Pre každého človeka je dôležité, aby svoje telo vnímal ako jeden systém – od najvrchnejších vrstiev kože až po najskrytejšie zákutia buniek. Kombináciou preventívnych opatrení a nevyhnutných terapeutických zásahov dokážeme vyliečiť identifikované ochorenia a prejavy chorôb. V cielenej a komplexnej diagnostickej medicíne treba vedieť, čomu máme predchádzať. Musíme poznať najlepší možný postup prevencie ochorení.

Úvod

Ľudské telo je dynamický systém. Ustavične sa mení – sekundu za sekundou a rok za rokom. Hoci si to neuvedomujeme, každý z nás vo svojom živote ustavične robí nepatrné zmeny. Tieto zmeny sa sčítavajú. Koľko kozmetických produktov ste dnes ráno použili? Priemerná žena použije denne 12 kozmetických prípravkov obsahujúcich 168 chemických prísad. Muži použijú denne 6 prípravkov obsahujúcich 85 chemických látok. Ďalšie chemické látky ešte vdychujeme, prijímame stravou a vstrebávame kožou (2).

Skôr, než ráno vyjdete z domu, pozrite sa do zrkadla, ako vyzeráte. Rovnako by ste mali postupovať aj v prípade kozmetiky a liekov – aspoň raz za rok sa zamyslite nad obsahom lekárničky a nad paletou kozmetických produktov, ktoré používate.

Snaha o dokonalosť a krásu

Už v dávnej histórii ľudia obdivovali krásu. Krásne ženy s hebkou pokožkou, s krásnymi zubami a krásnymi vlasmi a krásnych mužov ako odraz zdravia, sily a energie (4). Starostlivosť o kožu je dnes samozrejmosťou pre obe pohlavia. Na trh denne prichádza veľké množstvo kozmetických výrobkov z celého sveta.

Základným pravidlom, ktoré platí v medicíne aj v kozmetike, je využiť priaznivé účinky, ale nepoškodiť. Kozmetika môže byť rovnako jedom ako liekom. Mali by sme si uvedomiť, že nesprávne používanie alebo samotný obsah kozmetických výrobkov môže zapríčiniť vážne poškodenie nášho zdravia. Zoznam látok, ktoré sú škodlivé v kozmetických výrobkoch, by sme mali nosiť všade so sebou, aby sme ho mohli použiť pri nakupovaní.

Je dokázané, že minimálne 60 % z toho, čo aplikujeme na svoju pokožku, sa vstrebáva do tela. Na rozdiel od situácie v krajinách EÚ, je v USA na trhu asi 13 000 produktov, z ktorých 99 % obsahuje minimálne jednu škodlivú látku, ktorej účinky neboli testované. Naše telá sú zamorené priemyselnými chemickými látkami.

Ak chceme ochrániť svoje zdravie a zdravie budúcich generácií a zastaviť rastúcu epidémiu chronických ochorení, musíme začať používať netoxické, zelené chemické technológie, ktoré nezamorujú životné prostredie a náš organizmus (2).

Definícia kozmetického výrobku

Z právneho hľadiska možno definovať kozmetický výrobok ako látku alebo zmes látok, ktoré sú určené na vonkajšie použitie – na pokožku, vlasy, nechty, pery, na vonkajšie pohlavné orgány, na zuby a na sliznicu dutiny ústnej s cieľom zlepšenia ich stavu a hygieny, prípadne na dekoratívne účely. Na všetkých výrobkoch, ktoré sú určené zákazníkom, musia byť čitateľným, viditeľným a nezmazateľným spôsobom uvedené všetky údaje o tom, ako daný kozmetický výrobok bezpečne používať. Požiadavky na výrobu, dovoz a uvádzanie kozmetických výrobkov do obehu ustanovuje nariadenie vlády SR č. 685/2005, Z. z. Zoznam látok, ktoré nesmú byť súčasťou zloženia kozmetických výrobkov, obsahuje 1 371 položiek (4).

Zloženie – ingrediencie kozmetických výrobkov

Jednotlivé zložky kozmetických výrobkov musia byť uvedené na ich obale alebo v príbalovom letáku a sú zoradené v zostupnom poradí. Medzi látky, ktoré sú bežnou súčasťou kozmetických výrobkov na našom trhu a ktoré by sa nemali aplikovať na kožu (najlepšie vôbec a určite nie pravidelne a dlhodobo) patria tieto zložky:

Parabény – metylparabén, etylparabén, propylparabén a ich sodné soli – vďaka antimikrobiálnemu účinku majú využitie ako konzervačná látka kozmetiky, liečiv a priemyselných výrobkov. Pri dennom používaní hrozí riziko alergií a iných zdravotných problémov.

Ftaláty sú zmäkčovadlá pri výrobe plastov. Nachádzajú sa v antiperspirantoch, v dezodorantoch, v lakoch na nechty, v šampónoch, v parfumoch a v kozmetických vodách. Zo steny obalov sa môžu uvoľňovať do kozmetických výrobkov. Priamym kontaktom so sliznicami sa prenášajú do krvi. Ohrozujú pečeň a obličky, spôsobujú alergie, astmu a výrazne narušujú hormonálnu rovnováhu a plodnosť.

Laurylsulfát sodný (SLS), Laurethsulfát sodný (SLES) – nachádzajú sa v šampónoch, v sprchových géloch, v penách do kúpeľa, v zubných pastách. Majú dráždivé a svrbivé účinky, spôsobujú tvorbu lupín, zvýšené vypadávanie vlasov, tvorbu áft a v kombinácii s inými prísadami narušujú bariérovú funkciu kože. Umožňujú prienik ďalším škodlivým látkam a na základe toho môžu vznikať kancerogénne nitrozamíny.

Akrylamid – v krémoch, mastiach, v géloch a v mrazených potravinách. Má preukázané kancerogénne účinky – vplyv na tvorbu mnohých typov nádorov.

Propylénglykol (PG), Polyetylénglykol (PEG), Etylénglykol (EG) – zvlhčovadlo a rozpúšťadlo – v šampónoch, dezodorantoch, v rúžoch, v krémoch, pleťových vodách a vo vlhčených obrúskoch. Poškodzuje pečeň, obličky a mozog.

Formaldehyd – je silne kancerogénna látka, môže sa nachádzať vo forme derivátov – Imidazolidinylurea, Bronopol, 2-bromo-2-nitropropán-1,3-diol, Bronidox, 5-bromo- 5-nitro-1,3-dioxán, Diazodinyl Urea, DMDM Hydantion.

Toluén – vdychujeme ho pri aplikácii lakov na nechty, farieb na vlasy, parfumov a toaletných vôd.

Dioxín – uvoľňuje sa z bielených tampónov, vložiek, plienok a servítok. Je silne kancerogénny, narušuje hormonálnu rovnováhu, potláča imunitu, spôsobuje vývojové poruchy a poškodenie plodu, neplodnosť a potraty. Má schopnosť ukladať sa v tukoch u žien a v materskom mlieku. Kancerogénny účinok dioxínu je 500 000-krát vyšší než u dichlórdifenyltrichlóretánu (DDT) (1)!

Obaly kozmetických výrobkov

Obaly používané v kozmetike by mali spĺňať prísne ekologické kritériá a certifikáty, ktoré garantujú bezpečnosť, recyklovateľnosť alebo biologickú degradovateľnosť.

Ideálnym obalom je tmavé sklo (fialové zabraňuje prístupu svetla) alebo kvalitný papier (mydlá, dekoratívna kozmetika). V niektorých prípadoch je akceptovateľný aj bezpečný plast. Je vhodnejšie, ak je produkt dodávaný v obale s dávkovačom alebo s pumpičkou či s aplikátorom, aby nedochádzalo k znehodnoteniu výrobku. Ak nie je takto balený, treba ho naberať špachtľou, prípadne sklenenou lyžičkou a podobne.

Pri kontakte s kozmetickým výrobkom tak nedochádza k jeho biologickému znečisteniu a znehodnoteniu vplyvom kontaktu s povrchom ľudského tela, prostredia, baktérií alebo iných infekcií, UV svetla a nevhodných podmienok skladovania.

Bezpečnosť kozmetických výrobkov

Kozmetické výrobky predstavujú významnú oblasť spotrebných výrobkov, u ktorých je striktne požadovaná bezpečnosť nielen celého výrobku, ale aj jeho ingrediencií. Rada EÚ prijala Smernicu 86/609/EHS na ochranu zvierat pre overenie bezpečných látok a výrobkov. Smernica pre kozmetiku č. 76/768/EHS v 7. dodatku z roku 2003 zaviedla v krajinách EÚ od roku 2004 úplný zákaz skúšok na zvieratách u finálnych kozmetických prostriedkov. Na území EÚ je možné v súčasnosti využívať na skúšanie bezpečnosti kozmetických prostriedkov a ich ingrediencií len alternatívne metódy in vitro bez použitia zvierat (3).

Fenomén súčasnosti je takzvaný koktailový efekt. Človek prijíma v potravinách, v nápojoch, v liekoch či zo vzduchu toľko chemických látok, že spolu môžu predstavovať vážne nebezpečenstvo pre naše zdravie v tisíckrát menšom množstve, než udávajú bezpečnostné limity. Tieto látky sa navzájom ovplyvňujú a ich negatívny účinok sa zosilňuje (4).

Bezpečná kozmetika nesmie obsahovať:

• silikóny,
• parabény,
• laurylsulfát sodný (SLS),
• laurethsulfát sodný (SLES),
• polyetylén glykol (PEG),
• umelé farbivá,
• glykol,
• minerálne oleje.

Okrem toho najmä u detí treba dať pozor na tieto látky:

• bronopol,
• BHA kyselina,
• kyselina boritá,
• oxybenzón,
• triklosan,
• parfémy na inej ako na prírodnej báze,
• hormonálne disruptory.

Výber vhodného typu kozmetiky

V projekte Pod kůží z roku 2005, ktorý bol uskutočnený Pracovní skupinou pro ochranu životního prostředí a bol zameraný na analýzu prísad v kozmetických prípravkoch, boli zistené tieto skutočnosti:

• 1/3 kozmetických výrobkov obsahuje aspoň jednu rakovinotvornú prísadu,
• 45 % výrobkov obsahuje aspoň jednu prísadu, ktorá môže poškodzovať pohlavné ústrojenstvo alebo spôsobiť vývojové chyby novorodencov,
• 60 % kozmetických výrobkov obsahuje chemické látky, ktoré narušujú hormonálnu rovnováhu,
• 56 % výrobkov obsahuje chemické látky, ktoré umožňujú iným chemickým látkam preniknúť hlbšie a rýchlejšie do organizmu,
• vlastný regulačný orgán kozmetického priemyslu nepodrobil 87 % prísad v kozmetických výrobkoch skúškam ohľadne ich bezpečnosti (5).

Prírodná, bio, organická kozmetika – je vhodná pre každého?

Prírodná kozmetika – je kozmetikou výrazne redukovaným obsahom syntetických látok obsiahnutých v produktoch. Ich výskyt je však do určitej miery prípustný.
Organická alebo bio kozmetika – je certifikovaná, všetky zložky sú prírodné. Je to produkt v bio kvalite garantovaný certifikátom.

Prísne pravidlá podmieňujú celý biologický proces od pôdy, na ktorej rastú suroviny až po konečné spracovanie a technológiu výroby daného produktu. Táto kozmetika nesmie byť testovaná na zvieratách, namiesto živočíšnych produktov sa používajú len rastlinné. Trvanlivosť týchto produktov je kratšia, pretože neobsahujú konzervanty a syntetické látky. Produkty najvyššej kvality majú označenie Bio-Organica.
Znehodnotenie produktu môže nastať pri kontakte s našou pokožkou (baktérie, cudzorodé látky, iné znečistenie), na svetle, na slnku, vplyvom vody, sucha či zvýšenej vonkajšej teploty.

Pre koho nie je vhodná prírodná kozmetika?

Nevhodní na aplikáciu prírodnej kozmetiky sú atopickí alebo alergickí pacienti, deti a dospelí s auto­imunitnými ochoreniami, ktorí majú zistenú alergickú alebo inú zápalovú reakciu na dané bylinné extrakty. Aj v prípade, ak alergia ešte nie je vyvinutá, môžu tieto látky senzibilizovať daných jedincov a spustiť spolu s inými faktormi komplikáciu zdravotného stavu a spôsobiť zápal kože alebo iných orgánov.
Vzhľadom na to,  že mnoho prírodných zložiek je zdraviu prospešných, treba efekt tejto kozmetiky posudzovať veľmi komplexne a individuálne po porade s lekárom. Aj u týchto pacientov stále využívame liečivé účinky bylín a rastlín a nemožno povedať, že sa nesmú používať vôbec. Práve naopak, v mnohých prípadoch sú oveľa prospešnejšie než synteticky vyrábané zložky kozmetiky a liečivá.

Veľmi špecifická by mala byť kozmetika detí. Nemala by obsahovať chemické konzervanty, chemické UV filtre, syntetické látky a parfumy. Uprednostniť by sa mali tie prísady, pri ktorých je deklarované a certifikované, že sú dermatologicky testované pre deti a bábätká a majú certifikáty kvality z hľadiska prírodného zloženia. Absolútne nevhodné sú balzamy na pery, peny do kúpeľa a laky na nechty, detské parfumy, vlasová kozmetika – tužidlá, laky, farby na vlasy, make-up, farbičky na karneval či „dočasné“ tetováže aplikované na pokožku.

Najčastejšie diagnostikované alergény

Mnohé kozmetické výrobky a liečivá obsahujú zložky, ktoré alergizujú a senzibilizujú populáciu. Najčastejšie kožné kontaktné alergény v EÚ sú testované v ambulanciách dermatovenerológov, sú štandardizované a upravované podľa aktuálneho alergénneho potenciálu európskej populácie.

Najčastejšie sú testované tieto skupiny kožných alergénov: európska štandardná sada – 23 substancií, antimikrobiálne látky, prezervatíva, antioxidanty, alergény v kozmetike, dentálne materiály, kadernícke prípravky, lieky a liečivá, zlúčeniny kovov, technické oleje, parfumy, aromatické látky, fotoalergény, rastliny, plasty, lepidlá, gumárenské chemikálie, farby na textil a kožu, emulgátory, vehikulá a iné látky.

Záver

Pri nákupe kozmetických výrobkov je veľmi dôležité, aby ste mali dostatok informácií, ktoré vám zabezpečia ochranu vášho zdravia a zdravia vašich blízkych. Dbajte na to, aké kozmetické výrobky kupujete, odkiaľ pochádzajú, aké majú zloženie a či sú vhodné pre vás a pre vašich blízkych, prípadne pre tých, ktorých chcete obdarovať alebo potešiť. Určite sa nespoliehajte na marketingové reklamy, ktoré vedia veľmi efektívne ovplyvniť vaše vnímanie a úsudok.

O vybraných a vami používaných kozmetických výrobkoch hovorte s lekármi pri každej návšteve, pretože sú to informácie, ktoré im môžu zásadným spôsobom uľahčiť diagnostiku vašich zdravotných problémov a na základe toho budú vedieť lepšie vyhodnotiť ich vplyv na vaše zdravie a poradiť vám bezpečné a vhodné varianty kozmetiky. Vyjdite na ulicu, medzi priateľov a ukážte sa svojmu partnerovi bez mejkapu. Dajte vyniknúť svojmu prirodzenému pôvabu a osobnosti, charizme.

Namiesto finančne náročných a často zdraviu škodlivých kozmetických produktov si aplikujte na kožu radšej účinné a ľahko dostupné prostriedky, ktoré nám ponúka príroda a prostredie v našom okolí. Každý z nás žije v interakcii s prostredím, a preto je dôležité žiť s ním vo vzájomnej symbióze.

Najnovšie poznatky modernej biológie, hlavne evolučnej biológie, epigenetiky a ekológie vedú k poznaniu, že prírodu treba chrániť predovšetkým preto, lebo sme jej súčasťou, lebo jej stav je náš stav a preto, lebo ak je ona devastovaná, tak my tiež. Ak neprežije ona, potom nemáme šancu prežiť ani my (5).

---

Literatúra

1.  Dr.David B.Agus, Koniec chorobám. Nový pohľad na zdravie a chorobu., Fortuna Libri, 2012, str.21-23,259-268    1.  
2. Stacy Malkanová, Doba jedová 3,Kosmetika,Triton,2014, str.14-15
3. Prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc., prof. RNDr. Jiří Patočka, DrSc., Doba jedová, Vydavateľstvo Príroda, s.r.o.,2013, st.166-168
4. Web- http://www.pravovpraxi.sk, Advokátska kancelária JUDr. Martin Bajužík, článok Bezpečná kozmetika alebo na čo si dávať pozor z právneho hľadiska?, 5.7.2015.
5. Prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc., prof. RNDr. Jiří Patočka, DrSc., Doba jedová, Vydavateľstvo Príroda, s.r.o.,str.168 -172
6. Web- http://www.pravovpraxi.sk, Advokátska kancelária JUDr. Martin Bajužík, článok Bezpečná kozmetika alebo na čo si dávať pozor z právneho hľadiska?, 5.7.2015.
7. Referátový výběr, odborný čtvrtletník, ročník 54, Dermatovenerologie, č.02/2012, MUDr.Dagmar Jírová, CSc.,Státní zdravotní ústav, Centrum toxikologie a zdravotní bezpečnosti- národní referenční centrum pro kosmetiku, Praha, str.74-78
8. Prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc., Ako prežiť Dobu jedovú, Vydavateľstvo Príroda, s.r.o., 2015, str.8-9
9. Stacy Malkanová, Doba jedová 3,Kosmetika,Triton,2014, str. 77-82
10. Marek Vácha, Tváří v tvář Zemi, vydavateľstvo cesta, 2016, str.189