov som pracoval v oblasti spotrebného tovaru. Prvý raz teraz pracujem v zdravotníctve, konkrétne v oblasti diagnostiky. K zmene oblasti, v ktorej pôsobím, ma viedli najmä dve veci. Po prvé, je podľa mňa skvelé oboznámiť sa s čímsi novým. Musím priznať, že prvé mesiace zaúčania boli na­ozaj náročné. Okrem toho, diagnostika má skutočne veľký význam. Je inšpiratívne, keď môžem pomáhať lekárom a odborníkom v oblasti zdravotníctva na ceste k tomu, aby poskytli pacientom lepšie riešenia. To dokáže človeka naplniť.

Ako riaditeľ pre región Stred pracujete v Unilabs od januára 2018. Čo je podstatou vašej práce?

Od januára sa nám v Unilabs zmenila organizačná štruktúra, máme teraz tri regióny. Ja pracujem ako regionálny riaditeľ pre región Stred, do ktorého patria naše obchodné aktivity vo Švajčiarsku, v Taliansku, v Českej republike a na Slovensku. Tiež som zodpovedný za naše medzinárodné – mimoeurópske – obchodné aktivity. Podnikáme v Peru, v Dubaji a pôsobíme aj v Saudskej Arábii. Okrem toho som členom UMT, manažérskeho tímu Unilabs, spolu s mojimi kolegami z regiónov, funkcionármi skupiny Unilabs a s Josom, naším generálnym riaditeľom.

Ako vyzerá váš všedný deň? Jestvuje vôbec niečo také? Pochybujem totiž, že vaše dni sú jednotvárne.

Máte pravdu, naozaj nepoznám čosi také ako bežný deň. Každý deň je celkom iný ako tie ostatné, je zaujímavý a plný výziev. Snažím sa tráviť veľa času s ľuďmi v mnohých krajinách a dozvedieť sa čoraz viac o našich zákazníkoch. Pamätajte však, že som v tejto oblasti ešte stále nováčik, preto sa snažím tráviť v teréne čo najviac času – a, samozrejme, tráviť čas aj so zákazníkmi a v laboratóriách. Náplňou mojich dní je teda vzdelávanie a spolupráca na obchodných aktivitách.

Zrejme často cestujete. Ktorú krajinu ste si obľúbili najviac a prečo?

Nemám obľúbenú krajinu, teda až na Švajčiarsko, pretože tam som sa narodil, prirodzene mu teda trochu nadŕžam (smiech). Naozaj sa mi páči pestrosť jednotlivých krajín. Som zvedavý na to, čo všetko máme spoločné, v čom sme iní, ako sa môžeme od seba učiť a ako môžeme lepšie preskúmať všetku tú rôznorodosť. Každá krajina je zaujímavá.

Aké sú hlavné rozdiely medzi diagnostickými trhmi v Európe a mimo nej?

S diagnostickým trhom mám skúsenosti zhruba len jeden rok. Všimol som si však, že v rámci Európy je diagnostický trh naozaj rôznorodý, predsa však má výrazný spoločný základ – a to, že diagnostika prináša pacientom lepšie výsledky. Pacienti teda na­ozaj dostávajú liečbu, ktorá je pre nich najvhodnejšia. Mnohé trhy sú však odlišne regulované a majú aj iné pravidlá uhrádzania vyšetrení. V Česku a na Slovensku je to o rokovaní so zdravotnými poisťovňami, na iných trhoch sú zasa ceny stanovené vládou. Na ďalších trhoch sú priamymi klientmi pacienti, väčšina obchodných aktivít teda funguje prostredníctvom priamych platieb pacientov. Existuje celá škála odlišností, cieľ je však v konečnom dôsledku rovnaký. Pomáhame lekárom dospieť k lepším terapeutickým riešeniam, aby sme tak docielili lepší stav pacienta.

Existujú významné rozdiely, čo sa týka kultúry alebo jazyka?

Jazyková bariéra je vždy náročná, obzvlášť v skupine Unilabs – v mojom regióne sa napríklad hovorí množstvom jazykov a sú tu aj kultúrne rozdiely. Máme tu však aj veľa spoločného a dá sa na tom stavať, okrem toho sa od seba môžeme veľa naučiť. Mnohí už, našťastie, ovládajú angličtinu, ktorá je tak spoločným jazykom. V rámci skupiny Unilabs sa stále môžeme dozvedať o sebe ešte viac, a teda môžeme z toho aj viac vyťažiť. Môžeme spoločne zistiť, ako funguje logistika – napríklad poznatky z logistiky v Česku a na Slovensku sú pre nás veľmi hodnotné v rámci projektu optimalizácie logistiky v inej krajine.

Čo bolo doteraz najväčšou výzvou, s akou ste sa v Unilabs stretli? Ako ste ju zvládli?

Najväčšou výzvou je pre mňa to, aby som naozaj pochopil svoje nové prostredie. Aby som dobre porozumel novým obchodným modelom a miestam, na ktorých sa tvorí hodnota pre nás i pre našich zákazníkov. Ako som už povedal, 27 rokov som strávil v jednej oblasti a naozaj dobre som sa naučil, ako prinášať hodnotu a zväčšovať ju. Boli mi jasné aj obchodné modely. Keďže tu sa na jednotlivých trhoch výrazne odlišujú, je to pre mňa asi najväčšia výzva. Okrem toho musím povedať, že som asi nikdy v živote nepracoval v oblasti s takou veľkou mierou regulácie. Komunikácia s regulačnými orgánmi a zaistenie súladu s právnym rámcom sú pre mňa ďalšími podstatnými časťami zaškoľovania. A ako to zvládam? Ako som vravel, je to o každodennom vzdelávaní a o práci na sebe, krok po kroku.

Čo patrí medzi najdôležitejšie ciele, ktoré plánujete zdolať na medzinárodnom diagnostickom trhu v najbližších rokoch?

V súčasnosti je tu niekoľko zaujímavých trendov. Jedným z nich je tendencia konsolidovať medzinárodný trh tak, aby na ňom v budúcnosti pôsobilo čoraz menej hráčov. Deje sa to preto, lebo podstatná je veľkosť a meradlo, v akom spoločnosť pôsobí. Je tu tlak regulátorov na ceny a v záujme konkurencieschopnosti sa vyžadujú významné investície, ktoré sa nedajú robiť, ak spoločnosť nepôsobí vo veľkom meradle. Preto dochádza ku konsolidácii. Ako druhý trend by som spomenul technologický pokrok, konkrétne digitalizáciu. Ide o významný trend. Prichádza k nám čoraz viac poznatkov, deje sa toho viac. Digitalizácia v rádiológii je už tu a príde aj do iných odvetví. Na druhej strane cítime ďalší trend, tlak na ceny. Ceny teda pravdepodobne neporastú: buď zostanú na tej istej úrovni, alebo klesnú. Ako posledný trend som si všimol nedostatok talentov. Je čoraz ťažšie nájsť kvalitných špecialistov. Je ich čoraz menej a my musíme urobiť všetko pre to, aby pracovali pre nás. Ako príklad si vezmime patológov. Je ich máličko a v súčasnosti je priemerný vek patológa vyše 65 rokov. Na digitálnej patológii môže byť teda zaujímavé to, že nebude treba mať patológov všade. Ak ich prepojíme prostredníctvom technológií, môžu si navzájom pomôcť. Podobne ako v iných oblastiach telemedicíny, aj tu patrí medzi výzvy problematika ochrany údajov a regulácie na oboch stranách hraníc.

Môžete mi povedať viac o zložení tímu, ktorý manažujete? Aké sú ciele vášho oddelenia na rok 2019?

Momentálne ako generálny manažér riadim naše obchodné aktivity vo Švajčiarsku, čiže som priamym nadriadeným líderského tímu. Na ostatných trhoch mám generálnych manažérov, ktorí majú na starosti obchodné aktivity a sú mojimi podriadenými. To je trochu odlišné. Čo sa týka budúcoročných cieľov, osobne vidím tri. Jedným je, že chceme rozšíriť naše podnikanie. Vo väčšine prípadov je podľa mňa zdravým podnikom ten, ktorý rastie – to znamená, že ak podnik rastie, môžeme investovať. Musíme nájsť spôsoby, ako posilniť rast podnikov aj na náročnejších trhoch. Po druhé chceme a musíme byť konkurencieschopní v oblasti cien. Musíme teda pracovať efektívne. Efektivita je jedným z našich cieľov, pomáha nám investovať a zvládať tlak na ceny. Po tretie musíme aj naďalej prosperovať a budovať kultúru CARE BIG spolu s tímovým duchom v spoločnosti. V porovnaní s inými spoločnosťami ide o čosi, čím sa spoločnosť Unilabs líši a čo v jej prípade predstavuje konkurenčnú výhodu. Zásady CARE BIG sa snažíme teda uplatniť všade v rámci spoločnosti a priniesť ich aj zákazníkom.

Čo znamená iniciatíva CARE BIG pre vás?

CARE BIG pre mňa predstavuje spôsob práce. Ide o kultúru, ktorú denne tvoríme a ktorou žijeme. V skratke to znamená starať sa jeden o druhého vo veľkom – CARE BIG. Okrem toho je to aj cieľom našej spoločnosti, teda vo veľkom sa starať o našich zákazníkov a v konečnom dôsledku aj o pacientov. Je to skvelé motto. Ľudská bytosť je v centre diania a preukazujeme jej úctu, rovnako aj našim talentom. Preto si myslím, že naozaj ide o kultúru, ktorá sa každý deň sústreďuje na človeka.

Je čoraz ťažšie nájsť kvalitných špecialistov. Je ich čoraz menej a my musíme urobiť všetko pre to, aby pracovali pre nás. Ako príklad si vezmime patológov. Je ich máličko a v súčasnosti je priemerný vek patológa vyše 65 rokov.

Aký je váš záväzok v rámci zásad CARE BIG na tento rok?

Môj záväzok CARE BIG stavia na princípe CBB: Podporujte sa navzájom. Mojím záväzkom je vytvoriť pre ľudí platformy, na ktorých sa budú môcť deliť o tie najlepšie zvyky z praxe a o to, čo robia a čo je pre nich dôležité. V súčasnosti na rôznych oddeleniach organizujem diskusie za okrúhlym stolom, aby som sa mohol s nimi stretnúť a priamo získavať poznatky, ale zároveň slúžia aj druhým ako miesto, kde sa môžu porozprávať o práci a navzájom vydolovať zo seba to najlepšie. Ide totiž o to, že ak človek pozná druhých a váži si ich, potom môže s nimi pracovať na tom, aby v nich zažiarilo to najlepšie. To sa udeje jedine vtedy, ak rozumie tomu, čo robia a skúsi sa vcítiť do ich situácie.

Ako komunikujete so svojím tímom? Mávate pravidelné stretnutia? Ak áno, aký je ich formát?

Situácia vo Švajčiarsku a v iných krajinách je opäť trochu odlišná. Som generálnym manažérom pre Švajčiarsko a tu sa stretávame pravidelne, no máme medzi sebou aj mnoho neformálnych kontaktov. Osobne sa stretávame raz mesačne na celodennom stretnutí a každé dva týždne máme spoločný deň, ktorý celý strávime v kancelárii. Pravidelne spolu tiež telefonujeme. Komunikácia je teda naozaj intenzívna, no zároveň je aj zmysluplná. S inými krajinami, ktoré mám na starosti, komunikujem prostredníctvom e-mailov a telefonátov. Okrem toho na portáli Workplace zverejňujem informácie, ktoré treba rozšíriť medzi ostatných. Mávame aj veľa konferenčných hovorov ad hoc a jednotlivé krajiny aj pravidelne navštevujem. Do Česka a na Slovensko chodievam zvyčajne raz za dva mesiace. Pred dvoma mesiacmi som prvý raz navštívil Peru a v októbri mám naplánovanú cestu do Dubaja a Abú Zabí. Snažím sa teda o vyvážený itinerár. Okrem toho som vždy k dispozícii, ľudia mi môžu kedykoľvek zavolať a snažím sa komunikovať aj prostredníctvom Workplace, kde zverejňujem mesačné výkazy a videá. Myslím si, že Workplace predstavuje fantastický nástroj na komunikáciu a nadväzovanie kontaktov. Keď som bol v Peru, odfotil som náš tím Unilabs v jednej z väčších nemocníc a fotografiu som nahral na portál Workplace spolu s niekoľkými komentármi a pochvalou celému tímu.

Čo patrí medzi najdôležitejšie prvky pri motivovaní zamestnancov a posilňovaní ich lojálnosti voči Unilabs?

To je dobrá otázka – vlastne je môjmu srdcu naozaj blízka. Sčítané a podčiarknuté, práve to je jadrom a podstatou identity našej spoločnosti. Tvoria ju ľudia a zamestnanci, ktorých máme. Z vlastnej skúsenosti môžem hovoriť hneď o niekoľkých dôležitých veciach. Po prvé, zamestnanci chcú cítiť, že naša spoločnosť má nejaký cieľ, chcú ho poznať a vnímať, že sa na ňom podieľajú. Okrem toho túžia vnímať, že ich každodenná práca k nemu smeruje. V Unilabs je cieľ našej existencie veľmi jasný. Preto je dôležité, aby každý chápal, čo je týmto cieľom a čím k nemu prispievajú. Po druhé, je dôležité, aby ľudia vedeli, kam smerujeme, preto musíme víziu a predstavu o budúcnosti podávať transparentne. Po tretie, je nevyhnutné, aby ľudia mali aspoň trochu slobody robiť to, čomu veria. Musí tu byť teda nejaký priestor na to, aby pracovali, boli podnikaví a skúšali nové veci. Niektoré z nich nemusia priniesť dobré výsledky okamžite, čo je úplne v poriadku. Napokon, podľa mňa je asi najdôležitejšie to, že ľudia potrebujú dôveru, úctu a uznanie. Každá ľudská bytosť potrebuje úctu a všetci zamestnanci túžia po dôvere a uznaní. Ak teda nájdeme spôsob, ako na to, myslím, že naši zamestnanci budú dobre motivovaní, budú chodiť do práce radi a podajú ten najlepší výkon.

Zamestnanci chcú cítiť, že naša spoločnosť má nejaký cieľ, chcú ho poznať a vnímať, že sa na ňom podieľajú. Okrem toho túžia vnímať, že ich každodenná práca k nemu smeruje. V Unilabs je cieľ našej existencie veľmi jasný.

Ako čo najefektívnejšie prijímať a dávať spätnú väzbu?

Prijímanie a dávanie spätnej väzby je pre mňa súčasťou prostredia s atmosférou vzájomného rešpektu a dôvery. Je dôležité, aby sme si spätnú väzbu dávali často, hneď na mieste, aby bola vyvážená a aby v nej nechýbala úcta. Okrem toho ju treba vždy vyjadriť takým spôsobom, ktorým ukazujeme, že druhých naozaj podporujeme na ceste k ďalšiemu zlepšeniu. To najhoršie, čo sa môže stať, je, že ako zamestnanec dostanete spätnú väzbu len raz ročne pri vyhodnotení výkonu. Vtedy sa človek pozrie na spätnú väzbu a netuší, čo je za ňou. To je zlé. Spätnú väzbu treba poskytovať pravidelnejšie.

Spoločnosť Alpha sa stala členom skupiny Unilabs približne pred rokom. Ako zatiaľ napreduje rozvoj tohto vzťahu a integračného procesu?

Myslím si, že to ide veľmi dobre. Je zaujímavé, že spoločnosť Alpha sa pripojila k Unilabs len krátko pred tým, ako som sa k Unilabs pripojil ja (smiech). Musím povedať, že Alpha je už teraz skutočným
členom skupiny Unilabs. Vidno, ako dobre zamestnanci spoločnosti Alpha prijali iniciatívu CARE BIG, ako ňou žijú a ako sa správajú. Vidno aj to, ako do nej prispievajú. Vnímam, že integrácia postupuje naozaj dobre. Nielen z pohľadu čísel, ale aj podľa toho, ako sa ľudia udomácnili v spojenej entite Alpha – Unilabs.

Prijímanie a dávanie spätnej väzby je pre mňa súčasťou prostredia s atmosférou vzájomného rešpektu a dôvery. Je dôležité, aby sme si spätnú väzbu dávali často, hneď na mieste, aby bola vyvážená a aby v nej nechýbala úcta.


Ako by ste poskladali ideálne laboratórium v ideálnom prostredí z prvkov, ktoré sú dnes prítomné v Unilabs?

Na túto oblasť nie som ešte odborník, no myslím si, že ide skôr o integrovaný systém. To znamená, že ideálne laboratórium by podľa mňa malo v sebe pod jednou strechou spájať všetky disciplíny od zobrazovania cez rutinné i špecializované biologické vyšetrenia až po patológiu a genetiku. Tie by zároveň mali byť v ideálnom prípade digitalizované. Práve vtedy naozaj dochádza k synergii vo všetkých disciplínach a stávate sa aj ideálnym partnerom pre svojich zákazníkov. Nemocnice, lekári i pacienti dostanú z integrovaného systému všetko, čo potrebujú. Keď sa teraz rozhliadnem okolo seba, vidím, že týmto smerom sa už pomaly uberáme.

Ako vnímate možnosť centralizácie vybraných špeciálnych testov v 1 – 2 laboratóriách siete Unilabs? Ako príklad si vezmime genetické testy. Mohlo by práve toto byť riešením, ktoré šetrí čas a náklady?

Myslím si, že musíme byť konkrétnejší. Sú tu možnosti centralizácie, povedal by som, že je to až nutnosť, pretože nemáme dostatok špecialistov, najmä z radov patológov. Aj v genetike by mohlo potenciálne dôjsť k väčšej centralizácii, no stále by bol potrebný niekto, kto by určitým spôsobom spracoval výsledky testu. Sekvenovanie, matematická časť genetiky, je jedna vec, no potom treba interpretovať výsledok, konzultovať ho s pacientom, správne ho vyhodnotiť a urobiť vhodné terapeutické rozhodnutie – to všetko sa musí uskutočniť na lokálnej úrovni. Niektoré oblasti by sa mohli centralizovať, no tá najdôležitejšia časť – starostlivosť o pacienta – sa musí uskutočniť prostredníctvom špecialistov buď na miestnej úrovni, alebo v budúcnosti možno aj prostredníctvom telemedicíny. Časom podľa mňa dospejeme k dobrej kombinácii oboch prístupov.

Napokon ide o nájdenie vyváženej miery medzi týmito prístupmi.

Presne, okrem toho treba pracovať na synergii medzi nimi.

V akých oblastiach vývoja a výskumu investuje Unliabs najviac zdrojov a prečo?

V tejto chvíli sa musíme sústrediť na dve dôležité veci. Jednou je digitalizácia. Ako viete, minulý rok sme získali TMC. Ide o vedúce európske telerádiologické stredisko umiestnené v Španielsku. Teraz ho využívame v našich krajinách a v rámci digitalizácie patológie. Budeme teda ťažiť z niektorých vecí v TMC a uplatníme ich v patológii, tiež investujeme do skenerov a do prepájania siete patologických oddelení. Osobne som presvedčený o tom, že takto vyzerá budúcnosť. Druhá vec, na ktorú sa sústredíme viac, je inovácia. Skutočná inovácia v podobe nových testov, produktov, služieb a ponúk, ktoré nám pomôžu v tom, aby sme lepšie slúžili našim zákazníkom a pacientom. Len teraz sme prijali nového medicínskeho riaditeľa skupiny a súčasťou toho, čo k nám prináša, je ďalšia inšpirácia a rady týkajúce sa inovácií.

Aké sú kritériá pre dobrú akvizíciu? Aký typ spoločnosti je na takýto cieľ najvhodnejší? Jestvujú konkrétne trhy, ktoré sa v Európe považujú za atraktívne z hľadiska akvizičného potenciálu?

Keď sa zamyslím nad našimi akvizičnými stratégiami, zaujímajú nás najmä tri typy spoločností. O prvý z nich máme záujem vtedy, keď v nejakej krajine nemáme zastúpenie. Vtedy je pre nás výhodné kúpiť veľkú, objemnú a transformujúcu sa spoločnosť, vďaka ktorej získame významné postavenie, podobne ako sme to urobili na Slovensku a v Česku. Po druhé je pre nás výhodné ísť do krajín, kde už pôsobíme a pridať menšie jednotky, ktoré rozvinieme a integrujeme. To sa spoločnosti Alpha darilo posledných 15 – 20 rokov. Treťou stratégiou je získať špecializácie a kapacity. Ak teda nájdeme spoločnosť, ktorá ponúka kapacity a špecializuje sa na činnosti, ktoré by nám vyhovovali a podobne, ako napríklad pri TMC, by nám pomohli v rozvoji, je to pre nás zaujímavé.

Čo si myslíte o vertikálnej integrácii v rámci Unilabs? Má podľa vás perspektívu, povedzme, ísť do sféry ambulantnej starostlivosti alebo zamerať sa na špecifické kliniky ako sú centrá asistovanej reprodukcie alebo nemocnice?

Momentálne to nevnímame ako súčasť našej stratégie. Nevidíme to tak, že by sme mali zrazu vlastniť polikliniky či nemocnice. Ide o celkom iný typ podnikania. Veľkosť investícií v tejto oblasti je okrem toho zvyčajne naozaj obrovská. Rizikový profil a ziskové modely sú tiež iné, preto sa momentálne chceme radšej sústrediť na to, ako sa stať najlepšou spoločnosťou v oblasti diagnostiky. Ako lepšie slúžiť našim zákazníkom, pracovať efektívnejšie, byť integrovanejšími a pokrývať všetky sféry v odvetví diagnostiky.

foto: Ladislav Rybár

 

Hodnotenie článku

inVitro 4/2018

Diabetológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 4/2018 Diabetológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro