GYNEKOLÓGIA DETÍ A DOSPIEVAJÚCICH

Article image

Detská gynekológia (pediatrická gynekológia) zahŕňa gynekologickú starostlivosť o dievčatá počínajúc narodením až do veku 18 rokov + 365 dní. Predpokladom na vykonávanie tejto činnosti je erudícia v odbore gynekológia a pôrodníctvo so subšpecializáciou v odbore pediatrická gynekológia. Detská gynekológia má svoje zvláštnosti a odlišnosti od gynekológie dospelých, ako vo fyziológii alebo patológii rodidiel, tak aj v spôsobe vyšetrovania, ošetrovania a liečby. Svojím celkovým zameraním má nielen charakter kuratívny, ale aj preventívny. Sledovaním dievčat v priebehu pohlavného dozrievania, aktívnym vyhľadávaním odchýlok a ich včasnou liečbou pomáha predchádzať poruchám funkcie rodidiel v dospelosti. Gynekologická starostlivosť o deti a dospievajúce teda rozširuje klasickú gynekológiu tak, aby zahŕňala starostlivosť o ženu od narodenia a neobmedzovala ju len na fertilný vek a sénium.

Poslanie a ciele

Gynekológia detí a dospievajúcich sa venuje širokému spektru chorôb: vrodeným vývojovým chybám reprodukčného traktu, poruchám sexuálnej diferenciácie, zápalovým chorobám vonkajších i vnútorných rodidiel a poruchám menštruačného cyklu. Osobitný záujem je venovaný poruchám pubertálneho vývoja, sexuálnemu zneužívaniu, nádorom genitálneho traktu či úrazom rodidiel. Okrem toho treba podporiť aj zdravý životný štýl a rozšíriť vedomosti o reprodukčnom zdraví medzi dospievajúcimi dievčatami. Pri diagnostike a liečbe mnohých ochorení je nevyhnutná interdisciplinárna spolupráca pediatrického gynekológa so špecialistami v odboroch fetálna medicína, urológia, endokrinológia, onkológia, nefrológia či lekárska genetika. Nezastupiteľné miesto a veľký prínos pre detského pacienta má však spolupráca detského gynekológa s pediatrom. Treba si uvedomiť, že k prvému kontaktu dievčaťa s gynekologickým ochorením často dochádza v ambulancii pediatra. Detskí a dorastoví lekári, znalí problematiky a základnej symptomatológie gynekologických ochorení u detí a dospievajúcich, môžu včas zachytiť poruchy vývoja či menštruačného cyklu. V rámci diferenciálnej diagnostiky môže byť spolupráca pediatra s detským gynekológom prospešná pri diagnostike rôznych chorobných stavov.

Gynekologické vyšetrenie detí a dospievajúcich

Návšteva gynekológa je často nepríjemná aj pre dospelú ženu, nieto ešte pre dieťa. Z prostredia a neprirodzenej polohy pri vyšetrení, ale aj zo samotného vyšetrenia bývajú dievčatká väčšinou vystrašené a zvyčajne majú voči vyšetreniu výhrady. Preto je vhodné, aby bol detský pacient na vyšetrenie pripravený. Matka alebo zdravotnícky pracovník by mali dieťa alebo mladú slečnu oboznámiť s jeho priebehom, ubezpečiť ju, že vyšetrenie je nebolestivé, je to pre jej dobro a jej spolupráca je nevyhnutná. V prípade, že vyšetrenie dieťa netoleruje a stav si to vyžaduje, je možné realizovať ho aj v krátkej celkovej anestézii alebo sedácii. Gynekologické vyšetrenie dieťaťa by malo byť vždy v sprievode zákonného zástupcu, ideálne matky. Práve prvé gynekologické vyšetrenie by malo byť čo najohľaduplnejšie z hľadiska vytvorenia si pozitívneho vzťahu dieťaťa aj k tomuto druhu vyšetrenia. Gynekologické vyšetrenie detí a dospievajúcich sa líši od vyšetrenia dospelej ženy. Hodnotí sa celkový vzhľad pacientky, rozvoj sekundárnych pohlavných znakov, štádiá pubertálneho vývoja. Kontroluje sa stav vonkajších rodidiel, pomocou vaginoskopu sa zhodnotí sliznica pošvy a cervix podľa dostupnosti. U detí a mladých dievčat, ktoré ešte nemali pohlavný styk, sa pohmatom per rectum vyšetrí stav vnútorných rodidiel a priestor malej panvy. Dôležitou súčasťou je aj ultrazvukové vyšetrenie malej panvy, najčastejšie cez prednú brušnú stenu, ktoré umožňuje posúdenie veľkosti a tvaru maternice, vaječníkov, dokáže zachytiť voľnú tekutinu v malej panve alebo prítomnosť tumorov. Nevyhnutným predpokladom pre realizáciu USG vyšetrenia je dobre naplnený močový mechúr, ktorý vytvára „okno“ pre zobrazenie maternice a vaječníkov.

Reprodukčná sústava u detí a dospievajúcich

Reprodukčný systém ženy sa v priebehu života výrazne mení, sú to orgány a tkanivá, ktorých morfológia a funkcia závisia od estrogénov – sú estrogén-dependentné. Od narodenia až po dospelosť sú vystavené prítomnosti alebo chýbaniu estrogénov, čo je kľúčový moment pre ich vývoj a diferenciáciu. V detskej gynekológii, vychádzajúc z týchto faktov, je zaužívané rozdelenie jednotlivých etáp vývoja reprodukčného systému dievčaťa na obdobie neonatálne, pokojové a obdobie pohlavného dospievania, ktoré plynule prechádza do obdobia dospelosti.

Obdobie neonatálne (fetoneonatálne)

Je obdobím estrogenizácie estrogén-dependentných orgánov. Estrogény pochádzajú od matky a počas tehotnosti prechádzajú na plod (transplacentárne), zároveň sú produkované aj vlastnými ováriami dieťaťa vďaka stimulácii gonádotropnými hormónmi placenty. Priemerne sa za neonatálne obdobie považuje interval 6 až 8 týždňov od pôrodu. Vonkajšie rodidlá u novorodenca nesú známky estrogenizácie: sú presiaknuté, labia minora sú akoby zdurené, vyčnievajú z rima pudendi, v pošvovom vchode nachádzame viskózny hlien produkovaný žliazkami krčka maternice. (1, 2, 4)

Obdobie pokojové, infantilné

Je charakterizované nulovými či podprahovými hodnotami cirkulujúcich pohlavných hormónov (predovšetkým estrogénov). Preto je celá sústava v stave minimálneho anatomického rozvoja a v úplnom funkčnom pokoji. Trvá až do nástupu pohlavného dospievania, spravidla do 8. roku života. V pokojovom období sú labia minora len nepatrné a skryté medzi labia majora, vulva je suchá, neestrogenizovaný hymen je tenkou priesvitnou blankou, spravidla anulárneho tvaru. Maternica je drobná, štíhla (typus uteri infantilis), telo je nielen menšie, ale aj stenčené, pomer medzi telom a kŕčkom je 1 : 2. (2 ,4) 

Obdobie pohlavného dospievania

Je ovplyvnené prítomnosťou endogénnych estrogénov, ktoré sú, počnúc okamihom gonadarché, produkované vlastnými ováriami. Reprodukčná sústava anatomicky i funkčne dozrieva a cez adolescenciu plynulo prechádza do dospelosti. Vonkajšie rodidlá sú viac presiaknuté, veľké a malé pysky sú už výraznejšie diferencované, hymen je zhrubnutý, pošva sa vplyvom estrogénov stáva priestrannejšou a jej stena hrubne a riasi sa. Prvé pubertálne známky estrogenizácie pošvy začínajú od 7 rokov, o niečo neskôr sa pošva osídľuje Döderleinovým laktobacilom. Pošvový epitel reaguje na estrogény veľmi citlivo. Z typu buniek, ktoré nájdeme na povrchu sliznice, dokážeme pomocou mikroskopu posúdiť rozvoj estrogenizácie slizníc. Pošvová hormonálna cytológia je veľmi jednoduchá metodika, ktorá má oproti stanoveniu hormonálnych hladín jednu výhodu: netestuje hladiny, ale podáva informáciu o reakcii periférneho cieľového tkaniva. Pod vplyvom stúpajúcich hladín estrogénov dochádza aj k zmenám maternice, telo maternice reaguje rýchlejšie ako krčok, preto na začiatku puberty nachádzame maternicu v pomere tela a krčka 1 : 1 – typus uteri pubertalis, je to len prechodný typ. Akonáhle dĺžka tela prevládne nad dĺžkou hrdla, hovoríme už o maternici dospelého typu – typus uteri adultae. Oproti maternici, ako ju poznáme u dospelej ženy, je najprv štíhlejšia a bez flexie, toto štádium označujeme ako uterus virginalis. Proporcionálna prestavba maternice (uterus infantilis, pubertalis, virginalis a uterus adultae) prebieha medzi 9. a 18. – niekedy až 20. – rokom života ženy. (1, 2, 4)

Pre obdobie dospievania je typický aj rozvoj sekundárnych pohlavných znakov. Pre posúdenie rozvoja sekundárnych pohlavných znakov je používaná Tannerova klasifikácia s piatimi vývojovými štádiami. 

Prsia (mammae, M 1 – 5) – fyziologicky sa môžu začať vyvíjať už od 8. roku. Začiatok rastu prsnej žľazy sa nazýva telarché, vývoj spravidla vrcholí v 15 rokoch. 

Pubické ochlpenie (pubes, pubic hair, Ph 1 – 5) – začiatok jeho rastu za nazýva pubarché, fyziologický rozptyl vývoja pubického ochlpenia je od 8,3 do 15,5 rokov.

Axilárne ochlpenie – vyvíja sa najneskôr – vo fyziologickom rozmedzí 9,1 až 17,5 rokov, jeho rozvoj je značne závislý aj od nadobličkových hormónov. (1)

Posúdenie rozvoja sekundárnych pohlavných znakov možno zhodnotiť aj v ambulancii lekára pre deti a dorast, a tak zachytiť možné odchýlky pubertálneho vývoja včas. Zjavné pubertálne zmeny vrcholia prvou menštruáciou – menarché, ktorá sa fyziologicky dostavuje v rozmedzí 10. až 15. roku života, priemerný vek nástupu menarché je u nás 12 rokov a 7 mesiacov. Pohlavnými hormónmi je ovplyvnený aj rast a zrenie kostry. Napriek tomu, že nejde o súčasť reprodukčnej sústavy, vplyv hormónov na kostru je výrazný. Estrogény najprv stimulujú rast – spôsobujú tzv. pubertálne rastové vyšvihnutie, súčasne však urýchľujú aj maturáciu kostry a postupné uzatváranie rastových štrbín tak, aby žena dosiahla normálnu telesnú výšku.

Reprodukčný systém dievčaťa, počínajúc jeho narodením a končiac jeho dospelosťou, podlieha výrazným zmenám. Počas tohto obdobia môžu kedykoľvek vzniknúť odchýlky, ktoré si vyžadujú terapeutický zásah. Pre ilustráciu sú uvedené tie, ktoré sa v praxi vyskytujú najčastejšie.

Vulvovaginitis v gynekológii detí a dospievajúcich

O vulvovaginitis hovoríme pri výskyte zápalu vonkajších rodidiel a zápalu pošvy, pretože sa mnohokrát vyskytujú súčasne. Jedným z príznakov ochorenia je výtok – fluor vaginalis a práve ten je jedným z najčastejších dôvodov návštevy detského gynekológa. Zatiaľ čo u dospelých žien ide najčastejšie o mykotické zápaly, u detí dominujú bakteriálne vulvovaginitídy. Etiológia výtoku je v detskom veku odlišná od etiológie vulvovaginitíd dospelých žien. 

Vulvovaginitídy u novorodencov

V novorodeneckom období je dievčatko pod doznievajúcim vplyvom estrogénov od matky. Ich dôsledkom je proliferácia pošvových epitelov, prítomnosť Döderleinovho Lactobacillus acidophilus a kyslé pH pošvy. Výsledkom estrogenizácie je produkcia hlienu žliazkami krčka maternice, čo sa navonok prejaví vo forme fyziologického výtoku – fluor neonatalis purus. Dievčatku nespôsobuje žiadne problémy a nie je žiadny racionálny dôvod na jeho liečbu. S doznievaním novorodeneckej hormonálnej reakcie fluor postupne mizne. Už v tomto období sa môže vyskytnúť i fluor neonatalis mixtus, ktorý je však patologický. Prenos infekcie prebieha buď počas pôrodu, z pôrodných ciest matky, alebo nákaza nastane postnatálne, pri zanedbávaní hygienických pravidiel. Na spresnenie typu etiologického agensu treba nielen mikroskopické, ale aj kultivačné mikrobiologické vyšetrenie, aby sme mohli liečiť cielene. (3, 6, 7)

Vulvovaginitídy v pokojovom období

V pokojovom období chýba pôsobenie estrogénov na sliznice, absentuje teda aj osídlenie pošvy laktobacilmi. Ak sa v tomto období vyskytne vaginálny fluor, vo väčšine prípadov je patologický. Zdrojom infekcie je najčastejšie vlastný tráviaci trakt pacientky (E. coli, enterokoky, klebsiely, proteus, stafylokoky, streptokoky, anaeróbna flóra). Nákaza sa najčastejšie prenáša nesprávnymi hygienickými návykmi, je popisovaná aj koincidencia vulvovaginitíd s chronickou zápchou. Príčinou výtoku môžu byť aj črevné parazity, hlavne mrľa detská (Enterobius vermicularis). Pri masívnych purulentných výtokoch treba myslieť aj na prítomnosť cudzieho telesa v pošve a možné sexuálne zneužívanie. Výtoky sa môžu vyskytnúť aj pri infekciách horných a dolných dýchacích ciest, napríklad pri angínach a šarlachoch. Častou príčinou vulvovaginitíd u prepubertálnych dievčat sú beta-hemolytické streptokoky, za nimi nasleduje Haemophilus influenzae. Pri takýchto kultivačných nálezoch z pošvy je vhodné doplniť aj kultivácie z hrdla. Pri zhode etiologického agensu alebo pri súčasnom výskyte celkového ochorenia je vhodné liečiť dieťa okrem lokálnej vaginálnej liečby aj celkovo, napriek tomu, že inak liečime zásadne lokálne. Mykózy sú v tomto období vzácne. Vyskytujú sa častejšie u juvenilných diabetičiek, hlavne pri zlej kompenzácii diabetu, ale v tomto období sa s nimi možno stretnúť aj u dievčat s predčasnou pubertou, u ktorých dochádza k estrogenizácii slizníc a tá je predpokladom pre rozvoj kvasinkovej infekcie. 

Vulvovaginitídy v období pohlavného dospievania

V období pohlavného dospievania sa začína uplatňovať vplyv endogénnych estrogénov, pošva sa fyziologicky osídľuje Lactobacillus acidophilus. Prejavom je fluor pubertalis purus – číry hlien, neobsahuje žiadne patogény, teda nevyžaduje ani žiadnu liečbu. Pri osídlení pošvy patogénom vzniká fluor pubertalis mixtus, v tomto veku je už možné diagnostikovať podobné spektrum etiologických agensov ako u dospelých žien. Napriek tomu bývajú cesty prenosu infekcie podobné ako v pokojovom období. Zásadná zmena nie je daná žiadnym konkrétnym vekom, ale zahájením sexuálnej aktivity. Vzhľadom na estrogenizáciu slizníc v období pohlavného dospievania prudko narastá výskyt mykotických infekcií. Častejšie zaznamenávame aj výskyt sexuálne prenosných ochorení, u niektorých z nich je možný aj nepohlavný prenos (porušovanie hygienických zásad, spoločný uterák a pod.). Pri ich výskyte však treba myslieť aj na možné pohlavné zneužívanie. (6, 7) 

Terapia vulvovaginitíd

V terapii vulvovaginitíd u detí platí niekoľko zásad. Jednou z prvých je odstránenie príčiny (napríklad zlepšenie hygienických návykov). Vulvovaginitída má byť liečená zásadne lokálne. Podaním antibiotika p. o. zápal síce zmiernime či dočasne odstránime, dieťa sa však spravidla reinfikuje z vlastnej pošvy, do ktorej sa väčšina celkovo podaných látok nevylučuje v takej koncentrácii, aby to bolo baktericídne účinné. Kde je nutná celková terapia, tam ju kombinujeme s lokálnou vaginálnou liečbou (streptokoková infekcia v pošve a hrdle, súčasná infekcia močových ciest). Ideálne je liečiť cielene na základe mikrobiologického kultivačného nálezu, zistenej citlivosti a podľa klinického stavu dieťaťa. Kultivačný nález pri absencii klinických i subjektívnych ťažkostí nevyžaduje terapiu. Výhodné sú vaginálne výplachy dezinfekčným prostriedkom izbovej teploty pomocou cievok, ktoré sú deťmi dobre tolerované aj v nízkych vekových kategóriách, čípky zavádzame čo najhlbšie do pošvy. Liečba trvá zvyčajne 7 – 10 dní. Nevhodné sú sedacie kúpele (harmančekové, hypermangánové alebo nechtíkové) z dôvodu rizika zanesenia infekcie do pošvy z oblasti análneho otvoru.

Menštruačný cyklus a jeho poruchy u dievčat

Menarché je vyvrcholením predchádzajúceho pubertálneho vývoja genitálu spojeného s rozvojom sekundárnych pohlavných znakov a akceleráciou rastu. Fyziologické obdobie pre nástup menštruačného cyklu je medzi 10. – 15. rokom života, priemerný vek nástupu menarché v našej zemepisnej šírke je 12 rokov a 7 mesiacov. Nástupom menštruácie je dokončené obdobie puberty a začína obdobie adolescencie, v ktorom sa dokončí obdobie pohlavného dozrievania. V tomto období sa ešte len vytvára vzájomná súhra v hypotalamo-hypofýzo-ovariálnej osi. Približne dva roky po menarché ešte menštruačný cyklus nemusí byť pravidelný. Najčastejšie prebieha cyklus ako anovulačný, nedochádza k tvorbe corpus luteum a k produkcii progesterónu v II. fáze menštruačného cyklu. Výsledkom sú dysfunkčné krvácania v dôsledku hyperestrizmu.

Delenie porúch menštruačného cyklu je podobné ako v gynekológii dospelých. Pre obdobie adolescencie sú typickými najmä poruchy v zmysle amenorey a juvenilné metrorágie.

1. Amenorea

Primárna amenorea

Stav, keď menarché spontánne nenastúpilo do dovŕšenia 15. roku života. Na základe rozvoja sekundárnych pohlavných znakov možno primárnu amenoreu rozdeliť do 3 skupín:

  • primárna amenorea s dostatočne a správne žensky vyvinutými sekundárnymi pohlavnými znakmi (príčinou sú najčastejšie vývojové chyby rodidiel – napríklad aplázia pošvy, aplázia maternice, gynatrézia),
  • primárna amenorea s nedostatočne alebo vôbec nevyvinutými sekundárnymi pohlavnými znakmi (Turnerov syndróm, Savageovej syndróm, dysgenéza gonády, panhypopituitarizmus),
  • primárna amenorea so sekundárnymi pohlavnými znakmi so známkami opačného pohlavia (adrenogenitálny syndróm, late-onset CAH, poruchy diferenciácie pohlavia). (1, 5)

Sekundárna amenorea

Je charakterizovaná vynechaním menštruácie, pri pravidelných cykloch, na viac než 3 mesiace. V období adolescencie je menštruačný cyklus labilnejší a viac reaguje na vonkajšie vplyvy než u dospelých žien. Väčšia psychická záťaž, zmeny životného štýlu a fyzická záťaž, napríklad u športovkýň, vedú u dievčat k sekundárnej amenorei. Častou príčinou oligohypomenorey až sekundárnej amenorey je mentálna anorexia. Je sprevádzaná ťažkým hypoestrizmom s atrofiou genitálu, prsníkov a s rozvojom osteoporózy, ktorá sa môže vyvinúť už po 6 mesiacoch amenorey. Oligo až amenorea u dievčat je aj súčasťou syndrómu polycystických ovárií (PCOS). Tento syndróm vidíme skôr u obéznych dievčat so známkami virilizácie. Diagnózu PCOS potvrdia multicystické ováriá v USG obraze. U mladých žien môže byť príčinou sekundárnej amenorey aj predčasné vyhasínanie ovariálnej funkcie (premature ovarian failure – POF) v dôsledku autoimunitného poškodenia ovária. Pri sekundárnej amenorei vždy myslíme aj na možnosť gravidity.

2. Juvenilná metrorágia

Juvenilnú metrorágiu zaraďujeme medzi dysfunkčné maternicové krvácania (dysfunctional uterine bleeding – DUB). Etiologicky ani patogeneticky sa neodlišuje od dysfunkčného krvácania u dospelých žien, je určitou obdobou krvácania v perimenopauze. Príčinou sú anovulačné cykly a hyperestrizmus. Menštruačné cykly sa postupne skracujú, dĺžka menštruácie sa predlžuje, výnimkou nie sú ani menštruácie trvajúce 14 – 20 dní. Nástup poruchy je niekedy veľmi nenápadný, býva často podceňovaný rodičmi, ale aj lekármi a môže viesť k závažným poruchám zdravia. Maximum výskytu je perimenarcheálne a okolo druhého roku po nástupe menarché. Pri protrahovaných krvácaniach pacientka postupne anemizuje, často dochádza aj k sekundárnym poruchám hemokoagulácie. Diagnóza juvenilnej metrorágie sa stanoví na základe anamnézy (krvácanie dlhšie než 7 dní, viac než 5 vložiek denne), je teda potrebné starostlivé vedenie menštruačného kalendára. Zásadné je vyšetrenie krvného obrazu, ktoré podľa potreby dopĺňame vyšetrením CRP, eventuálne hemokoagulačných parametrov. Liečba juvenilnej metrorágie pozostáva zo zástavy krvácania, odlúčenia nepravidelného endometria, úpravy krvného obrazu a prevencie recidív krvácaní. Na zástavu krvácania sa používa hormonálna terapia, ktorá zaistí sekrečnú premenu endometria a jeho následné odlúčenie. Súčasne sa zahajuje korekcia anemizácie. 

U adolescentných dievčat tolerujeme mierne poruchy menštruačného cyklu, nesmieme však nikdy dopustiť, aby boli krvácania príliš časté, dlhé, silné a došlo k anemizácii pacientky. (1, 3, 5)

Puberta a jej poruchy    

Pubertu možno definovať ako vývojový proces fyzického dozrievania, ktorého výsledkom je jedinec schopný reprodukcie. Obvykle je začiatok puberty vnímaný ako nástup somatických prejavov pubertálneho vývoja. Skutočný začiatok puberty začína oveľa skôr vzostupom pulzujúcej sekrécie gonadoliberínu a komplexom neuroendokrinných zmien na hypotalamo-hypofýzo-gonadálnej úrovni. Puberta je riadená komplexom neuroendokrinných faktorov, ktoré sú zodpovedné za správne načasovanie a priebeh puberty až po dosiahnutie plnej pohlavnej zrelosti. Normálna puberta v širšom zmysle pozostáva z dvoch, pravdepodobne do značnej miery nezávislých, procesov kontrolovaných rôznymi regulačnými mechanizmami. Ide o adrenarché (toto obdobie je sprevádzané vzostupom tvorby adrenálnych androgénov) a gonadarché (nástup endokrinnej funkcie pohlavných žliaz). (1, 2)

túpajúce hladiny estrogénov ovplyvňujú telesný rast a celkový somatický vývoj, čo môžeme najlepšie sledovať na rozvoji sekundárnych pohlavných znakov (prsia, pubické a axilárne ochlpenie) a na rozvoji vonkajších i vnútorných rodidiel. Nemenej dôležité zmeny nastávajú i v psychickej oblasti. Pubertálny vývoj môžeme rozdeliť do niekoľkých štádií, z hľadiska praxe je výhodná klasifikácia na základe hodnotenia vývoja sekundárnych pohlavných znakov zostavená Tannerom. 

Jasnú desynchronizáciu jednotlivých dejov v puberte treba vždy vnímať ako prejav patologického vývoja. Mnohé z nich môžu byť prvým prejavom závažného ochorenia, ktoré môže vyústiť až do porúch reprodukcie v neskoršom veku. Poruchy pubertálneho vývoja môžeme hodnotiť jednak ako predčasný pohlavný vývoj – pubertas praecox, alebo naopak ako vývoj oneskorený či úplne chýbajúci – pubertas tarda.

Pozn.: Poruchám psychosexuálneho vývoja vrátane predčasnej puberty (pubertas praecox) a oneskorenej puberty (pubertas tarda) sa podrobne venuje MUDr. Jana Bullová v článku Poruchy psychosexuálneho vývoja, ktorý nájdete na str. XY.

Záver

Problematika detskej gynekológie je oveľa rozsiahlejšia. Dokumentované problémy odzrkadľujú tie najfrekventovanejšie v každodennej praxi pediatrického gynekológa. Pozornosť si určite zasluhujú aj vývojové chyby rodidiel, nádory rodidiel a ďalšie chorobné jednotky v detskej gynekológii, ktoré si však kvôli svojej rozsiahlosti vyžadujú samostatnú prezentáciu. Je zjavné, že mnohé gynekologické odchýlky je možné zachytiť už v ambulancii pediatra. Skúsenosti ukazujú, že skorou diagnostikou a včasnou terapiou dokážeme predchádzať mnohým chorobám alebo ich následkom vo fertilnom veku.

Literatúra

  1. Belen H. Balen et al.: Prediatric and adolescent gynaecology – A multidisciplinary approach, Cambridge university press, 2004, 231 – 542
  2. Cittebart K. et al.: Gynekologie, Galén , 2001, 75 – 87 
  3. Feráková N., Dedinská E., Rusňák I.: Juvenilná metrorágia, Gynekol. prax 2010, 8 (4), 184 – 188
  4. Horější J.: Rozdelení dětského věku, reprodukční soustava u dětí a dospivajícich. Moderní Gynekologie a porodníctví 2001, 10 (4), 399 – 405
  5. Horější J. Dětská gynekologie, Poruchy pohlavního dospívaní, Avicenum, 1990, 141 – 148
  6. Nižňanská Z.: Zápalové ochorenia genitálií u detí a adolescntiek, Gynekol. prax, 2010, 8: 189 – 192
  7. Vetešníková-Koubová T., Horější J.: Vulvovaginitis v gynekológii děti a dospivajícich. Moderní Gynekologie a Porodnictví. 2001, 10), 406 – 414

 

invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 04/2015

Pediatria

Témou deviateho čísla časopisu inVitro je Pediatria, a tak si prídu na svoje hlavne detskí lekári, ale aj detskí gynekológovia či psychológovia. Opäť tu nájdete užitočné odborné informácie i…

author

MUDr. Jana Fathiová

Všetky články autora