Všetko zlé je na niečo dobré. A preto sa svoje osemdňové umieranie v horúčkach so záhadným čínskym vírusom pokúsim obrátiť vo svoj prospech. Už ste boli v šanghajskej nemocnici? Ja hneď v troch a musím povedať, že je to naozaj iný zážitok ako u nás. Keby som mal šanghajskú nemocnicu k niečomu prirovnať, tak k nejakej novej výrobnej linke. Všetko tu proste beží ako na bežiacom páse, bez zastavenia a zdržania, zavedené technológie tento proces len urýchľujú. V nemocnici je človek vybavený skôr, ako sa nazdá, a to aj napriek obrovskému množstvu ľudí. Všetko tu ide sériovo, rýchlo, profesionálne. To má však aj nevýhodu, nedostanete nič navyše. Posedenie s doktorom a podrobnú diskusiu o vašej chorobe alebo o ďalších potencionálnych ochoreniach nečakajte. Ľudí je veľa, všetko musí bežať a na takéto veci tu absolútne nie je priestor.
Pokiaľ by niekto chcel mať predstavu o tom, koľko je v čínskej nemocnici ľudí, tak nech si prečíta môj predchádzajúci článok o zápche na čínskej plavárni a aplikuje to na nemocnicu. Je to v podstate to isté. Ľudia na kapačkách nie sú v izbách, ale všade na chodbách v kreslách na to určených, ku každému okienku sú rady, ľudia sú všade. Avšak Číňania vedia jednu vec dokonale a podľa mňa v tom patria k svetovej špičke – organizovanie a riadenie más. A preto to aj napriek tomu, že sú všade ľudia, ide všetko neuveriteľne rýchlo.
Po príchode do nemocnice sa ide od pultu k pultu. Najprv sa ide k prvému, kde človek povie, čo ho trápi, tam mu povedia, akého lekára musí vidieť, a dajú mu to na malom lístočku. S tým sa ide k ďalšiemu pultu, kde zaplatí registračný poplatok, dostane elektronickú kartičku a zahlásia ho do čakacieho zoznamu k danému lekárovi. Ide k svojmu lekárovi. Teda do čakárne, kde je ďalší pult so zamestnancom a nad ním veľká svetelná tabuľa s poradovými číslami. V čakárni je pristavený mobilný automat na meranie krvného tlaku, aby sa nejak využil čas. No ja som nesedel ani minútu a už zamestnanec hlásil moje číslo a číslo ordinácie. Nie je tam totiž len jedna, ale hneď niekoľko. A v jednej ordinácii nesedí jeden lekár, ale v mojom konkrétnom prípade hneď šesť. Navštívil som v ten deň interné, kožné, krčné a aj zubára a u každého to tak bolo. Veľké súkromie v čínskej nemocnici nečakajte. Ale popravde, v Číne ho vôbec moc neočakávajte. Idem k svojmu lekárovi a popritom pozerám, kto všetko stojí pri zvyšných piatich lekároch. Päť zubárskych kresiel vedľa seba nepôsobí vôbec príjemne. Lekár ma zručne vyšetrí, spýta sa ma pár otázok a pošle ma na krv. Prejde mojou elektronickou kartičkou cez čítačku a ja musím ísť k najbližšiemu automatu alebo k pokladnici, kde cez elektronickú kartu zaplatím dopredu za krvný odber.
Krvný odber je presne to miesto, kde mi napadlo prirovnanie k výrobnej linke. Vedľa seba päť stolíkov a za nimi sestričky. Každý stolík má nádobu s čistými ihlami, nádobu s použitými ihlami, medzi nimi asi 20 cm vysokú kopu hygienických papierov a odkladač na skúmavky. Pacient príde, odovzdá elektronickú kartičku, kde sa ukáže zaplatený poplatok a typ vyšetrenia, položí ruku na kopu hygienických vreckoviek. Sestrička vyberie naozaj miniatúrnu ihlu s 15 cm dlhou hadičkou, po vpichnutí striedavo k hadičke pripája skúmavky naozaj veľmi zručne a rýchlo. Kedže ich pripája k dlhej hadičke, ihla sa v ruke ani nepohne a človek vôbec necíti, že sestrička robí niekoľko operácií zároveň. Jednu skúmavku zapája, druhú vypája a zároveň na ňu lepí označenia, ktoré má dopredu pripravené na prste každej ruky, a potom ich odkladá do zásobníka. Ihlu vyberie, vyhodí, dám preč ruku, vyhodí vrchný papier a ide ďalší pacient. Položí ruku, sestrička vyberie ihlu, zoberie krv, vyhodí ihlu, vyhodí vrchný papier a už sedí ďalší. Počkal som potom 5 minút a následne išiel k najbližšiemu automatu, zastrčil som elektronickú kartičku a automat mi vytlačil výsledky, ktoré zanesiem k lekárovi. Lekár mi predpíše strašne veľa liekov. V Číne predpisujú niekoľkokrát viac liekov ako u nás. Odchádzal som s obrovskou zásobou a každý deň som užíval 6 tabliet a jednu fľaštičku sirupu ráno, na obed a večer. Niečo bola čínska medicína, niečo západná. Interné oddelenie, krčné, kožné, zubára, odber krvy a výdaj liekov, toto všetko som mal hotové za necelú hodinu! Všetky vyšetrenia sú okamžite dostupné a na nič sa nečaká. Trochu odbočím, ale keď som potreboval pred dvoma rokmi v Číne magnetickú rezonanciu kolena, len som si na ňu odskočil ako tu na RTG. Žiadna čakacia lehota niekoľkých mesiacov ako u nás.
Popravde vo mne čínske nemocnice nechali rozpor a otázku, keby som si mal vybrať, do akých rúk zverím ťažšiu chorobu, komu by som dal prednosť? Oproti slovenským nemocniciam sú tie šanghajské moderné a technologicky vybavené, všetko beží hladko a rýchlo a každý výkon, ktorý tu podstúpite, vo vás vzbudzuje dôveru. Na druhej strane všetko musí bežať a nie je tu čas ani priestor na súkromie, nadštandardné vyšetrenia. Keď som potom išiel na kontrolu na Slovensku, spravili mi všetko možné od výmyslu sveta. RTG, moč, výter z nosa, množstvo krvných testov... Prešetrili každú potencionálnu chorobu (no poznal som sa s lekárom, spravil by to aj iný?). Ale strávil som tam dve až tri hodiny len u internistu, a to počas prázdnin, keď je málo ľudí. Na čínske pomery som tam bol vlastne sám. Priestory a ani vybavenie slovenských nemocníc vo mne nevzbudzujú dôveru. Samozrejme, rozdielny jazyk, štátna príslušnosť, nemožnosť zaradiť sa do čínskeho sociálneho systému a slovenská zákonná poistka by moje rozhodnutie výrazne uľahčili, ale pokiaľ by tieto faktory boli eliminované, komu by som dal prednosť?
Foto: Pavel Dvořák
