V dňoch 19. – 23. mája 2013 som sa v talianskom Miláne zúčastnil 20. kongresu klinickej chémie a laboratórnej medicíny Euromedlab. Na podujatí bolo prítomných vyše 4 700 delegátov (z toho 393 mladých vedcov) zo 101 krajín. Súbežne s prednáškovou časťou kongresu sa na ploche takmer 3 500 m2 predstavilo so svojimi analytickými systémami a produktmi 82 vystavovateľov.
Program podujatia bol už tradične veľmi zaujímavý, no pre mňa časovo náročný. Okrem vlastného vedeckého programu som sa totiž ešte aktívne zúčastnil zasadania výboru IFCC pre e-learning a EFLM výboru a pracovnej skupiny pre postgraduálne vzdelávanie, keďže som korešpondujúcim členom.
O čom sa hovorilo
Začiatok kongresu predstavovala mimoriadne pútavá prednáška profesora Keijiho Tanaku z Japonska o patofyziologickej úlohe proteazómu. Témou plenárnych prednášok boli najnovšie informácie z patofyziológie a metabolizmu železa, z problematiky amyloidózy, detailný pohľad na myeloproliferácie, ako aj komplexný súhrn poznatkov o akútnom koronárnom syndróme a jeho biomarkeroch súčasnosti a budúcnosti. Hlavnú náplň tohtoročného vedeckého programu zahŕňali nasledujúce oblasti: biomarkery renálnych funkcií a poškodenia, budúcnosť a kvalita POCT, možnosti testovania drogovej závislosti, epigenetika nádorov, blok o autoimunite, uznávanie profesionálnych kvalifikácií v Európe, aktuálne otázky ochorení štítnej žľazy, laboratórna diagnostika neurodegeneratívnych ochorení, blok o mikroRNAs, zmeny pri klinickom vyhodnocovaní biomarkerov, biomarkery karcinómu prostaty, nové aspekty testovania hemokoagulácie, blok o gastroenterologických ochoreniach, indikátory kvality a kvalita laboratórnych postupov, nová generácia sekvenovania v laboratórnej diagnostike, implementácia smerníc a odporučení do klinickej praxe, protiklady detekcie a monitorovania diabetes mellitus, blok o materno-fetálnej jednotke, laboratórna diagnostika ochorení kostí a kĺbov, laboratórna diagnostika sepsy, laboratórny manažment a bezpečnosť pacienta, etika a písanie vedeckých prác, rovnaké symptómy, rôzne choroby: zvyšovanie efektivity pomocou inovácií, blok o hypertenzii aj antifosfolipidových a antinukleárnych protilátkach a blok o harmonizácii v zmysle zlepšenia starostlivosti o pacienta.
Nové poznatky v skratke
Proteazóm predstavuje katabolický systém bunky, ktorý metabolizuje proteíny využitím ubiquitínu (čo je odlišný systém od lyzozomálneho katabolizmu), a tak zohráva dôležitú úlohu pri mnohých patologických procesoch, napr. neurodegeneratívnych ochoreniach, zápaloch a karcinogenéze. V bloku o sepse zaujal podrobnejší opis parametra PSP (pancreatic stone protein), ktorý sa ukazuje ako nový sľubný biomarker, najmä z hľadiska predikcie rizika smrti. Známy test H-FABP (heart-type Fatty Acid-Binding Protein, t.j. srdcový proteín viažuci a transportujúci mastné kyseliny v myokarde), rýchly a spoľahlivý marker kardiálnej ischémie, ktorý v dynamike uvoľňovania predstihuje aj myoglobín, je už v súčasnosti dostupný aj na automatizovaných systémoch. V regulácii homeostázy železa má kľúčové postavenie hepcidín, ktorý sa syntetizuje v pečeni a jeho účinok je sprostredkovaný reguláciou degradácie jeho receptora feroportínu. Feroportín je totiž jediným bunkovým exportérom železa. Narušenie osi hepcidín-feroportín má vplyv na rozvoj anémií, ako aj rozvoj preťaženia železom. Predpokladá sa preto, že rutinná diagnostika hepcidínu by významne zlepšila diferenciálnu diagnostiku anémií.
Je potešiteľné, že Slovensko sa aj zásluhou Roberta Kralovicsa, PhD. prezentovalo veľmi pozitívne, keďže práve jeho objav mutácie (V617F) v géne pre JAK2 kinázu hrá významnú úlohu v genéze myeloproliferatívnych ochorení.
O rok v Turecku
Ďalším dôležitým podujatím IFCC bude WorldLab v Istanbule. Uskutoční sa 22. – 26. júna 2014 a veríme, že sa nám aj odtiaľ podarí priniesť informácie, ktoré budú v blízkej budúcnosti hýbať svetom laboratórnej medicíny.
