Kritický pohľad na kontroverzné onkologické príbehy

V súčasnej dobe sa v bulvári alebo na stránkach zaoberajúcich sa alternatívnou medicínou čas od času objaví príbeh, ktorý má istý charakteristický vzorec. Pacient mal problémy, ktoré dlho ignoroval. Potom príde náhly zvrat, rýchla zmena zdravotného stavu k horšiemu, hospitalizácia a podozrenie na onkologické ochorenie, respektíve definitívna onkologická diagnóza. Nasleduje prvý cyklus chemoterapie alebo rádioterapie, eventuálne chirurgická liečba alebo nežiaduce účinky liečby ako zlomové body. A pacient sa po prvých „dotykoch“ s liečbou náhle odvráti od liečby, prípadne ju vôbec nepodstúpi. Podpíše reverz, vrhne sa do samoliečby a návratu k prírode a po istom časovom období referuje, ako sa vyliečil alternatívnou medicínou. Samozrejme prednáša, publikuje a atakuje modernú medicínu. V tomto článku by som chcel poukázať na to, ako treba k takýmto svedectvám pristupovať, aby sa predišlo ujmám na zdraví, ktoré so sebou prináša bezhlavé odmietnutie funkčných metód liečby.

1. Osobná skúsenosť nie je dôkazom

Prvá vec, ktorú si treba uvedomiť pri čítaní takýchto príbehov je tá, že osobná skúsenosť predstavuje v medicíne a vede nulový alebo minimálny dôkaz. Je zaťažená mnohými chybami úsudku, logického myslenia a pozorovania. Osobná skúsenosť ako taká je vždy na malom, neobjektívnom a nič nevypovedajúcom počte pozorovaných javov. Skúsenosť na jednom alebo piatich prípadoch vám v žiadnom prípade neposkytne štatisticky signifikantné výsledky. Nepostačuje na to, aby sme mohli objektívne tvrdiť, že hladovka zničí nádor, nehľadiac na biologicko-medicínsku absurdnosť. Ďalej je osobná skúsenosť zaťažená tzv. chybou pozorovateľa. Pohľad na svet môže byť skreslený naším osobným pohľadom, zmyslami, interpretáciou a rozumom. V zásade vzniká priestor na logické chyby. Napríklad klam kauzality a korelácie alebo časovej následnosti (post hoc ergo propter hoc). To, že niečo po niečom nasleduje, ešte neznamená, že je to aj kauzálne prepojené. Dobrým príkladom sú práve tieto príbehy, keď pacient po alternatívnej liečbe tvrdí, že sa vyliečil vďaka nej a pritom ignoruje podanú onkologickú liečbu alebo operáciu predtým a efekt prisúdi alternatívnej liečbe. Rovnako je to aj s koreláciou. Napríklad: súčasný vzostup populácie bocianov a viac narodených detí spolu asi kauzálne súvisieť nebude, a preto súčasný výskyt dvoch javov ešte nemusí nutne znamenať kauzálne prepojenie.

Rakovina (súhrnné označenie viacerých ochorení) je vážna vec, ktorou sa vedecky výskum intenzívne zaoberá, kladie sa teda veľký dôraz na kvalitu dôkazov: očakávajú sa vedecké dôkazy. Subjektívny príbeh, anekdotický dôkaz, je jednou z najnižších foriem dôkazov, neobsahuje žiadne relevantné pozorovania ani skúmania, žiadne analýzy ani skutočné odborné vyšetrenia – je len výpoveďou jediného človeka o jedinom prípade, bez hlbšej znalosti javov, ktoré sa počas jeho skúsenosti udiali. Akokoľvek presvedčivo, emotívne a chytľavo tieto príbehy pôsobia, nie sú riadnym smerodajným údajom, nie sú výsledkom poznania a nereferujú o princípoch a metódach, ktoré by boli overené, platné či funkčné. Z toho vyplývajú rozmanité možnosti chýb a hlavne škôd, ktoré môžu nastať, ak sú takéto laxné príbehy považované za kvalitné dôkazy a návody pre ostatných.

2. Histopatologický dôkaz onkologického ochorenia

Medicína má za sebou úžasný pokrok. Keď si zoberieme, aký dopad mali na rozvoj diagnostiky röntgeny, CT-čká, magnetické rezonancie alebo ultrazvukové zariadenia, zdá sa, že diagnostikovať nádorový proces je hračka. Lenže to, že vidíte bodku alebo machuľu inej farby ako okolie na obrázku, ešte nemusí znamenať, že to, načo sa pozeráte, je rakovina/nádor. Aj napriek vyššie spomenutému pokroku je v dnešnej dobe jediným a najistejším dôkazom onkologického ochorenia biopsia a tzv. histopatologická verifikácia. Laicky to znamená, že sa na to pozrieme pod mikroskopom. Len histológia vám určí definitívnu diagnózu. Ale áno, aj bez histológie sa dá na základe patognomických znakov (znaky vysoko charakteristické pre dané ochorenie) povedať, že to a to je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou onkologické ochorenie, ale stále to nie je istota, ktorú ponúka histológia.

V medicíne nie je nič na 100 %. Osobne si z úcty k prírode, biológii, chémii a k fyzike nikdy nedovolím tvrdiť, že sa niečo deje alebo nedeje na 100 %.

Existuje istý pojem, ktorý treba ozrejmiť. Je to tzv. pseudotumor. Pseudotumor je v skratke to, čo na zobrazovacích a fyzikálnych vyšetreniach vyzerá veľmi podobne ako nádor (veľkosť, tvar, lokalizácia, klinické prejavy), ale nádor to nie je. Ponúkam naozaj stručný prehľad lézií, ktoré sú považované za tumory: cysta, hamartóm (zdravé bunky, chaoticky poskladané), absces (dutina vyplnená hnisom, teda infekcia), lokalizovaný zápal a iné. Ak niekto tvrdí, že sa alternatívnou medicínou vyliečil z nádoru, ktorý „tam bol a bol veľký“, spýtajte sa ho, či to mal histopatologicky dokázané, respektíve v príbehoch hľadajte dôkaz, že bola biopsia vykonaná a nádor bol potvrdený/verifikovaný/diagnostikovaný.

3. Súcit patológov popisujúcich nádor

Ak sa už biopsia (odber tkaniva) vykoná, vzorka putuje pod mikroskop a lekár so vzdelaním v odbore patologickej anatómie na základe vyšetrovacích metód určí, či ide o nádor, o aký nádor ide, z akého orgánu pochádza, aký je stupeň diferenciácie nádoru (čím väčšia dediferenciácia, tým sa bunky menej podobajú na zdravé, „sú viac zblbnuté“, a tým je bohužiaľ väčšinou horšia prognóza) a iné. Na podklade toho všetkého sa určí klinické štádium ochorenia. U veľkej väčšiny typov onkologických ochorení sú 4 štádiá. Ak sa patológ nevie rozhodnúť, napríklad medzi I. a II. alebo II. a III. štádiom, takmer vždy sa prikloní k horšej možnosti. Niežeby nemal rád pacienta, práve naopak, prikloní sa preto, aby pacient dostal silnejšiu liečbu. Z toho môže v niektorých situáciách plynúť lepší efekt liečby.

4. Už podstúpená liečba

Ak niekto tvrdí, že sa vyliečil alternatívnou medicínou, poriadne sa zamerajte na to, či už daný pacient podstúpil nejakú liečbu. Nádorové ochorenia sa z istého uhla pohľadu delia na solídne (ložisko, napríklad nádor mozgu, pľúc, čreva), a teda prvou líniou liečby s veľkou kurabilitou (možnosťou pacienta definitívne vyliečiť) je chirurgický zákrok, a na systémové nádorové ochorenia. Medzi ne patria hlavne leukémie, onkologické ochorenia krvotvorného systému. Bunky z krvi nemôžete vyoperovať, to je predsa jasné, a preto je v tomto prípade celá liečba postavená na chemoterapii.

Ak už pacient podstúpil operáciu, operáciu spolu s chemoterapiou, alebo vybral prvé cykly chemoterapie kvôli leukémii alebo kvôli inému onkologickému ochoreniu a až potom sa rozhodol pre alternatívu a neskôr tvrdí, že sa vyliečil práve alternatívou, je viac než na 99 % isté, že tú pravú, vynikajúcu a záslužnú prácu vykonali lekári. Samozrejme, treba k tomu prirátať aj povahu nádoru. Úspech mohli hneď na začiatku ovplyvniť faktory ako napríklad: nádor nestihol zmetastázovať, bol v prvom štádiu, našiel sa včas, bol dosť dobre lokalizovaný a iné. Opomenutie týchto faktorov poskytuje opäť priestor pre zle poskladanie súvislostí faktov a vznik logických omylov.

5. Aj motyka vystrelí

V medicíne nie je nič na 100 %. Osobne si z úcty k prírode, biológii, chémii a k fyzike nikdy nedovolím tvrdiť, že sa niečo deje/nedeje na 100 %. Poznanie je nekonečné a to, čo poznáme, je iba jeho výsek. Môže sa stať, že sa pacientovi zmobilizuje imunitný systém a rakovina ustúpi. Môže sa stať to, čo ešte ani nepoznáme, nevieme o tom a práve „to“ spôsobí, že človek, ktorý dostal na papieri jednu z najhorších správ, sa z toho nejako vyseká (kiež by takých bolo viac) a možno to bude práve ten, ktorý sa rozhodol ísť alternatívnou cestou. Na tieto príbehy sa však treba pozrieť racionálne a podľa možností bez emócií. Netuším, či si väčšina z tých ľudí uvedomuje, čo je pravdepodobnosť, ale tí, ktorí tie príbehy čítajú a chcú sa nimi inšpirovať, by si mali tento pojem uvedomiť z matematického uhla pohľadu. Hovorí sa tomu aj „matematika veľkých čísel“. Ide v podstate o to, že ak sa daný proces (vyliečenie z rakoviny) opakuje dostatočne veľakrát, tak sa všetky možné dôvody vyliečenia vyskytnú úmerne svojej pravdepodobnosti, a to aj tie najmenej pravdepodobné, akým je aj spontánne vyliečenie. Inak povedané, sakra šťastie. Takže áno, pacient sa vyliečil alternatívnou cestou, nič nie je na 100 % , ale mal na to šancu asi 0,000000001 %. Ale šanca, že bez liečby bude mať málo času a zlú prognózu je 99,99... %. Možno mal šťastie a mnohé iné faktory spôsobili, že mal toho času dostatok (ak sa skutočne jednalo o rakovinu s ohrozením života). Je morálne na základe takého prípadu skúšať šťastie ostatných? Práve toto si musíme uvedomiť pri čítaní „onkologicko-alternatívnych príbehov“. Každý pacient je iný a aj každé nádorové ochorenie je iné. Dokonca aj dva nádory mozgu v tom istom klinickom štádiu a toho istého histologického typu sa správajú úplne ináč. Všetko sú to ďalšie a ďalšie miesta, kde sa daný onkologický príbeh nemusí zreplikovať do prípadu iného onkologického pacienta.

Hodnotenie článku

inVitro 1/2016

Onkológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 1/2016 Onkológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro