Patrí medzi ľudí, ktorí celý profesijný život spojili s laboratórnou diagnostikou. Na súčasnej pozícii pôsobí od samotných počiatkov laboratória a tak pozná svojich lekárov takmer podľa abecedy. Prešla si mnohými zmenami laboratórnej aj informačnej techniky, vie porovnávať a vidí zreteľný prínos elektronizácie v diagnostike. Jej úsmev a energickosť sú nákazlivé – predstavujeme vám RNDr. Oľgu Guráňovú, vedúcu Laboratória klinickej biochémie a hematológie v Bánovciach nad Bebravou.

Aká bola Vaša cesta k laboratórnej diagnostike? Prečo ste zostali práve v tomto odbore?

Začala som študovať na Strednej zdravotníckej škole v Trenčíne odbor zdravotnícky laborant. Štúdium ma bavilo, chcela som aj naďalej pracovať v zdravotníctve, tak som sa rozhodla, že budem v ňom pokračovať a venovať sa práci v laboratóriu. Podarilo sa mi docieliť to, po čom som túžila už od študentských čias. Okrem toho som dva roky učila na Strednej zdravotníckej škole. Práca so študentmi je veľmi náročná, radšej pracujem v laboratóriu. (smiech)

Ako vyzerá váš tím? Koľko máte podriadených?

Je nás tu dvanásť. Mám svoju zástupkyňu, osem laborantiek, administratívno-technického pracovníka a sanitárku. Pracujeme 24 hodín denne v nepretržitej prevádzke vrátane víkendov a sviatkov. Vždy je tu maximálne šesť laborantiek, pretože jedna je pred nočnou a druhá po nočnej pohotovostnej službe. Musím podotknúť, že v laboratóriu je dobrý kolektív. Keď treba zostať po pracovnej dobe, laborantky si vždy dokončia svoju prácu, napríklad po odstránení poruchy analyzátora. Všetky laborantky sú atestované a robia si svoju prácu zodpovedne.

Ako by ste charakterizovali vzťahy vo vašom tíme – prevažuje profesionalita alebo ľudskosť?

Myslím, že sa to nedá oddeliť. Profesionalita je v tejto práci veľmi dôležitá, keďže je to náročné povolanie. Mnohokrát sú vážne okolnosti, hlavne v pohotovostnej službe, a laborantky sa musia samostatne rozhodovať, čo urobiť, ako pristupovať k problému. Ľudskosť je nemenej dôležitá. Napríklad včera, jedna laborantka bola osobne zaniesť výsledok lekárovi, pretože podľa GDPR sme ho nemohli vydať rodinnému príslušníkovi, ktorý nemal splnomocnenie. Laboratórny pracovník musí byť pohotový a všestranný, musí čeliť rôznym situáciám – či už ide o hlásenie patologických výsledkov, podanie transfúzneho lieku z vitálnej indikácie pri masívnom krvácaní, porucha analyzátora. Treba zachovať profesionalitu a konať rýchlo a zároveň s rozvahou.

Spomínate si na nejakú situáciu, keď ste s kolegyňami vďaka vlastnej iniciatíve výrazne ovplyvnili ďalší stav pacienta, prípadne zachránili život?

Stalo sa nám to už viackrát. Jednak pri transfúziách, ktoré sú podávané z vitálnej indikácie a potom je to vtedy, keď pomáhame naším vyšetrením diagnostikovať závažné ochorenie, napríklad nových diabetikov, nevynímajúc deti. Pred dvomi týždňami sme vyšetrovali vzorku desaťročného chlapčeka, ktorý mal glykémiu 30,0 mmol/l. Takisto vyšetrením krvného obrazu sme zistili už niekoľko prípadov leukémií. Laboratórna diagnostika má dôležité miesto v prevencii, v liečbe a tiež v sledovaní priebehu ochorenia a účinnosti liečby.

Ktorý aspekt vášho povolania vás najviac napĺňa?

Mám rada chémiu. V laboratóriu sa treba postarať aj o techniku, spraviť kalibrácie, kontroly – to všetko patrí k tomu a baví ma to. Najradšej som, keď všetko funguje, ale sú chvíle, keď treba riešiť problém, hľadať príčinu poruchy, konzultovať s technikom. Práca v laboratóriu ma napĺňa. Schvaľovanie výsledkov a administratívne povinnosti vedúceho laboratória sú tiež dôležité, ale radšej pracujem priamo v laboratóriu. Výsledky validujem ja a moja zástupkyňa, magistra Repová, keďže som zároveň aj manažérom kvality a laboratórium pripravujem na akreditáciu a na dohľady.

V akých situáciách ste radi, že ste sa vybrali práve na takúto profesionálnu dráhu?

Keď som sa rozhodovala pre povolanie, chodila som na klavír a chcela som ísť študovať na konzervatórium. Dnes, keď si predstavím, že by som bola pani učiteľkou a sedela pri deťoch znechutene ťukajúcich do klávesov, mám zimomriavky a som rada, že som si vybrala práve toto povolanie. (smiech)

Ako motivujete svojich podriadených?

Za prácu laborantkám v prvom rade poďakujem, vždy ich za dobrú vec pochválim, povzbudzujem ich pri skúšaní niečoho nového, napríklad teraz všetky dostali služobné e-mailové adresy, ďalší bude účet na Work-
place. Podporujem aj ich kreativitu, návrhy na zlepšenie našej práce v laboratóriu či komunikácie s klientmi. Zaujímam sa o ich názory, ak sú vhodné pre danú vec, zohľadňujem ich. Zúčastňujú sa odborných podujatí, ktoré sú organizované komorou, biochemickou alebo hematologickou spoločnosťou. Zároveň si na oddelení organizujeme vlastné semináre. Týmto ich tiež motivujem.

Povedzte nám viac o týchto seminároch.

Konajú sa raz za mesiac. Na začiatku kalendárneho roka si navrhneme témy seminárov. Raz do mesiaca, okrem prázdnin, laborantka prečíta svoj príspevok, nasleduje diskusia. Príspevky si pripravujú aj odborní zástupcovia. Zúčastňujú sa ich všetci zamestnanci oddelenia. Jednotlivé prednášky sa v tlačenej forme zakladajú. Najbližší seminár mám, zhodou okolností ja, je o tom, že chémia nie je len o vzorcoch a zákonoch, ale aj o našich citoch – seminár sa volá Chémia lásky. (smiech) Posadáme si do našej dennej miestnosti, preberieme problémy, ktoré sa momentálne objavili na oddelení a potom máme prednášku. Inak aj na ranných poradách, ak treba, kolegyne v stručnosti oboznámim s novými vyšetreniami, na čo slúžia, o predanalytickej fáze či o transporte.

Na ktorú veselú príhodu z práce s kolegyňami radi spomínate?

Spomeniem inú príhodu, nie priamo veselú, ale takú, ktorá potvrdzuje, aký sme dobrý tím. Minulý rok nám maľovali laboratórium. Keď to bolo dokončené, ale majstri ešte boli tu, poškodilo sa nám potrubie v prijímacej miestnosti. Voda tiekla čoraz viac, odtrhla sa sadrokartónová stena, príjem materiálu sme mali plný vody a práve vtedy sa ukázalo, aký sme zohratý kolektív. Všetky sme zametali, odstraňovali vodu, vzájomne si pomáhali a striedali sa. Dobrou akciou bol tiež teambuilding. Kolegyne sa uvoľnili, prešli sme sa v prírode, porozprávali sme sa, nasmiali. Potom každoročne máme vianočný večierok, vyzdobíme si laboratórium, v dennej miestnosti máme stromček, donesieme koláčiky a preberáme pečenie, darčeky, tradície. Všetky držia diétu, ale keď sa donesie zákusok, žiadna neodmietne. (smiech)

Ako vnímate digitalizáciu a automatizáciu na pracoviskách?

Veľmi pozitívne, lebo nám výrazne pomáha. Na biochémii sa kedysi robilo tak, že sa do knihy zapisovali pacienti, vyšetrenia, výsledky… To dnes už vôbec nefunguje. V súčasnosti využívame elektronickú komunikáciu – konkrétne ANALYTIX – laboratórny informačný systém, ktorý nás a našu prácu spája v rámci firmy. S nemocnicou sme spojení prostredníctvom NIS a pomocou platformy AlphaLAB komunikujeme s ambulantnými lekármi. ,Nakŕmime‘ laboratórny informačný systém (LIS) zadaním dát z papierovej žiadanky alebo načítaním čiarového kódu na odberovej nádobe, čím prijmeme požiadavky od lekára, ktorý použil online žiadanku. A potom sa tieto prenášajú do analyzátorov, výsledky vyšetrení do LIS, kde sú kontrolované, schvaľované a tlačené a online zasielané ich žiadateľom. Výsledky pri kontrole môžem dať zopakovať, ak treba, tak riediť, prípadne vylúčiť z procesu analýzy. Systém je prepojený s centrálnymi laboratóriami našej firmy a vďaka tomu môžem pri konkrétnom pacientovi vidieť komplexné výsledky.

Vyšetrením krvného obrazu sme zistili už niekoľko prípadov leukémií. Laboratórna diagnostika má dôležité miesto v prevencii, v liečbe a tiež v sledovaní priebehu ochorenia a účinnosti liečby.

Aké výhody má tento systém pre lekárov a zdravotné sestry?

Robili sme si prieskum, spytovali sme sa v niektorých ambulanciách sestričiek, či by sa vrátili k starému systému a jednoznačne odpovedali, že nie. Nastavili si už systém v ich počítači takým spôsobom, aby mohli požadovať vyšetrenia podľa určitého kľúča, či už podľa diagnózy alebo zdravotnej histórie pacienta. Systém im teda výrazne šetrí čas a úsilie. Má to pre klientov ešte ďalší prínos v tom, že po schválení výsledku ho lekár okamžite dostane, nemusí čakať na tlačený výsledkový list, ktorý by mu prišiel až poobede alebo na druhý deň. Tento systém uľahčuje a najmä urýchľuje komunikáciu a napokon aj výber správnej liečby pacienta. Žiaľ, niektoré sestričky nemajú počítač a preto sa nemôžu zapojiť do takéhoto spôsobu komunikácie. Je to škoda. Elektronická komunikácia je krok dopredu. Rovnako, keď ide pacient k odbornému lekárovi – tu nastupuje eHealth, ktorý by mal zabezpečiť prepojenie jednotlivých lekárov medzi sebou. Verím, že čoskoro to bude fungovať bez ťažkostí.

Ako je to so záujemcami o prácu laboratórneho diagnostika v regióne Bánoviec?

Stále prichádzajú žiadosti o prácu či prax v laboratóriu. Keďže kolektív je pomerne stabilný a odborne zdatný s dlhoročnou praxou, nie je dôvod meniť personál. Záujemcovia však sú stále – či už o prácu laboratórneho diagnostika alebo na pozíciu zdravotníckeho laboranta. Mame tu študentov zo Strednej zdravotníckej školy, ktorí absolvujú praktickú časť výučby z klinickej biochémie a hematológie. Taktiež, ak po ukončení štúdia nedostanú ihneď prácu, vieme im ponúknuť absolventskú prax.

Myslíte si, že ľudia už dnes vedia čo to vôbec laboratórna diagnostika je?

Myslím, že áno. Tým, že je dostupný internet, ľudia sú veľmi vzdelaní – až natoľko, že niekedy je to skôr na škodu veci. Na internete sú informácie často napísané populisticky. Dôležité je, aby vedeli, že tieto výsledky treba nejako interpretovať, aby boli pretavené do zlepšenia zdravotného stavu. Veď preto to robíme.

Chápu ľudia, prečo lekár potrebuje poznať aj klinický stav, aby určil diagnózu?

My neposudzujeme ich zdravotný stav. Ak chcú vedieť viac než samotný výsledok testu, odporučíme ich na ošetrujúceho lekára. Môžeme im podať informácie o predanalytickej fáze – napríklad, ak treba 12 hodín pred vyšetrením lačnieť, nefajčiť a podobne. Nestretávame sa často s tým, aby od nás pacienti požadovali interpretáciu výsledkov.

Čo by ste zmenili, ak by to bolo vo vašich silách, v dnešnom kolobehu medzi pacientom, lekárom, laboratóriom a poisťovňou?

Priala by som si pre každého väčšie pochopenie a rešpekt, pretože každý z nás má svoje obmedzenia.Tie treba rešpektovať. Základným predpokladom sú jasné a transparentné pravidlá, zrozumiteľné pre poistencov i lekárov.

Ktoré laboratórne vyšetrenie je podľa vás najdôležitejšie?

To sa nedá paušalizovať, závisí to od diagnózy a stavu pacienta. Keď máte zápal močového mechúra, je dôležité dať vyšetriť močový sediment, ak ide o masívne krvácanie, tak krvný obraz, koagulačné parametre a krvnú skupinu, v prípade potreby podania transfúzneho lieku. Každá diagnóza má svoje dôležité vyšetrenie.

Priala by som si pre každého väčšie pochopenie a rešpekt, pretože každý z nás má svoje obmedzenia. Tie treba rešpektovať. Základným predpokladomsú jasné a transparentné pravidlá, zrozumiteľné pre poistencov i lekárov.

Klesol vám počet hovorov, odkedy máme call centrum?

Nemám pocit, že by nám klesol počet telefonátov. Často s lekármi riešime možnosť doordinovania vyšetrenia, správnosť alebo doplnenie údajov na žiadanke a iné. U nás stále zvonia telefóny. Sme malé mesto, tie väzby medzi ambulanciami a laboratóriom historicky sú a lekári všetko najradšej riešia lokálne.

Čo je pre vás v živote najdôležitejšie?

Pre mňa je to jednoznačne rodina – oáza pokoja a bezpečia, môžem sa vyrozprávať, môžem sa posťažovať, vždy som vypočutá. Neviem si predstaviť, že by som takéto porozumenie v rodine nemala. Ak máte problémy v práci a ešte aj v rodine, musí to byť veľmi ťažké. Mám tri deti. Vždy sa tešíme, keď nás navštívia. Sme v spojení cez Whatsapp a Skype.

Ako trávite voľné chvíle?

Rada si prečítam dobrú knihu. Dosť sa venujem domácnosti, mám rada kvety. Okrem toho chodím na nenáročnú turistiku, bicyklujem a hrám golf. Predtým som sa športu moc nevenovala, ale počítače nás stále viac zamestnávajú a bez pohybu to už skrátka nejde.