Infekcie v novorodeneckom veku

Infekcie v novorodeneckom veku predstavujú závažnú súčasť patologických stavov, ktoré postihujú dieťa po narodení a môžu znamenať rôzny stupeň poruchy psychomotorického vývinu, v najzávažnejších stavoch môžu mať až fatálne následky. Tejto problematike treba stále venovať mimoriadnu pozornosť, jednak klinickým príznakom, diagnostickým možnostiam a následne adekvátnej liečbe.

Etiológia

Etiológiu najčastejších novorodeneckých infekcií popisuje Tabuľka č. 1.

Tabuľka č. 1: Etiológia najčastejších novorodeneckých infekcií

Infekcie novorodencov sa delia na:

  1. infekcie získané pred narodením (prenatálne),
  2. infekcie získané počas pôrodu (perinatálne),
  3. infekcie získané po narodení (postnatálne).

Pri mnohých infekciách sa môžu kombinovať všetky spôsoby získania infekcií. Pri prenatálnych infek­ciách je dôležité, či matka ochorie počas prvých troch mesiacov tehotnosti alebo neskôr. Platí všeobecné pravidlo, ktoré vyplýva z vývoja jednotlivých orgánov, že čím skôr prenatálna infekcia vznikne, tým sú následky závažnejšie. Prvé tri mesiace tehotnosti sa zakladajú všetky orgány, je to fáza tzv. embryogenézy a ak vznikne závažná infekcia embrya, máva to zvyčajne fatálne následky v zmysle potratu alebo ťažkého postihnutia všetkých orgánov. Po treťom mesiaci tehotnosti je organogenéza v podstate ukončená, ale prebiehajú významné štrukturálne a funkčné zmeny, postupne dozrievajú enzymatické systémy potrebné pre život. Ak vznikne infekcia po treťom mesiaci tehotnosti hovoríme o tzv. fetopatii, sú postihnuté jednotlivé orgány, napríklad pečeň, mozog, oko, srdce a ďalšie, buď v kombinácii, alebo samostatne. V závislosti od časového faktora, kedy patogén počas vnútromaternicového vývinu pôsobí, môže patogén spôsobiť potrat, predčasný pôrod, predčasný odtok plodovej vody, vnútromaternicové odumretie plodu, zaostávanie v raste, poruchy vo vývine. Pri infekciách získaných počas pôrodu záleží napríklad aj na fakte predčasného odtečenia plodovej vody. Ak dôjde k predčasnému prasknutiu plodových obalov a predčasnému odtoku plodovej vody viac než 12 – 18 hodín pred pôrodom, musíme byť veľmi obozretní. Ďalej záleží na imunitnom stave novorodenca. Novorodenci s poruchou imunity a nedonosenci sú zraniteľnejší, to isté platí aj pre infekcie získané po narodení.

Väčšina prenatálnych infekcií sa u matky prejavuje ako ochorenie pripomínajúce chrípku, niekedy ochorenie matky prebieha bez výraznejšej symptomatológie, takže mu matka ani nevenuje pozornosť. Za klasické sa považujú infekcie označené ako TORCH, teda toxoplazmóza, rubeola, cytomegalovírus a herpes vírus.

Toxoplazmóza

Vyskytuje sa aj v súčasnosti a považuje sa za najčastejšiu fetálnu infekčnú chorobu s výskytom od 1 do 8 na 1 000 novorodencov. Vyvolávateľom je parazit Toxoplasma gondii. Ide o antropozoonózu, to znamená, že ochorenie sa prenáša zo zvieraťa na človeka. Matka sa nakazí buď tepelne nespracovanými, nedokonale spracovanými potravinami (mäso, vajíčka), alebo blízkym kontaktom s infikovanými domácimi zvieratami, hlavne mačkami, pretože vyvolávateľ toxoplazmózy má medzihostiteľa mačku. Veľmi infekčné sú výkaly nakazených mačiek. Nebezpečenstvo pre dieťa predstavuje len čerstvá infekcia matky. Ak dôjde k akútnej infekcii počas tehotnosti, plod môže byť postihnutý až v 10 % prípadov. Parazit sa rozšíri do jednotlivých orgánov, často postihuje mozog a vzniká klasická triáda, ktorú v súčasnosti vidíme zriedkavo:

  • hydrocefalus,
  • kalcifikácie v mozgu, respektíve cystické zmeny tkaniva,
  • zápal sietnice – chorioretinitída.

Oveľa častejší je samostatný výskyt jedného z týchto troch príznakov. Príznaky sa môžu prejaviť aj so značným, niekoľkoročným časovým odstupom. Tehotná žena by mala mať vyšetrenú krv na protilátky proti toxoplazme. Ak sa zistí, že má aktívne ochorenie, dlhodobo užíva antibiotiká a tým sa zabráni ťažkému postihnutiu plodu. Liečba akútnych infekcií v gravidite znižuje možnosť prenosu Toxoplasma gondii na plod až o 60 %. Do popredia vystupuje prevencia infekcie – nejesť surové alebo nedostatočne upravené potraviny, hlavne mäso, dôsledná veterinárna starostlivosť o domácich miláčikov a prísne dodržiavanie hygienických pravidiel pri kontakte so zvieratami.

Rubeola (ružienka)

V čase pred očkovaním patrila medzi časté detské vírusové ochorenie, prenášané vzdušnou cestou, spojené s charakteristickou vyrážkou na tele. Ale ak ochorela tehotná žena v prvých troch mesiacoch tehotnosti, deti mali postihnuté oči, trpeli hluchotou a mali srdcové chyby. Po zavedení povinného očkovania detí proti rubeole sa s touto prenatálnou infekciou na Slovensku stretávame len veľmi zriedkavo. Musíme však na ňu myslieť, hlavne v súčasnom období, kedy sa povinné očkovanie začína spochybňovať.

Cytomegalovírusová infekcia

Vyskytuje sa aj v súčasnosti. U matky prebieha buď nepoznane, alebo ako chrípkové ochorenie. Ochorenie vyvoláva vírus, ktorý patrí do skupiny herpetických vírusov. Až v 10 % prípadov môže byť postihnutý aj plod. Šíri sa kvapôčkovou cestou, priamym kontaktom, telesnými tekutinami (sliny, moč). Z matky na plod sa ochorenie môže preniesť:

  • transplacentárne, vyskytuje sa v 1 – 2 %, vírus sa z krvi matky dostane cez placentu do krvi plodu, môže sa objaviť počas celej gravidity,
  • v priebehu pôrodu, pri priamom kontakte dieťaťa s infikovanými telesnými tekutinami počas prechodu pôrodnými cestami,
  • po narodení, kontaktom s telesnými tekutinami, najčastejšie počas dojčenia a kontaktom so slinami matky.

U novorodencov môže infekcia prebiehať aj asymptomaticky, ale pri deficite imunity alebo u detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou môže prebiehať ako veľmi závažné ochorenie ohrozujúce život, s multiorgánovým zlyhaním a s príznakmi anémie a porušenej hemokoagulácie. Neskorými následkami cytomegalovírusovej infekcie je poškodenie sluchu a mozgových funkcií.

Herpes simplex

Typické vírusové ochorenie. Skoro všetci poznáme herpes na perách, v oblasti pier, prípadne na tvári, vyvoláva ho herpes vírus 1. Môže sa však vyskytovať aj v urogenitálnej oblasti, kde je vyvolávačom herpes vírus 2. Typické pľuzgieriky obsahujú tekutinu s vírusmi, je veľmi infekčná. Prvoinfekcia vírusom herpesu prebieha ako ochorenie podobné chrípke a v ďalších rokoch sa aktivuje v čase zníženej obranyschopnosti – stres, vyčerpanosť, zvýšená teplota, choroba a pod.

Novorodenec sa môže infikovať intrauterinne, počas pôrodu alebo po narodení. Infekciu plodu vyvoláva herpetický vírus typu 2, menej často typu 1. Herpetická infekcia u novorodenca patrí medzi najzávažnejšie a aj v súčasnosti, pri dostupnosti antivírusovej liečby, je diseminovaná forma často fatálna alebo so závažnými následkami na psychomotorickom vývine dieťaťa.

Intrauterinná infekcia

Vzniká pri prvoinfekcii matky vírusom herpes simplex počas tehotnosti a telo matky ešte nemá vytvorené protilátky. Tento typ infekcie je veľmi nebezpečný, postihuje všetky orgány, má zlú prognózu a aj napriek liečbe končí buď fatálne, alebo sú deti skoro vždy ťažko neurologicky a psychicky postihnuté.

Infekcia počas pôrodu

Infekcia môže vzniknúť aj počas pôrodu, od matky s herpetickou infekciou v urogenitálnej oblasti, ak sa herpes v tejto oblasti nediagnostikuje a dieťa sa rodí normálne. Ak má matka herpes genitalis, je absolútne indikovaný cisársky rez, aby sa predišlo možnosti infekcie počas pôrodu. Tento spôsob infekcie je najčastejší.

Infekcia počas pôrodu môže mať:

a)  diseminovanú formu, keď sú postihnuté viaceré orgány – koža, centrálny nervový systém, pľúca, srdce, obličky, nadobličky – prognóza pri tejto forme je vážna,
b)  izolované postihnutie kože, očí a úst s typickými herpetickými „vyrážkami“, pri lokálnej i celkovej liečbe má pomerne dobrú prognózu,
c)  izolovaná infekcia centrálneho nervového systému, prognosticky je časté zaostávanie psychomotorického vývinu.

Infekcia po narodení

Po narodení sa môže dieťa infikovať od matky, ktorá má akútny výsev herpesu na perách, dokonca aj od ošetrujúceho personálu. Preto je matka s akútnym herpesom poučená, ako sa má správať, aby nespôsobila infekciu novorodenca.

Hepatitída

Najčastejšie typy tohto vírusového ochorenia sú A, B, C. Hepatitídy typu D a E sú zriedkavé.

Hepatitída A

Je typickým ochorením špinavých rúk. Najlepšou prevenciou je očkovanie matky ešte pred plánovanou graviditou. Pri kontakte tehotnej neočkovanej ženy s infekciou je možné, okrem prísnych hygienicko-epidemiologických opatrení, podať imunoglobulín. Ak sa objaví akútna infekcia tesne pred pôrodom, je možné podať imunoglobulín aj novorodencovi.

Hepatitída typu B

Prenáša sa telesnými tekutinami (sliny, sperma, vaginálny sekrét) a raritne aj krvnými derivátmi alebo nesterilnými ihlami a inými zdravotníckymi nástrojmi. Pre novorodenca je závažnejšia než hepatitída A, pretože riziko prechodu do chronicity je podľa niektorých autorov až 90 %. Novorodenec sa môže nakaziť počas pôrodu kontaktom s telesnými tekutinami matky. Aj pri hepatitíde B je najlepšou prevenciou očkovanie ešte pred plánovanou graviditou. U časti pacientov je priebeh mierny, pripomína len slabšiu virózu, preto sa ani nediagnostikuje. Každá žena, ktorá prekonala hepatitídu B, je nositeľkou antigénu HBsAg. Všetky tehotné ženy sú na začiatku gravidity vyšetrené na HBsAg a v prípade pozitivity sa novorodencovi po narodení podá pasívna imunizácia – imunoglobulín a zároveň sa zaočkuje očkovacou látkou. Kým si nevytvorí protilátky, je chránený podaným imunoglobulínom. Od roku 1998 je na Slovensku očkovanie proti hepatitíde B súčasťou základnej očkovacej schémy detí, preto očakávame, že budúca generácia mamičiek už nebude mať tento problém.

Hepatitída C

Veľmi nebezpečná forma žltačky. K nakazeniu dochádza výhradne krvou. K nakazeniu plodu dochádza zriedkavo (1 – 5 prípadov zo 100), ale riziko je vysoké, pretože môže viesť až k rakovine pečene. Ženy o svojej chorobe často nevedia a od nakazenia do prvých príznakov ubehne aj 20 rokov.

Hepatitída D

Nevyskytuje sa samostatne, ale býva pri hepatitíde B, čím sa zhoršuje klinický priebeh a zvyšuje sa riziko prechodu do chronicity.

Hepatitída E

Je veľmi nebezpečná pre matku i dieťa, pretože má veľmi rýchly priebeh a vedie k rozsiahlemu poškodeniu až zlyhaniu pečene.

AIDS, syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti

AIDS spôsobuje vírus HIV 1 a 2. Ten postupne ničí imunitný systém človeka a tým oslabuje jeho schopnosť bojovať s infekciami. HIV vírus sa môže preniesť z matky na plod. Asi štvrtina detí, ktoré sa narodili HIV pozitívnym matkám, je infikovaná. U nich sa s najväčšou pravdepodobnosťou po niekoľkých rokoch vyvinie z HIV nákazy ochorenie AIDS. Veľká väčšina týchto detí zomiera do 4 – 8 rokov. Tehotným ženám, ktoré majú AIDS, sa aj počas gravidity podávajú antivírusové lieky. HIV sa dá preniesť aj po narodení materským mliekom, takže infikovaným ženám vo vyspelých krajinách sa zastavuje laktácia a deti sú živené umelými mliečnymi náhradami. V rozvojových krajinách to však nie je možné, majú nedostatok vyhovujúcej pitnej vody a vzhľadom na socioekonomický status je povolené dojčiť. Nakazenie novorodenca je možné aj pri prirodzenom pôrode, z infikovanej krvi a pošvového hlienu. Preto sa odporúča pôrod cisárskym rezom, aj keď sa vedú diskusie o tom, či pôrod cisárskym rezom zabráni infekcii HIV. Našťastie, toto ochorenie u nás zatiaľ nepredstavuje významnejší podiel na infekciách v novorodeneckom veku. Všetky tehotné ženy sú vyšetrené hneď na začiatku gravidity na HIV 1 a 2 a v prípade pozitivity sú počas celej gravidity sledované v centrách, kde potom aj rodia.

Syfilis

V súčasnosti nesmieme zabúdať ani na klasické pohlavné ochorenia, ktoré sú v ostatných rokoch na miernom vzostupe. Patrí tu syfilis, infekcia, ku ktorej dochádza v podstate len pohlavným stykom. Vyvoláva ho špirálovitá baktéria, spirochéta Treponema pallidum. Infekcia sa z tela matky môže na plod preniesť buď cez placentu, alebo sa novorodenec infikuje pri pôrode. Môže dôjsť k abortu, predčasnému pôrodu, narodí sa mŕtvy plod alebo má novorodenec príznaky vrodeného syfilisu. Príznaky vrodeného syfilisu zodpovedajú druhému štádiu ochorenia – novorodenec má zväčšenú pečeň a kožné vyrážky. Potom nastupuje fáza latencie, následky infekcie sa môžu prejaviť buď do dvoch rokov od pôrodu, alebo neskôr (skorá a neskorá forma), ale v oboch prípadoch sú závažné – hluchota, deformácie nosa, perforácia podnebia, súdkovitý tvar rezákov. Preto treba venovať pozornosť včasnej diagnostike a liečbe ochorenia u tehotnej ženy. Všetky tehotné ženy sú u nás sérologicky vyšetrované na prítomnosť protilátok a v prípade pozitívneho záchytu sa liečia penicilínom. Pri infikovaní dieťaťa sa samozrejme musí liečiť aj novorodenec. Ak je matka v tehotnosti správne liečená a sledovaná, dieťa môže byť bez známok intrauterinnej infekcie.

Kvapavka

Ďalšou infekciou, ktorá patrí medzi pohlavné choroby, je bakteriálne ochorenie gonorea (kvapavka). Až polovica ochorení u žien môže prebiehať bez výraznejších klinických príznakov. Infekcia sa z tela matky môže preniesť na novorodenca buď pri pôrode, alebo sa novorodenec infikuje už v čase tehotnosti, a to vzostupnou cestou z genitálu matky. Postihnuté deti trpia hnisavým zápalom spojoviek s možnými závažnými následkami. Prevenciou je tzv. kredeizácia, čo v súčasnosti podľa guidelines znamená kvapnutie jednej kvapky 2,5-percentného roztoku povidon jodatum do oboch spojovkových vakov.

Chlamýdiové infekcie

Na vzostupe sú chlamýdiové infekcie v gravidite, ktoré vyvolávajú u ženy širokú paletu zápalových ochorení, napríklad uroinfekcie a zápaly vonkajších a vnútorných pohlavných orgánov. Infekcie u žien môžu prebiehať aj bezpríznakovo, ale ak je žena v čase pôrodu infikovaná chlamýdiami, je skoro 70-percentná pravdepodobnosť, že sa infikuje aj novorodenec, predovšetkým v zmysle torpídneho zápalu spojoviek. Asi 20 % infikovaných novorodencov má aj príznaky zápalu pľúc. Chlamýdiové infekcie spôsobujú aj predčasné pôrody, predčasný odtok plodovej vody a s tým súvisiace ďalšie možné komplikácie.

Listerióza

Zo zriedkavejších bakteriálnych infekcií, ale veľmi závažných treba spomenúť listeriózu v gravidite. U infikovanej matky prebieha najčastejšie pod obrazom „ako chrípka“. Pôvodca ochorenia je v organizme zvierat, v potravinách, v pôde, v stolici infikovaných jedincov. Infekcia sa na novorodenca môže preniesť transplacentárne alebo počas pôrodu. Ak matka nie je správne liečená, následkom infekcie môže byť potrat, vnútromaternicové odumretie plodu, alebo sa narodí dieťa s prebiehajúcou závažnou infekciou, s typickými listériovými vyrážkami na tele. Aj v súčasnosti, v ére antibiotík, je úmrtnosť na akútnu listériovú infekciu novorodenca vysoká – dosahuje od 30 – 50 %.

Iné infekčné ochorenia

V posledných rokoch sa objavujú ďalšie vírusové ochorenia, ktoré v prípade, že ochorie tehotná žena, môžu závažne zasiahnuť do vývoja novorodenca, v závislosti od vývojového štádia plodu. Mám na mysli vtáčiu a prasaciu chrípku, ale netreba zabúdať ani na klasickú chrípku. Od roku 2016 sa široko diskutuje o ochorení tehotných žien, ktoré spôsobuje vírus Zika. Príznaky sú ako pri chrípkovom ochorení, s typickou makulo-papulóznou vyrážkou, ktorá sa šíri z tváre na ostatné telo. Následkom prekonaného ochorenia počas gravidity môže byť závažné postihnutie mozgu v zmysle mikrocefálie. Ochorenie prenáša komár z rodu Aedes aegypti a vyskytuje sa hlavne v Brazílii a v ostatných krajinách Latinskej Ameriky. Ako prevencia sa odporúčajú prostriedky na odpudzovanie komárov a vhodné oblečenie. Vzhľadom na riziko trvalého poškodenia plodu sa tehotným ženám a ženám, ktoré plánujú otehotnieť, neodporúča cestovať do postihnutých oblastí.

Infekcie po pôrode

V klinickej neonatologickej praxi sa najčastejšie stretávame s infekciami novorodenca získanými po narodení. Infekcie po pôrode sú samostatnou kapitolou novorodeneckých infekcií. Klinicky sa môžu prejaviť ako ľahké, nezávažné, ale aj ťažké a ohrozujúce život dieťaťa.

Môžu to byť:

  • infekcie kože a slizníc,
  • infekcie dýchacích ciest,
  • infekcie močových ciest,
  • infekcie gastrointestinálneho traktu,
  • v najzávažnejších prípadoch meningitídy a sepsa.

Ak vzniknú do 3 dní života, vždy to má súvis s predpôrodným obdobím a obdobím počas pôrodu a považujú sa za tzv. včasné infekcie. Neskoršie infekcie vznikajú po tomto období. Deti s poruchou imunity a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou sú náchylnejšie na tieto infekcie. Časť z nich sú tzv. nozokomiálne infekcie, ktoré vznikajú v súvislosti s pobytom v zdravotníckom zariadení. Výskyt nozokomiálnych infekcií je veľmi variabilný, tvoria 3 – 15 % (závisí to aj od poctivého hlásenia). Samozrejme, treba zachovávať hygienicko-epidemiologický režim aj zo strany matiek, aj zo strany ošetrujúceho personálu. Nezastupiteľnú preventívnu úlohu má umývanie a dezinfekcia rúk.

Dojčenie je jedným z preventívnych opatrení pred infekciami, materské mlieko má okrem dokonalých výživových funkcií aj zložky, ktoré majú priaznivý imunitný účinok. Sú aj ochorenia, keď je dojčenie kontraindikované pre možné ohrozenie dieťaťa infekciou. K týmto ochoreniam patrí napríklad herpes na koži prsníka alebo v jeho okolí, keď je možné kŕmiť dieťa odstriekaným materským mliekom, ale do vyhojenia herpesu sa dieťa nemá dojčiť pre možnosť infekcie herpetickým vírusom. Sú aj ďalšie ochorenia, keď treba dojčenie na istý čas vynechať, napríklad otvorená tuberkulóza. Absolútnou kontraindikáciou dojčenia je v rozvinutých krajinách AIDS matky.

Najčastejším vyvolávajúcim patogénom infekcií novorodencov je v súčasnosti G+ baktéria, beta hemolytický streptokok – Streptococcus agalactiae. Tento mikrób je prítomný v pošve asi u 20 – 30 % žien, pričom ženy nemusia mať žiadne klinické ťažkosti, a preto o ňom ani nevedia. Počas pôrodu – pri prechode cez pôrodné cesty – sa dieťa môže infikovať a následne sa môže rozvinúť závažná infekcia u novorodenca, napríklad zápal pľúc, zápal mozgových blán alebo celková sepsa. Preto sa u tehotných žien v 35. – 36. týždni vždy vyšetruje výter z pošvy (ideálne aj z rekta) a v prípade pozitívneho nálezu sa robia preventívne opatrenia pred pôrodom. Tie spočívajú v podaní antibiotík do žily za účelom ochrany plodu pred nákazou počas prechodu pôrodnými cestami. Antibiotikum treba podať aspoň 4 hodiny pred pôrodom. Antibiotikum sa cez placentu dostane do krvného obehu plodu a pôsobí preventívne, chráni dieťa pred infekciou.

Neonatológovia a pediatri často dostávajú otázku: Akým spôsobom sa zistí, že novorodenec má infekciu?

  • Nezastupiteľnú úlohu má anamnéza od matky a rodiny a spolupráca s pôrodníkom, preštudovanie dokumentácie rodičky, ktorá nám pomôže v správnom nasmerovaní.
  • Každá žena, ktorá prichádza na pôrod, má vo svojom tehotenskom preukaze okrem iných aj tieto výsledky: krvný obraz, sérologické vyšetrenie na syfilis, HIV 1 a 2, nosičstvo HBsAg a u rizikových skupín aj toxoplazmózu, ultrazvukové skríningové vyšetrenia plodu (minimálne 3-krát) a po 36. týždni gravidity aj výsledok kultivácie z pošvy na Streptococcus agalactiae.
  • Každý novorodenec je po narodení vyšetrený lekárom.
  • Niektoré infekcie majú typické príznaky pri somatickom a neurologickom vyšetrení.
  • Sú však aj infekcie, ktoré nemajú typické príznaky hneď po narodení a treba venovať pozornosť aj takým príznakom ako slabé pitie, vracanie, poruchy prekrvenia, progredujúci ikterus, malátnosť, dráždivosť, zmenený plač a pod. Dieťa je sledované aj v systéme rooming in kvalifikovaným ošetrovateľským personálom. Samozrejme, môže pomôcť aj mama dieťaťa, ktorá je v bezprostrednom kontakte s dieťaťom a môže upozorniť na akúkoľvek zmenu v správaní dieťaťa.
  • Pri vyslovení podozrenia na niektorý typ infekcie novorodenca máme ďalšie možnosti na jej potvrdenie, alebo vylúčenie. Je to celá plejáda laboratórnych vyšetrovacích metód – kultivácie klasické i špeciálne, hemokultúra, biochemické a hematologické vyšetrenia (krvný obraz, zápalové markery, hemokoagulácia, základné metabolity a enzýmy, mineralogram, imunologické vyšetrenia, špeciálne sérologické vyšetrenia, vyšetrenie likvoru, moču, stolice, klasické rádiologické vyšetrenie, ultrazvuk, magnetická rezonancia a ďalšie špeciálne vyšetrovacie metódy, napríklad PCR). Kombináciou klinických príznakov a výsledkov laboratórnych vyšetrení sa stanoví diagnóza a následne adekvátna liečba.
  • Vo väčšine prípadov je možné patogén včas odhaliť využitím dostupných laboratórnych metodík. Vždy je však rozhodujúci klinický stav dieťaťa, ktorý umožňuje liečbu, aj keď ešte nie sú dostupné všetky výsledky. Ak hrozí nebezpečenstvo z premeškania, pre záchranu života treba urobiť všetko nevyhnutné, aj keď niektoré – napríklad sérologické – výsledky nie sú k dispozícii, pretože ich vyšetrenie z objektívnych dôvodov trvá dlhšie.
  • Pri infekciách, kde je možná prevencia, ju treba realizovať. Typickým príkladom je pôrod cisárskym rezom pri genitálnom herpese matky, pretože pôrod prirodzeným spôsobom je pre dieťa veľmi rizikový. Ďalším klasickým príkladom je už spomínané očkovanie detí na rubeolu, čím sa podarilo skoro eliminovať kongenitálnu rubeolu u novorodenca alebo nekonzumovať tepelne neupravené mäso a zamedziť kontakt s mačkami v čase gravidity v rámci prevencie kongenitálnej toxoplazmózy.

Záver

Každá budúca mamička s radosťou očakáva svoje dieťa, ktoré prináša do rodiny šťastie a pohodu. Novorodenecké infekcie získané pred narodením, počas pôrodu i po narodení predstavujú pre novorodenca určité riziko, na ktoré treba myslieť a podľa možností sa mu vyvarovať, predovšetkým preventívnymi opatreniami popísanými v tomto článku pri jednotlivých ochoreniach. V prípade, že k infekcii dôjde, je na zdravotníckych pracovníkoch, aby ju čo najskôr diagnostikovali a na základe klinických prejavov a výsledkov laboratórnych a zobrazovacích metód čo najoptimálnejšie liečili na úrovni súčasných medicínskych poznatkov.


Literatúra

  1. Janota J., Straňák Z.: Neonatologie, Mladá fronta a. s., Praha, 2013, s. 198 – 202.
  2. Hájek Z.: Prenatální péče o fyziologické těhotenství, www.levret.cz.
  3. Kligman R. M. et al.: Nelson Textbook of Pediatrics, 20 th Edition, 2016, Part XVII.
  4. Macko J., Zach J.: Postup péče o novorozence Streptococcus agalactiae negativních, pozitivních nebo nevyšetřených matek, www.neonatology.cz.
  5. Maťašová K.: Neonatológia 1, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského, Martin, 2012, s. 16.  
  6. Melin P.: Neonatal group B streptococcal disease: from pathogenesis to preventive strategies, Clin. Microbiol. Infect 2011, 17(9), s. 1294 – 1303.
  7. Metodický pokyn Ministerstva zdravotníctva SR pre kredeizáciu novorodencov, Vestník MZ SR 2008, čiastka 32 – 51, s. 383.
  8. Palazzi Sáfadi M. A.: Zika Virus: What Have We Learned?, American Journal od Perinatology, Vol. 33, Number 11, Sept. 2016, s. 1029 – 1031.
  9. Prednáškové bloky, XXX. Neonatologické dny, Praha, 8. – 10.říjen, 2014.
  10. Prednáškové bloky, XXIV. European Congress Perinatal Medicine, Florence, June 4 – 7, 2014.
  11. Šašinka M., Šagát T., Kovács L.: Pediatria, I. zv., Herba Bratislava, 2007, s. 209 – 2015.
  12. Verani J. R., McGee L., Schrag S.J.: Prevention of perinatal  greoup B streptococcal disease, Revised guidelines from CDC, 2010, www.cdc.gov/mmwr.

 


Hodnotenie článku

inVitro 1/2017

Infektológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 1/2017 Infektológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro