Laboratórna medicína na Slovensku – štúdia HPI

Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku (HPI) uskutočnil v druhej polovici roka 2014 štúdiu „Laboratórna medicína na Slovensku. Vývoj laboratórnej diagnostiky za posledných 10 rokov“. V nej dokumentujeme vývoj v poskytovaných laboratórnych službách, ako aj financovanie laboratórnej medicíny. Štúdiu sme realizovali na základe dát, ktoré poskytli zdravotné poisťovne Union a Dôvera a vybraní poskytovatelia laboratórnych služieb.

Laboratórna medicína je už niekoľko desaťročí dôležitou súčasťou poskytovania kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti. Prudký rozvoj výpočtovej techniky a vedy sa podpísal pod jej intenzívny progres hlavne v 21. storočí. Moderné diagnostické metódy umožňujú skoršiu identifikáciu ochorení, cielenejšiu liečbu a spoľahlivejšie monitorovanie stavu pacientov. Prvýkrát po mnohých rokoch prestáva medicína iba reagovať a vďaka personalizácii sa zameriava na prevenciu. V skratke prinášame krátky sumár najdôležitejších zistení vyplývajúcich zo štúdie.

Investície – základný predpoklad kvalitnej diagnostiky

To, ako vyzerá laboratórna medicína, sa za posledných 10 rokov významne zmenilo. Dochádza k mnohým technologickým zmenám a investíciám do inovácií. Miera investícií do vybavenia laboratórií sa po príchode súkromných poskytovateľov na slovenský trh výrazne navýšila. Celkovo išlo o viac než sto miliónov eur investícií nielen do nových prístrojov, ale aj do výstavby či rekonštrukcie priestorov, kde sa laboratóriá nachádzajú a informačných technológií. Napríklad Alpha medical len od roku 2012 investovala viac než 5 miliónov eur do prístrojov, 2,3 milióna eur do informačných technológií, 1,4 milióna eur do rekonštrukcie pracovísk a 800-tisíc eur do modernizácie vozového parku na transport vzoriek od lekárov. Okrem toho len v oblasti klinickej biochémie vymenili – v spolupráci s vybranými dodávateľmi – 179 základných analyzátorov.

Postupne sa rozširuje elektronizácia pri zasielaní žiadaniek o vyšetrenie aj výsledkov. Vďaka centralizácii, automatizácii a elektronizácii, ako aj lepšej logistike môžu mať lekári a ich pacienti výsledky nielen presnejšie, ale aj včasnejšie než v minulosti. Ilustračným príkladom je dodanie výsledkov infekčno-sérologických vyšetrení do 24 hodín, pričom v minulosti dodanie výsledkov bežne trvalo dva až tri týždne.

Zmeny v štruktúre laboratórií

Za posledné roky sa zmenila aj štruktúra trhu. Veľká časť laboratórií, ktoré boli pôvodne súčasťou nemocníc a polikliník, sa od týchto zariadení odčlenila. Samostatní poskytovatelia laboratórnej medicíny dnes tvoria viac než 60 % celého trhu. Títo poskytovatelia sa neskôr začali koncentrovať. Vďaka mnohým akvizíciám a získavaniu indikujúcich lekárov dnes viac než 80 % tohto trhu pokrývajú 4 veľké skupiny spoločností. Tieto spoločnosti zároveň rozšírili portfólio svojich služieb z malého množstva špecializácií na celé spektrum odborností laboratórnej medicíny.

Tabuľka: TOP 10 samostatných poskytovateľov laboratórnej diagnostiky podľa tržieb

Financovanie nákladov na diagnostiku

Zmeny v laboratórnej medicíne sprevádzal aj významný rast nákladov z verejných zdrojov. Náklady zdravotných poisťovní na výkony laboratórnej medicíny narástli medzi rokmi 2008 a 2013 o 42 % (t. j. priemerne o 8 % za rok), pričom celkové zdroje za toto obdobie narástli len o 15 % (t. j. priemerne o 3 % za rok). Laboratórna medicína tak patrila medzi najrýchlejšie rastúce typy zdravotnej starostlivosti. Tento rast bol pritom najvýraznejší v prvej polovici tohto obdobia, od roku 2011 sa vplyvom reštriktívnejšej zmluvnej politiky zdravotných poisťovní spomalil. Najvyšší nárast zaznamenala Union zdravotná poisťovňa, priemerne o 15 % ročne medzi rokmi 2008 – 2012, čo však bolo zároveň sprevádzané nárastom jej kmeňa. Pri prepočte na jedného poistenca rástli najrýchlejšie náklady VšZP, priemerne o 12,1 % za rok. Spomedzi špecializácií rástli náklady najmä na genetiku (priemerne + 29 % ročne) a patologickú anatómiu (priemerne + 14 % ročne).

Graf č. 1: Medziročné zmeny nákladov zdravotných poisťovní na laboratórnu medicínu
Graf č. 2: Medziročné zmeny nákladov zdravotných poisťovní na laboratórnu medicínu na jedného poistenca

Dôvodom tohto rastu však nebol nárast cien, priemerné ceny v laboratórnej medicíne naopak klesali. Zatiaľ čo pred 10 rokmi boli zmluvné ceny za bod okolo 0,23 Sk (0,007303 eur), od 1. 7. 2014 uzatvárala Všeobecná zdravotná poisťovňa zmluvy v klinickej biochémii v rozmedzí od 0,16 Sk (0,005312 eur) po 0,19 Sk (0,00603 eur) za bod. Toto zodpovedá poklesu cien o 15 až 27 %.

Graf č. 3: Priemerné reálne ceny za bod v základných odbornostiach laboratórnej medicíny (2008 – 2012)

Tieto ceny približne zodpovedajú aj súčasným reálnym cenám za bod (po zohľadnení vyšetrení po prekročení limitu). K vysokému rastu nákladov došlo aj napriek tomu, že poisťovne používali maximálne limity na objem hradených laboratórnych výkonov. Aj keď legislatíva umožňuje poisťovniam a poskytovateľom dohodnúť si vlastný spôsob platobných mechanizmov, financovanie výkonov laboratórnej medicíny stále prebieha podľa takmer 20 rokov starého zoznamu výkonov s bodovými hodnotami, ktorý bol pred rokom 2005 mechanizmom na centrálnu reguláciu cien. Tento „bodovník“ už vzhľadom na vývoj samotnej laboratórnej medicíny nezodpovedá dnešným potrebám. Niektoré poisťovne si tak zoznam rozšírili o nové výkony, ale aj kritériá pre ich indikácie.

Zdravotné poisťovne síce zaviedli indikačné a frekvenčné obmedzenia, výkon sa napríklad hradí iba v tom prípade, ak bol predpísaný lekárom určitej odbornosti, prípadne len na určitú diagnózu, alebo sa definuje maximálny počet vyšetrení na pacienta za určité obdobie (od max. 1 výkonu denne po úhradu len raz za život pacienta), tieto obmedzenia však komunikovali len laboratóriám a nie lekárom. Edukácia lekárov teda zostáva na pleciach poskytovateľov laboratórnej diagnostiky, aby sa vyhli neuhradeniu realizovaných výkonov zo strany zdravotných poisťovní.

Cesty k racionálnej a efektívnej indikácii

Aj napriek určitým pokusom o spoluprácu nie je pravdepodobné, že si trh zoznam aktualizuje dostatočne rýchlo. Odporúčame preto vydať nový zoznam výkonov s bodovými hodnotami a pravidlami pre ich indikáciu a zároveň ponechať poisťovniam a poskytovateľom možnosť dohodnúť sa aj inak. Je vhodné, aby zdravotné poisťovne a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti testovali nové inovatívne spôsoby financovania, najmä také, ktoré by motivovali lekárov k racionálnej indikácii.

Takýto efekt bude mať pri nemocničnej starostlivosti práve zavádzaný platobný mechanizmus pre financovanie nemocničnej starostlivosti DRG. Pri nízkej platobnej schopnosti niektorých nemocníc bude DRG spôsobovať problémy pre externé laboratóriá. Problém solventnosti je preto potrebné riešiť systematicky, najmä cez zodpovednosť manažmentov nemocníc.

Mnoho súčasných problémov by riešilo aj zavedenie eHealth. Je zjavné, že v súčasnosti sa javí ako rýchlejšia cesta jeho budovanie trhom. Elektronické žiadanky a zasielanie výsledkov lekárovi je prvým krokom. Významne by však pomohlo aj zdieľanie týchto výsledkov medzi lekármi, čím by sa redukovali duplicitné vyšetrenia.

Záver

Rozšírenie škály ponúkaných vyšetrení, zavádzanie najmodernejších diagnostických postupov, skrátenie času medzi odobraním vzorky a získaním výsledku, automatizácia a profesionalizácia procesov, zabezpečenie zberu a odvozu odobraných vzoriek, zvýšenie úrovne erudovanosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, skrátenie dĺžky špeciálnych vyšetrení, elektronizácia procesov a akreditácia pracovísk prispeli k výraznému posunu kvality poskytovaných služieb laboratórnej medicíny na Slovensku za posledných 10 rokov. Konsolidáciou a sieťovaním môžu poskytovatelia laboratórnej medicíny zvládnuť výzvy nasledujúcich rokov.

Pozn.: Autorka spracovala článok na základe štúdie „Laboratórna medicína na Slovensku. Vývoj laboratórnej diagnostiky za posledných 10 rokov“.

 

Hodnotenie článku

inVitro 2/2015

Všeobecné lekárstvo

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 2/2015 Všeobecné lekárstvo. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro