Emócie sú pri cvičení veľmi dôležité – rozhovor s reumatologičkou Evou Dúbravovou

Pýtame sa rehabilitačnej lekárky a neurologičky MUDr. Evy Dúbravovej zo súkromného zdravotníckeho centra Hippokrates.

Aké reumatické ochorenia si vyžadujú rehabilitáciu najčastejšie?

Najmä reumatoidná artritída, ktorá je najčastejším reumatickým ochorením, ďalej Morbus Bechterev, prípadne osteoporóza a rôzne svalové ochorenia – v rámci reumatológie napríklad fibromyalgia – a svalové bolesti.

Čo je cieľom rehabilitácie?

Rehabilitácia vychádza vždy z toho, či ide o akútne, alebo chronické štádium ochorenia. V prípade akútneho stavu je úlohou rehabilitácie znížiť bolestivosť a pôsobiť napríklad rôznymi polohovacími dlahami alebo polohovaním ako takým, prípadne inými technikami, aby boli dôsledky čo najmenšie, kým prejde bolestivá fáza. Tým sa zároveň znižuje potreba analgetík. Ak ide o chronické ochorenie, napríklad osteoporózu, snažíme sa vytvárať svalový korzet a pri osteoartróze zachovať pohyblivosť postihnutých kĺbov, aby sa pacient udržiaval v čo najlepšej kondícii. Na to sú rôzne terapeutické prostriedky.

Aký vplyv má na výber vhodnej terapie pôvod ochorenia? Je napríklad dôležité, či ide o zápalové alebo metabolické ochorenie?

Ani nie, pri rehabilitácii ma zaujíma predovšetkým aktuálny stav pacienta. Napríklad osteoporózu nevnímam ako metabolické ochorenie. Ja vychádzam z toho, že osteoporóza ako taká nebolí, ale bolí keď sa napríklad skomprimuje stavec. Vtedy potrebuje pacient pokoj na lôžku, bedrový pás alebo korzet, môžeme robiť dýchaciu gymnastiku, cievne prvky, pomáhame v hygiene. Ak ide o zápalové ochorenie, akým je napríklad reumatoidná artritída, v akútnom štádiu opuchnutý kĺb bolí, takže využívame kryoterapiu. Príčina ťažkostí môže byť napríklad aj neurologická, ale v princípe riešime vždy iba aktuálny stav pacienta a nedá sa povedať, že by daná terapia bola vhodná pri takej alebo onakej príčine.

Ako sa k vám pacienti na rehabilitáciu dostávajú a ako vyzerá prvá návšteva?

Pacientov k nám najčastejšie posielajú reumatológovia, rehabilitačné vyšetrenie však môžu indikovať aj iní špecialisti, dokonca aj všeobecný lekár, ak vie, že jeho pacient trpí reumatickým ochorením. U mňa prejde komplexným rehabilitačným vyšetrením, následne zvolím vhodnú terapiu a navrhnem rehabilitačný plán. Do úvahy sa berie diagnóza, štádium ochorenia, vek pacienta, prípadne pridružené alebo minulé zdravotné ťažkosti, napríklad stavy po infarkte alebo po onkologickom ochorení.

Každý terapeut by mal dokonale ovládať 3-4 techniky a keď pacient potrebuje niečo iné, je lepšie využiť terapeuta, ktorý danú techniku ovláda.

Dá sa vo všeobecnosti povedať, aké terapie sa využívajú v liečbe reumatických ochorení najčastejšie?

V rámci rehabilitačného plánu sa pomerne často využíva elektroliečba proti bolesti a zápalu. V akútnom štádiu je štandardom kryoterapia, v chronickom štádiu zasa magnetoterapia alebo laseroterapia, ktoré postihnuté miesto dobre prekrvia. Možností je ale viac. Ak je vo svale alebo v kĺbe kontraktúra, robíme uvoľňovacie techniky, čo je už dosť cielené. Ďalej máme k dispozícii rôzne druhy cvičení, respektíve škôl, ako napríklad Pražská škola, SM systém, Feldenkrais, Dorn, McKenzie, posturálne terapie, spinálne cvičenia, Kaltenborn, je toho strašne veľa. Každý terapeut by mal dokonale ovládať 3-4 techniky a keď pacient potrebuje niečo iné, je lepšie využiť terapeuta, ktorý danú techniku ovláda.

V rehabilitácii, ale aj v kúpeľníctve sa tradične pracuje s nízkymi a vysokými teplotami. Prečo niekedy pacientovi pomôže mráz v kryokomore a inokedy horúce bahno?

To záleží od stavu pacienta. Ak ide o akútny prípad, využíva sa negatívna termoterapia, čiže chlad a napríklad spomínaná kryoterapia. Chlad ma protizápalový a analgetický efekt. V chronickom štádiu má význam naopak pozitívna termoterapia, takže bahenné kúpele či parafínové zábaly. Pri chronických stavoch je totiž vo svaloch prítomné napätie, dochádza k deformitám a teplo to uvoľní. Dôležité je nielen pôsobiť teplom, ale zároveň pacientovi ukázať, ako uvoľňovať kĺbiky. Každý kĺb má takzvanú kĺbovú hru, ktorá ho mobilizuje a zlepšuje jeho pohyblivosť.

Do akej miery je dôležité, v akom štádiu sa pacient na rehabilitačnú ambulanciu dostane? A existuje štádium, keď už rehabilitácia nemá zmysel?

Také štádium neexistuje. Zvyknem hovoriť, že každý človek nejako dýcha a my mu vždy vieme aspoň trošku zlepšiť jeho dýchací stereotyp. Pre pacienta na lôžku môže byť posun aj to, keď sa dokáže samostatne najesť alebo si zapnúť gombík. Samostatnou kapitolou v rehabilitácii je ergoterapia, čiže liečba prácou, ktorá imobilným pacientom pomáha vrátiť sa v čo najväčšej možnej miere do života. Venujú sa tomu napríklad v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. Ergoterapeut poradí pacientom so zhoršenou mobilitou aj v tom, ako si zariadiť toaletu či kuchyňu, aby boli čo najviac samostatní.

Dôležité je nielen pôsobiť teplom, ale zároveň pacientovi ukázať, ako uvoľňovať kĺbiky. Každý kĺb má takzvanú kĺbovú hru, ktorá ho mobilizuje a zlepšuje jeho pohyblivosť.

Ako však riešite stavy, keď sa pacient kvôli bolestiam nemôže ani pohnúť?

Pacientov v takom akútnom štádiu lekári neposielajú. Na rehabilitáciu ich pošlú neskôr, čo nie je vždy dobré.

Prečo?

Všade hovorím, že lekári môžu poslať na rehabilitáciu aj takých pacientov, ktorí sa ledva pohnú. Nemusia hneď cvičiť, na začiatok stačí elektroliečba a úľava od bolesti. Samozrejme, vždy je na zváženie, či dochádzanie na rehabilitáciu a chodenie hore-dole v konečnom dôsledku nevymaže efekt terapie, ale keď je pacient v nemocnici, v ktorej je obyčajne aj rehabilitačná ambulancia, má oveľa väčšie možnosti.

Dajú sa definovať všeobecné rehabilitačné odporúčania pre pacientov trpiacich reumou?

Pri pohybovej liečbe sa často diskutuje o otázke pretrvávania bolesti. Samozrejme, bolesť môže byť prítomná, musí sa však zmierniť do dvoch hodín a nikdy nesmie byť aj na druhý deň. Inak môžu robiť pacienti všetko, čo im prináša radosť a nezhoršuje ich stav. Mnohí chodia napríklad na jogu, ale ak pacient trpí reu­matoidnou artritídou kolena, vždy ho upozorním, aby nesedel v tureckom sede, ale na stoličke.

Takže joga pomáha?

Ak to pacienta baví, tak určite áno. Dychové a ďalšie cvičenia prehlbujú vnímanie seba samého a cit pre vlastné telo. To dnešnému človeku chýba. Na podobnom princípe funguje cvičebná metóda Feldenkrais, ktorá sa v posledných rokoch uchytila aj na Slovensku. Vymyslel to izraelský fyzik Moshé Feldenkrais na základe vlastných skúseností. Keďže mal problémy s pohybovým aparátom, začal vymýšľať cviky, všímal si fyzikálne zákony pohybu, až z toho vznikla celá škola. Feldenkrais sa študuje niekoľko rokov vo Viedni, je to podľa mňa taká joga západu. Máme tu terapeuta, ktorý Feldenkraisa ovláda. Využívajú to hlavne tanečníci, ktorí sú hypermobilní a majú problémy s kĺbmi. Pomocou tejto techniky dokážu preťažený kĺb stabilizovať a postupne sa vylieči. Aj náš terapeut je profesionálny ľudový tanečník, mám tu však niekoľko jeho pacientov, ktorých to nebavilo. Vraj je to pomalé a nudné. Priznám sa, že ani mňa ako bývalú volejbalistku Feldenkrais nebavil, ale viem, že je to veľmi efektívne. Emócie sú však pri cvičení veľmi dôležité, takže ak to pacienta nebaví, skúsime niečo iné.

Spomínali ste, že pacienti môžu aj športovať, ak to nezhoršuje ich stav. Sú však športy, ktoré sú pre reumatologických pacientov vyslovene vhodné?

Hovorí sa, že najlepší šport pre chrbticu alebo pohybový aparát je beh na lyžiach. V rámci možností, ktoré sú individuálne, je dobré plávanie, bicykel, chôdza... Ešte lepšia je chôdza s trekingovými palicami. Samozrejme, keď plávate, ide aj o to, akým štýlom plávate a akú má voda teplotu, pri bicyklovaní zas nesmiete preťažovať krčnú chrbticu, prípadne prechladnúť. Nehovoriac o tom, že väčšina ľudí nevie ani správne chodiť. Aj to sa tu učíme.

Keď plávate, ide aj o to, akým štýlom plávate a akú má voda teplotu, pri bicyklovaní zas nesmiete preťažovať krčnú chrbticu, prípadne prechladnúť. Nehovoriac o tom, že väčšina ľudí nevie ani správne chodiť.

V čase internetu a elektronických médií si mnoho ľudí myslí, že vyhadzovať peniaze za individuálne rehabilitačné cvičenie je zbytočné. Stretávate sa s tým, že pacienti cvičia samostatne podľa videí?

Áno, skúšajú všeličo. Celkom populárne je teraz cvičenie s lanami, čiže SM systém. Ja mám z SM systému dve školenia, ale pochopila som to až keď som hodnotila jednu magisterskú prácu a knihu o SM systéme som si prelúskala stránku po stránke – a to som rehabilitačná lekárka. Ľudia si však kúpia laná, knihu, dokonca aj DVD a učia sa sami doma. Výsledok je potom taký, že nevedia správne urobiť ani základný prvý cvik. Ďalšou kapitolou je posturálna terapia, ktorá sa cvičí s takzvaným propriomedom. Ten kmitá v rukách a posilňuje svaly zvnútra chrbtice, ktoré ju držia pohromade. Propriomed som už videla aj v jednom komerčnom obchodnom reťazci a keď som si pozrela priložené video, bolo to podľa mňa celé zle. Dosť sa využíva aj vo fitnescentrách a neviem si predstaviť, že to tam ľuďom len tak dajú a povedia, kmitajte pred zrkadlom.

Zaznamenali ste v poslednej dobe nejaké novinky v rehabilitačnej terapii? Čo z toho je už dostupné aj u nás?

Vynikajúcou novinkou je takzvaná akrálna koaktivačná terapia. Ide o spojenie cvičenia podľa istej pani Roswithy Brunkowovej s princípmi vývoja človeka, z ktorých vychádza aj pražská škola. Keď posadíte polročné dieťa a ukážete mu niečo zboku, krásne sa natočí, pričom trup ostáva stabilný. Práve to je jedna z vecí, ktoré časom strácame, keďže v škole a neskôr v práci veľa sedíme. Ide teda o návrat k správnym pohybovým stereotypom spojený s cvičeniami pani Brunkowovej. Môže to pôsobiť veľmi jednoducho, keďže pri niektorých cvikoch sa iba máte otočiť z chrbta na brucho, ale keď vám povedia, ako to máte urobiť, že máte použiť stabilizačný systém, tak to nebudete vedieť. Je to teda dosť náročné, ale veľmi efektívne a dostupné už aj na Slovensku.

Hodnotenie článku

inVitro 3/2016

Reumatológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 3/2016 Reumatológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro