Kardiopulmonálna resuscitácia

Jednou z možností predĺženia života je vynájdenie elixíru mladosti a zdravia. Druhou možnosťou je obnova zlyhávajúcich alebo zlyhaných vitálnych funkcií. Táto téma je stále aktuálnou a nikdy nevieme, kedy budeme postavení pred situáciu, v ktorej len od nášho konania bude závisieť život iného človeka. Práve preto sme sa snažili pomocou tohto príspevku objasniť kolegom, ktorí neprichádzajú denne do styku s takýmito stavmi, ako by mali postupovať a vykonať úkony nevyhnutné na samotnú záchranu života a na to, aby sa zvýšila šanca na prežitie postihnutého.

Úvod

Kardiopulmonálna resuscitácia (KPR) je súbor postupov s cieľom obnovenia zlyhávajúcich alebo zlyhaných vitálnych funkcií. V Európe vedú k zastaveniu obehu podielom 82,5 % kardiálne ochorenia, podielom 4,3 % pľúcne poruchy, podielom 3,1 % traumy, podielom 2,2 % cievne mozgové príhody, podielom 4,9 % predávkovania, podielom 0,9 % samovražedné úmysly, podielom 0,5 % topenie, podielom 0,1 % elektrotraumy.

Resuscitácia (oživovanie) má dávnu históriu. Prvé systematické postupy sa objavovali v rokoch 1810 – 1840. Indikáciou boli väčšinou topiace sa deti, ale aj dospelí, náhle zastavenie srdca pri epileptických záchvatoch. V 50. rokoch 20. storočia vznikol slogan „hearts too good to die“, keď došlo k náhlemu zastaveniu srdca u zdatných mladých mužov. Prvé moderné smernice vyšli v roku 1974 v časopise JAMA. V ďalšom priebehu je „otcom“ zjednodušených postupov ABC (airway, breathing, circulation) profesor Peter Safar. Tieto postupy sa rozšírili do celého sveta. Od roku 2000 sa každých 5 rokov utvárajú nové odporúčania na KPR, ktoré zohľadňujú najnovšie poznatky vedy. Najaktuálnejšie boli publikované v roku 2015.

Kardiopulmonálnu resuscitáciu rozdeľujeme na dve formy. Prvou je základná, tzv. basic life support (BLS), ktorá – s výnimkou protektívnych pomôcok – nepoužíva žiadne iné pomôcky ani lieky. Je to resuscitácia, ktorú môže v prípade potreby podať každý z nás. Máme ju stále so sebou. Sú to prakticky len základné vedomosti a ochota pomôcť, v konečnom dôsledku aj zákonná povinnosť.

Druhou formou je rozšírená kardiopulmonálna resuscitácia – advanced life support (ALS), ktorá zahŕňa použitie všetkých odporúčaných pomôcok, pomôcok na zaistenie dýchacích ciest, defibrilátora a odporúčaných liekov. Túto môže podávať profesionál pri výkone svojho povolania.

Na rozhraní BLS a ALS je použitie automatizovaného externého defibrilátora (AED).

Cieľom neodkladnej resuscitácie je čo najrýchlejšie okysličenie životne dôležitých orgánov, teda srdca a mozgu. Bez vykonávania oživovacích postupov sa každú minútu po zastavení obehu znižuje možnosť prežitia o 10 – 15 %. Ak ihneď začneme rozšírenú resuscitáciu, pravdepodobnosť prežitia sa zvyšuje o 3 – 4 %. Laikmi, svedkami začatá KPR zvýši nádej na prežitie dvoj- až trojnásobne.

Etiológia

Príčiny, ktoré vedú k zastaveniu obehu, sú rôznorodé. Ich percentuálny podiel bol opísaný v úvode textu. Treba si uvedomiť, že príčinou je často postupná progresia rôznych chronických ochorení, ktorá vyústi do zastavenia obehu. Z patofyziologického hľadiska môžeme hovoriť o rôznorodých mechanizmoch, ktoré majú spoločného menovateľa – hypoxiu.

Reverzibilné príčiny zástavy obehu (ktoré ak odstránime, mali by sme byť úspešní v resuscitácii) rozdeľujeme podľa začiatočných písmen na 4H/4T:

Miesto výkonu KPR

Kde ma môže niekto potrebovať?
Kdekoľvek – na kúpalisku, v lese, v obchode, v kine, na futbale, doma, v práci, v ambulancii.

Ako rozpoznám, či niekto potrebuje oživovanie?
Diagnostika zastavenia obehu vyplýva z klinického obrazu.

Klinický obraz

Nekomunikujúci pacient bez známok života. Na oslovenie, na zatrasenie nereaguje. Nevidím dvíhať sa hrudník. Bledosť, cyanóza kože, cyanóza pier môžu byť nápomocným signálom. Hmatanie pulzácie arteria carotis ostáva pre profesionálov (zistilo sa, že často len odďaľuje začatie KPR). Pre laikov – neprofesionálov ostáva najvhodnejším signálom fakt, že pacient sa nehýbe, nereaguje na bolestivý podnet, nedvíha sa mu hrudník dýchaním. Pozornosť treba venovať prítomnosti tzv. gaspingu, je to nepravidelný, agonálny dych, ktorý z hľadiska výmeny plynov O2 a CO2 nie je účelný, preto ak vidím takéto dýchanie, ihneď začnem KPR a postupujem ako pri zastavení obehu. Najpravdepodobnejšou príčinou zastavenia obehu u dospelých je kardiálna príčina a z malígnych porúch rytmu je to komorová fibrilácia. U detí je príčinou zastavenia najčastejšie asfyxia a malígna porucha rytmu asystólia.

Diagnostika

Laik – oslovenie, zatrasenie.
Zdravotníci – pulzácie karotíd, dychová aktivita.
Najčastejšími myšlienkami, ktoré víria v hlavách svedkov, sú tieto.

Ako začnem? Bojím sa, že nespoznám, či je naozaj potrebné oživovanie. Nikdy som to nerobil.
Odporúča sa oslovenie a potrasenie pacientom. Ak pacient neodpovedá, nejaví známky života, začnem KPR a použijem tzv. reťaz života (algoritmus postupu pri rozpoznaní zástavy obehu). Algoritmus je odlišný u dospelých a u detí. Odlišnosť pramení z predpokladanej príčiny zastavenia obehu.

DOSPELÝ:

  1. Volám 155/112, najčastejšie je prítomná kardiálna príčina zástavy obehu.
  2. Zahajujem KPR – BLS. (Ak je to možné, z hľadiska signálu mobilného telefónu, pracovník OS ZZS – Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby – ostáva v spojení a presne nám vraví, čo máme pri resuscitácii robiť).
  3. Pokračujeme v ALS (profesionáli).

DIEŤA:

  1. Zahájim 5 úvodných vdychov, najčastejšou príčinou zastavenia obehu je asfyxia.
  2. Volám 112/155.

Liečba

Ak je k dispozícii AED (automatizovaný externý defibrilátor), dáme si ho ihneď doniesť a postupujeme podľa návodu prístroja.
Ak nie je k dispozícii, prevezmeme riadenie KPR a postupujeme podľa týchto odporúčaní.

Dospelý 112/155 C-A-B

  1. Volám 112/155 a následne C-A-B: C – circulation, A – airway, B – breathing
  2. Stláčanie hrudníka (C) vykonávame v strede sterna, hĺbka stlačení je 5 cm, prípadne do tretiny hrúbky hrudného koša. Stlačenie vykonáme 30-krát a následne po spriechodnení dýchacích ciest (A) (záklon hlavy, predsunutie sánky) aplikujeme 2-krát umelý vdych (B). Treba sledovať zdvíhanie hrudníka, nezabudnúť upchať nos, ak má pacient tracheostomickú kanylu, dýchame do stómie. Ak máme možnosť, zabezpečíme dýchacie cesty pomôckami (airway, laryngeálna maska, laryngeálna tuba) a dychový objem 6 – 7 ml/kg aplikujeme pomocou samorozpínacieho vaku (ambuvaku). Ak máme k dispozícii kyslík, príslušnou hadičkou ho napojíme na ambuvak a takto predýchavame pacienta.

    Stláčanie hrudníka a predýchavanie nazývame aj slučkou. Tieto slučky vykonávame 2 minúty, potom prvýkrát kontrolujeme vitálne funkcie. Ak sa stav nezmenil, pokračujeme v stláčaní hrudníka a dýchaní 30:2 – opäť 2 minúty. V takomto algoritme úkony opakujeme, kým príde pomoc profesionálov.
    Ak sme v ambulancii a máme možnosť zabezpečiť intravenózny prístup a podať adrenalín (1 mg), urobíme to. Nezabúdame každé 2 minúty kontrolovať stav pacienta po vykonaní slučiek (stláčanie – dýchanie) a každých 2 – 5 minút podávame adrenalín. Pokiaľ nemáme k dispozícii EKG a defibrilátor, konáme, ako je uvedené v predošlom texte.
 
Dieťa A-B-C 112/155
Vzhľadom na to, že najčastejšou príčinou zástavenia obehu u detí je asfyxia, po spriechodnení dýchacích ciest (A) podáme najprv 5 úvodných vdychov (B), a následne stláčame hrudník (C), pričom neustále kontrolujeme, či sa hrudník dvíha.

Voláme 112/155. Ak dieťa vdýchlo cudzí predmet, nezabudneme kontrolovať ústnu dutinu, pretože kompresiami zvýšime vnútrohrudný tlak, a môže dôjsť k vypudeniu cudzieho telesa. Inak postupujeme ako u dospelého. Stláčanie hrudníka vykonávame v úrovni spojnice bradaviek do tretiny hrúbky hrudnej steny. Ak máme k dispozícii adrenalín, podávame 0,01 mg/kg v riedení 1:10 000.

Tip: Vhodný roztok adrenalínu si môžeme pripraviť aj tak, že 1 mg adrenalínu dáme do 100 ml fyziologického roztoku a z toho naťahujeme do striekačky rovnaký počet mililitrov ako je hmotnosť detského pacienta v kilogramoch. Toto množstvo aplikujeme do žily.

Kedy môžem resuscitáciu ukončiť, resp. dokedy mám KPR vykonávať?

  1. Keď sa obnovia vitálne funkcie. Pacienta uložím do stabilizovanej polohy a kontrolujem prítomnosť vitálnych funkcií.
  2. Ak som vyčerpaný a nevládzem pokračovať v KPR. (Profesionáli vykonávajú KPR ideálne približne 3 – 5 min., potom klesá intenzita stláčania aj presnosť vykonávania záchranných postupov).
  3. Ak odovzdám pacienta inej osobe, ktorá bude pokračovať v oživovaní, prípadne odovzdám pacienta priamo profesionálom.
  4. Ak som sám v ohrození.

KPR môže lekár ukončiť vtedy, ak pri vykonávaní rozšírenej KPR (s pomôckami, prístrojmi, liekmi) 20 minút nedochádza k obnoveniu vitálnych funkcií. Vtedy lekár konštatuje exitus letalis (smrť).

Diferenciálna diagnostika

V prípade, ak je prítomná „len“ porucha vedomia (dýchanie a pulzácie sú zachované), pacienta uložíme do stabilizovanej polohy a privoláme pomoc.

Kým prídu profesionáli, kontrolujeme prítomnosť pulzácie a spontánnu ventiláciu, ak vymiznú, zahájime KPR. Čakáme s postihnutým, neodchádzame od neho, pokiaľ nie sme sami v ohrození.

Záver

Najčastejšou chybou je otáľanie so začiatkom KPR. Príčinou je obava, že uškodím, nie som si istý, ako mám vykonávať samotné oživovanie, nevenoval som sa tejto problematike, nikdy som to nevidel. Operátor OS ZZS 112/155 je nám kedykoľvek k dispozícii a pomôže nám prekonať prvé minúty neistoty – vie nám presne povedať, čo máme robiť.

Vždy si treba uvedomiť, že včasné pristúpenie k prvej pomoci, aj keď ju nebudeme podávať úplne ideálne, zvýši šancu prežitia človeka, u ktorého došlo k zastaveniu obehu. Príchod profesionálov s vybavením a zahájenie odbornej pomoci trvá určitú časovú periódu. Do ich príchodu život postihnutého závisí len na svedkoch, ktorí sú prítomní na mieste.

Cieľom článku je pomôcť neprofesionálom v poskytovaní prvej pomoci a v prekonávaní neistoty či stresu v situáciách, keď stav človeka vyžaduje urgentnú pomoc.


Literatúra

  1. European Resuscitation Council Guidelines for Resuscitation 2015, 95: 1-312. Dostupné z https://cprguidelines.eu/ Feinman M, Cotton, BA,Haut,ER. Optimal1. 
  2. www.erc.edu
  3. https://cprguidelines.eu/
  4. Referátový výber z anesteziologie, resuscitace a intenzivní medicíny, NLK Praha, Supplementum 6/2010 str. 1-36
Hodnotenie článku

inVitro 3/2017

Kardiológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 3/2017 Kardiológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro