Malformácie, ktoré formujú víťazov – rozhovor

Najradšej relaxuje pri strihaní drevín, vedie výstrižkový archív, píše texty piesní a je presvedčený, že človek by sa nikdy nemal prestať hýbať. Okrem medicíny sa aktívne venuje aj hudbe či publicistike. Rozprávali sme sa s najznámejším slovenským telovýchovným lekárom, ktorý v rámci liečebného prístupu nerobí rozdiely medzi futbalistom svetového formátu a bežným slovenským pacientom – MUDr. Pavlom Malovičom, PhD., MPH, FMDr., primárom Kliniky telovýchovného lekárstva Nemocnice Staré Mesto v Bratislave.

Medzi športovcami-amatérmi sú čoraz populárnejšie vytrvalostné súťaže typu Spartan Race, Iron man, Oravaman a iné. Aké chyby robia bežní ľudia najčastejšie pri kondičnej príprave na takéto súťaže?

Najväčšie chyby robia v tom, že sa nenechajú skontrolovať. Často ide o ľudí, ktorí už za sebou majú nejaké tréningy, to sa predpokladá, no nevedia takmer nič o svojej aktuálnej fyzickej kondícii zo zdravotného hľadiska. To je prvá chyba, pretože tréner a sám jedinec nedokážu celkom dobre odhadnúť, čo sa v organizme odohráva počas prípravy na tento druh pretekov. Športovec môže podceniť veci, ktoré sa mu neskôr vypomstia – nemusí to byť hneď po závode, ťažkosti sa môžu objaviť po určitom čase. Moje odporúčanie je – vždy, keď idem na preteky a nikdy predtým som nebol na prehliadke u telovýchovného lekára, mal by som ju absolvovať. Počas nej sa robia záťažové vyšetrenia, behanie alebo bicyklovanie, čiže prehliadka poskytne kompletný obraz o fyzickom stave. Keďže človek bude absolvovať preteky v záťaži, bežná prehliadka u praktického lekára je nedostačujúca. Na základe výsledku potom viem, čo si môžem dovoliť, prípadne kde mám pridať, ako mám zmeniť stravu, aký mám mať pitný režim. To všetko treba brať do úvahy, lebo odporúčania trénera môžu byť iné ako odporúčania lekára.

Ak by sa bežný nešportovec chcel začať aktívnejšie venovať športu – na čo by sa mal sústrediť, ako postupovať a na čo si dať pozor, aby si neuškodil? Môže začať aktívne športovať bez prehliadky u telovýchovného lekára?

Závisí to od intenzity, ktorú chce praktizovať. Pri bežnom rekreačnom plávaní nie je táto prehliadka až taká nevyhnutná. Čiže netreba chodiť pred každou dovolenkou na prehliadku. Iná situácia je, keď chce človek svoju športovú aktivitu dostať na vyššiu úroveň. Vysvetlím to na príklade – keď si kúpite nové auto, musí mať garančnú prehliadku. Rovnako je to aj s človekom – prehliadka u telovýchovného lekára sa dá prirovnať ku garančnej prehliadke auta. Po roku-dvoch idete znova.

Je dôležité, aby rodičia nepremietali svoje nenaplnené ambície do detí. Rodič by sa mal prísť poradiť, ktorý šport je pre dieťa vhodný.

Čo vedie ľudí k tomu, aby preferovali cvičenie na strojoch v interiéri (doma, vo fitnescentrách) namiesto cvičenia v prírode, napriek tomu, že majú vhodné podmienky (dostupný terén aj priaznivé počasie). Tvorí prostredie významný aspekt cvičenia?

To, či sa človek hýbe v interiéri alebo v exteriéri, je zásadné. Zloženie vzduchu a to, čo sa odohráva vo fitku, nie je vždy ideálne. Nič nedokáže nahradiť svieži vzduch a pobyt na slnku, ktoré pomáha vytvárať zeleň. Zeleň tvorí aj vizuálny efekt. Ďalšou vecou je zvuk vo fitku. Hudba, ktorá tam hrá, je často v kolízii s typom cvičenia, ktoré vykonávame. Existujú štúdie, ktoré hovoria, že keď je ergometer (stacionárny bicykel) pred televízorom a bicyklujete počas správ, máte odbicyklovaných 40 minút, intenzita nie je zďaleka taká, ako keby ste bicyklovali 20 minút bez pozerania správ. Výsledok je približne o tretinu horší, lebo sa nekoncentrujete na to, čo robíte. Podobný prípad je, keď pri tom čítate noviny – človek často zabudne, neudrží tempo. Oveľa lepšie je športovať vonku. Iný prípad je, ak máte vo fitku pri sebe trénera, ktorý vám pohyb nastaví a nedovolí vám dýchať. Je to iné a je to cool. Dôležité pri športe – či už sa odohráva v prírode, alebo v interiéri – je mať nejakého parťáka, ktorý vám pomôže, povzbudí vás, alebo naopak vy jeho. Niekto nejde behať do lesa, lebo sa bojí prepadnutia. Keď ste dvaja, je to lepšie. Keď máte navyše palice na nordic walking, môžete sa aj brániť! (smiech) Ja jednoznačne preferujem outdoor. Preto sa mi veľmi páči dnešný trend budovať v parkoch prírodné fitká.

Aký máte názor na pôvod športových úspechov našej hviezdy Petra Sagana? Hovorí sa o ňom, že je výnimočný talent. Čo zohráva v jeho úspechu väčšiu rolu – talent, príprava či fyzické dispozície?

Predpokladám, že má určitú genetickú dispozíciu, o ktorej sa nehovorí. Možno medzi predkami mal výborne stavaného, fyzicky aktívneho človeka. Druhá vec je jeho usilovnosť a spôsob trénovania. Predpokladám, že má výborného trénera a celý realizačný tím. V stajniach sa starajú nielen o fyzický stav športovca v zmysle trénovania, ale aj o zdravotný stav. Vedia o ňom presné detaily, aj zmeny, ktoré sa týkajú vnútorného prostredia – čiže on presne vie, kedy má čo vypiť, v akej nadmorskej výške čo má zjesť alebo akým tempom má v danej chvíli ísť. Je to dopredu naprogramované, tieto skutočnosti sa prehrávajú športovcovi deň pred závodom. Bez podrobného plánovania nie je možné, aby kontinuálne podával také dobré výkony. On je skôr šprintér ako vrchár, ale všetko čo má v sebe, musí byť podporené aj dobrou zdravotnou a trénerskou starostlivosťou. Treťou vecou je to, že Sagan má dobrú povahu a predpokladám, že dobrú psychologickú prípravu. Všimnite si, že keď začal mať stabilný vzťah a postupne si ho budoval, tak spolu s tým išla hore aj jeho kariéra. Veľmi často sa športovcom stáva, že keď získajú dobrého partnera, ktorý ich podporí a vie spolupracovať, tak vtedy športovec podáva jednoznačne lepšie výkony, taktiež rýchlejšie regeneruje. To je veľmi dôležité, pretože keď dva dni po sebe máte najazdených na bicykli viac ako 150 kilometrov, tak musíte mať jednoznačne výborných regeneračných spolupracovníkov.

Je pravda, že na športovcov je vyvíjaný enormný tlak zo strany sponzorov a aj vďaka tomu sa uchyľujú k dopingu? Alebo je to skôr naopak – že sponzori chcú mať športovcov čistých?

Športovec v princípe nechce robiť priestupky. Ja mám kontakt s najlepšími futbalistami sveta a môžem povedať, že pre nich by akýkoľvek pozitívny nález znamenal veľké fiasko – psychické aj finančné. Nielen čo sa týka zmluvy s klubom, respektíve inštitúciou, ale najmä v rámci sponzorskej zmluvy. Veľkí sponzori odstúpia, pretože pre nich nie je zaujímavé sponzorovať jedinca, ktorý má takúto negatívnu reklamu. Samozrejme, vyskytnú sa aj výnimky. Všeobecne však sponzor skôr tlačí na to, aby mal športovec dobrú starostlivosť. Kontraproduktívne môže byť, že športovci sa musia zúčastňovať mnohých eventov sponzora. Keď sa prvýkrát použil výraz Galácticos na Real Madrid, kde boli Zidane, Figo, Beckham či Ronaldo (brazílsky, pozn. red.), potom oni často nemali čas trénovať, pretože neustále chodili na nejaké akcie. To, samozrejme, klubu aj hráčom prinášalo peniaze, ale prejavovalo sa to na ich výkonnosti, ktorá nebola taká, aká bola očakávaná. V dlhodobej prognóze sa to prejaví – veľmi často boli títo hráči oveľa viac vyčerpaní než tí menej slávni. Dnes už je na to trošku rozumnejšia politika.

Aký vplyv na srdce má doping? Aké sú najčastejšie užívané dopingové preparáty a v čom spočíva ich nebezpečenstvo?

Ľudia, ktorí rekreačne športujú a chcú rýchlo nadobudnúť nejakú figúru, často používajú anabolické steroidy a hormonálne preparáty a zabúdajú na to, že je to dočasné. Svaly sa síce objavia, ale po prerušení užívania steroidov rovnako rýchlo aj zmiznú. Aj srdce je sval – hoci trošku iný ako tie, ktoré vidíme. Anabolické srdce je čoraz častejšou diagnózou a veľmi častou príčinou náhlej smrti. Potom je tu závislosť na anabolických steroidoch, ktorá sa lieči na psychiatrii. Hovoríme o tzv. anabolickom šialenstve. Jednoducho vám prepne. Často čítame v novinách, že niekto sa začal správať násilne bez príčiny, avšak ukáže sa, že bol pod vplyvom steroidov. Časté je aj domáce násilie. Problém je neraz v súvislosti s tým, že ako naberáte svaly, tak strácate potenciu. Stráca sa schopnosť mať normálny sexuálny život, čo sa zo začiatku toleruje, ale potom dochádza ku kolíziám – neraz aj k posmechu typu: čo sa to s tebou deje, svaly ti rastú, ale iba niekde. Ak sú obaja partneri zainteresovaní v steroidoch a rozhodnú sa, že nebudú mať deti, ale krásne telá, tak dochádza k vzájomným konfliktom. Aj ďalšie doplnky, ktoré sú deklarované ako zdravé a kupujú sa cez internet, sú často kontaminované škodlivými prímesami a predstavujú potenciálne riziko pre pečeň. Keď chcem užívať nejaké suplementy, mal by som sa poradiť s nutričným špecialistom alebo s človekom, ktorý má základné zdravotnícke vzdelanie. Tréner niekedy nasype krížom-krážom čokoľvek, pri všetkej úcte k jeho znalostiam, často je to nepochopiteľné. A často je to len biznis. Princíp je, že čokoľvek, čo neprirodzeným spôsobom upravuje moju figúru, by som nemal konzumovať.

Keď nebudem vládať robiť dopingové kontroly, nahradí ma robot.

Na Slovensku sa v minulosti legislatívne obmedzili povinné preventívne kontroly športovcov, dnes je kontrola pre registrovaných športovcov povinná raz ročne. Zároveň sa pasujeme s čoraz väčším problémom, ktorým je syndróm náhlej srdcovej smrti športovcov. Aké sú príčiny náhleho úmrtia? V čom by mohlo spočívať riešenie tejto situácie?

Náhla smrť má viacero príčin. V minulosti to bolo dané aj tým, že neboli dostatočne vykonávané prehliadky, nemali dostačujúci obsah, názor lekára a záver prehliadky bol športovcami podceňovaný. Aj nám sa často stáva, že vyhodnotíme prehliadku, odporučíme kardiologické vyšetrenie a športovec ho jednoducho neabsolvuje. Potom môže dôjsť k nešťastiu. Avšak bez výsledkov, ktoré potrebujeme, ja nepotvrdím ani jednu prehliadku. V našej krajine sa hrdíme tým, že napríklad vo futbale nemáme ani jedno náhle srdcové úmrtie na tréningu alebo počas zápasu. Čo však nie je, môže byť, preto často apelujeme na športovcov, a najmä u detí na ich rodičov, aby nič nezanedbali. Preto sme zaviedli v niektorých športových odvetviach, futbal je v tomto lídrom, aj povinné ultrazvukové vyšetrenie srdca – echokardiografiu. Je to prehliadka, ktorú treba uhradiť, avšak keď sa robí každé tri roky, suma je zanedbateľná. Každopádne aj zvýšenie informovanosti prostredníctvom médií spôsobilo, že o náhlych smrtiach vieme viac. V minulosti ich možno tiež bolo dosť, ale nevedeli sme o nich. Každá náhla smrť vyprovokuje zvýšený záujem o preventívne prehliadky – to vidím nielen na našom pracovisku, ale aj vo svete. Zároveň vyprovokuje krajiny, v ktorých sa nešťastie stalo, aby si prekontrolovali náplň prehliadok.

Sú známe prípady, keď dôkladná prehliadka priamo zachránila športovcovi život?

Bol futbalista Kanu, ktorý hral v Holandsku a keď šiel do Talianska, tak mu vďaka náročnej prehliadke zistili, ze má aortálnu stenózu. Vyriešili to umelou chlopňou a on ďalej pokračoval v kariére. Ale keby na to neprišli, tak práve on bol adept na náhlu smrť.

Aká je úspešnosť vyšetrení, čo sa týka odhalenia možných chýb a ich liečby?

V 97 % prípadov zistíme takmer všetko. Zostávajú stále 3 %, u ktorých je riziko, že chybu nenájdeme. Bohužiaľ v týchto troch percentách sa stáva, že chybu odhalíme až pri pitve. To, žiaľ, nedokážeme ovplyvniť.

A čo svedomitý prístup k zdravotnej prehliadke u mladých aktívnych športovcov, respektíve detí? Máte konkrétnu skúsenosť so zanedbaním tejto oblasti?

Dnes som mal v ambulancii športovca, ktorý mal 15 rokov a doviedli ho vydesení rodičia z kardiologickej prehliadky. Problém sme vyriešili, ale zistili sme, že napriek tomu, že má 15, ešte nikdy nebol u telovýchovného lekára. Pritom je adept na vysoké výkony, má svojho manažéra a zdravotná prehliadka sa zanedbala. To je obrovská chyba. Mali sme tu už aj štvorročné deti – gymnastky, krasokorčuliarky. Výnimkou nie je ani 7-8-ročný hokejista. My prídeme aj na veci, na ktoré praktický lekár nepríde. Veľmi často sú to zvláštne diagnózy, ktoré sa potom musia riešiť u špecialistu.

Aké sú príčiny toho, že sa prehliadka zanedbá? Boja sa športovci, prípadne ich rodičia toho, že im nedovolíte športovať, alebo vynechávajú prehliadky kvôli finančnému hľadisku?

V prípade registrovaných športovcov nám pomohol nový zákon o športe. Registrovaný športovec má povinnú prehliadku raz za rok. Čo sa týka rekreačných alebo začínajúcich športovcov, tam je to vždy lotéria. Jedným z dôvodov sú určite aj financie. Každý rozmýšľa spôsobom – kým sa cítim zdravý, kde ušetrím najviac? No predsa na zdraví. To, samozrejme, nie je správne. Prehliadky sú zo strany pacienta plne hradené. No investícia nie je až taká horibilná, keď vezmeme do úvahy, že môže zachrániť život. Ďalší dôvod – strach zo zákazu športovania – sa dá riešiť napríklad aj zmenou zamerania športu. Práve preto je dôležité, aby rodičia nepremietali svoje nenaplnené ambície do detí. Rodič by sa mal prísť poradiť, ktorý šport je pre dieťa vhodný. Ak má dieťa vysnívaný cieľ, treba s ním o tom diskutovať. Môžeme mu povedať, že s jeho figúrou môže byť napríklad úspešný džudista alebo zápasník, ale nebude ľahkonohý šprintér ako Bolt. Často si však práve rodičia nedajú povedať a potom my v 16-17 rokoch musíme dieťaťu kariéru ukončiť. Preto by sa mal výber vhodného športu na základe prehliadky uskutočniť čo najskôr.

Čiže akýkoľvek človek môže športovať, kľúčové je nájsť mu ten správny šport?

Áno. Treba mu nájsť smer. Posunúť ho, aby si nevybral to nesprávne, aby nebol nešťastný. Avšak každé dieťa v určitom momente prirodzene pochopí, že možno nebude v danom športe ten najlepší na svete a plynule prechádza do normálneho povolania alebo štúdia. Športu sa naďalej venuje rekreačne.

Ja som presvedčený, že sa nikdy, nikdy, nikdy nesmieme prestať pohybovať!

V priebehu uplynulého desaťročia sa výrazne zmenila aj situácia v školách. Deti dnes cvičia čoraz menej – často sú oslobodené lekárom alebo si zoženú iné dôvody, aby nemuseli cvičiť. Aké sú riziká takéhoto trendu pre najmladšie generácie? Prečo by rodičia mali dbať na to, aby ich dieťa rozvíjalo nielen psychickú, ale i telesnú odolnosť a zdatnosť?

Je dôležité, aby rodič nepodľahol túžbam dieťaťa, ktoré odmieta telocvik. Otázka však je, prečo to dieťa robí? Často je to nuda – teda pedagóg nie je schopný motivovať deti k tomu, aby sa hýbali, nenájde zaujímavý program, ktorý často tkvie iba v malej zmene osnov. Je to však začarovaný kruh, pretože pedagóg si pomyslí, že za taký plat nebude vymýšľať niečo extra. Taktiež je nedostatok hodín telesnej výchovy a v triede už nie je športový duch. Po skončení vyučovania deti neberú loptu a nejdú sa spolu hrať vonku. Rodičia ich ihneď berú do áut a vezú na šesť rôznych krúžkov – isteže, asi dôležitých. Ale možno by bolo dobré dva vypustiť a povoliť namiesto nich nejakú pohybovú aktivitu. Druhá vec je, že deťom sa skrátka nechce – lebo sú navyknuté z domu sedieť a radšej hrať športové hry na počítači. V dnešnej dobe je problém aj s miestom – už nie je toľko ulíc a parkov či ihrísk, kde by sa dalo vyblázniť. Všade stoja veľké budovy, parkoviská alebo garáže. Rodičia sa boja deti pustiť na ulicu, čomu sa z istého hľadiska vôbec nečudujem. Avšak treba hľadať možnosti – kto chce nájsť cestu, ten ju nájde.

Rodičia by teda mali ísť deťom príkladom aj v aktívnom pohybe?

Určite áno. Dnes nie je vidno veľa rodinných výprav – či už na bicykli alebo na kolieskových korčuliach a podobne. Rodičia už nechodia hrať s deťmi na rybník hokej, alebo sa inak vonku zabávať. Najčastejší dôvod je, ja si musím cez víkend odpočinúť. To je pravda, odpočívať sa však dá aj aktívne. Absencia spoločného pohybu spôsobuje okrem iného aj rozpad rodín, deti strácajú kontakt so svojimi rodičmi, lebo sa vidia len občas, cez víkend. Netrávia spolu čas. Deti sa chcú hrať a už len to, keď ich odpútate od počítača, je prvý úspešný moment. Do istej miery za to môže aj dostupnosť internetu. Internet je pre zdravie rovnaká pliaga ako eskalátory, diaľkové ovládače či výťahy – vďaka nim nemusíte chodiť, vďaka internetu nemusíte myslieť. Už dvojročné dieťa sa pýta, prečo by mala rodina ísť do obchodu pešo, keď majú auto. Treba pochopiť, že keď sme zoskočili zo stromov, tak sme si nesadli ani neľahli, začali sme chodiť a behať.

Aké miesto má šport v živote človeka s implantovaným kardioverter-defibrilátorom (ICD) – je pre neho aktívny pohyb tabu alebo práve naopak? Ak nie, akému pohybu by sa mal venovať a v akom režime?

Lekár môže takýmto ľuďom zakázať určité pohybové aktivity, ktoré sú spájané s prudkými zmenami smeru alebo sa pri nich vyžaduje práca s brušným lisom (dvíhanie ťažkých váh, pozn. red.), prípadne kontaktné športy. Hoci už som zažil aj hádzanárku s kardiostimulátorom, aj futbalistu, aj basketbalistu… Kardiostimulátor nie je kontraindikáciou pohybovej aktivity. Samozrejme, športovú aktivitu treba prispôsobiť. Vždy mám časť tela, ktorú môžem nejakým pohybom posilniť. Intenzita a frekvencia pohybu vždy závisí od aktuálneho stavu, človek by mal navštíviť špecialistu – telovýchovného lekára – a ten mu vie povedať výsledok na základe záveru kardiologického vyšetrenia. Najhoršie je, keď sa takýto človek prestane hýbať, lebo mu hrozí nadváha, začne vymýšľať s diétami, ktoré môžu mať negatívny vplyv aj na činnosť kardiostimulátora. Ja som presvedčený, že sa nikdy, nikdy, nikdy nesmieme prestať pohybovať! Keď vám operujú rameno a dajú vám titanové skrutky, povedia vám že už nikdy nebudete vyberať knihu z knižnice, lebo je to vysoko a mohli by ste si ublížiť? Isteže, srdce je jediné, dá sa síce transplantovať, ale nie je to jednoduché. Ja si však myslím, že vždy je cesta. Dostať sa z bodu A do bodu B bez poškodenia zdravia je možné, pokiaľ mám funkčné kĺby a dokážem sa sám o seba postarať.

Čiže človek s určitým obmedzením, ktorý sa – pre istotu – prestane hýbať, sám sebe škodí?

Samozrejme. Máme veľa diabetikov, ktorí sa rozhodli, že sa už nebudú hýbať. Pritom je to fatálna chyba. Máme mnoho kardiakov či hypertonikov, ktorí iba odpočívajú. To isté zvyknú hovoriť seniori – ja som sa veľa nabehal za celý život, tak teraz budem sedieť pri televízii a dvíhať diaľkový ovládač. To nie je správne. Samozrejme, že v istom veku už nemôžete byť rýchly ani silný, ale stále môžete byť vytrvalý. A to je pre vaše zdravie to podstatné – vytrvalosť.

Aký máte názor na dnešný trend stravovať sa v rámci moderných prikázaní – všetko musí byť bio, organické, vegánske, prípadne raw, neobsahujúce lepok, živočíšne mlieko či cukor. Sú bežné potraviny, ktoré sme doposiaľ jedli (pečivo, cestoviny, mäso, mlieko, syry a podobne) skutočne nevhodné pre zdravý život?

Na výživu by mala byť dostačujúca aj bežná strava. Treba sa držať jedného zásadného hesla – jem len vtedy, keď som hladný a nie vtedy, keď mám chuť. Lebo chuť mám vždy. Druhá vec je, že tanier musí byť pestrý. Hovoríme tomu dúhový tanier. Keď je obsah na tanieri dvojfarebný, maximálne trojfarebný, niekde je chyba. Čo sa týka vegetariánstva alebo vegánstva, ľudia, ktorí sa pre to rozhodli, musia rátať s tým, že niektoré drobnosti musia v tej výžive pridať. Vegetarián je zvyčajne skôr taký pomalší, aj keď vyznávači vegetariánstva tvrdia, že to nie je pravda. Ale vegetarián nie je taký akčný, začne mu po určitom období čosi chýbať – nemusíme konkretizovať. Predtým, ako zmením svoj výživový program, bolo by dobré, keby som to prekonzultoval s lekárom. Aj vtedy, keď idem skúsiť surovú stravu – ani to nie je zlé, ale nemusí to byť trvalé. Keď sa zamýšľam nad svojim detstvom, tak neviem, či som náhodou aj ja nebol vegetarián, lebo mäso sme doma nemali veľmi často. Bolo treba naň od piatej ráno čakať v obchode, mali sme ho teda raz za týždeň, možno niekedy dvakrát. Inak sme sa v podstate asi stravovali vegetariánsky. (smiech) Proteíny sa dajú získať aj z iných zdrojov. Čo sa týka biopotravín, isteže to, čo samé vyrastie, je lepšie. Je to síce drahšie, ale akceptujem to. Nemusí to byť až také hysterické, lebo nie vždy všetko, čo sa prezentuje ako bio, aj bio skutočne je. Nechodil by som s lupou po obchodoch a nepozeral zloženie výrobkov, tomu sa hovorí ortorexia – závislosť na zdravom stravovaní. Ortorexia často vyústi do nebezpečnej anorexie. Treba si nájsť zlatú strednú cestu, tá je najlepšia. Existuje totiž takmer 1 000 zásadných diét, kým by ste všetky prešli, tak už ste dávno preč z tohto sveta.

Je pravda, že mnohí vrcholoví športovci sú úspešní aj vďaka určitým telesným odchýlkam, ktoré by u bežného človeka mohli byť diagnostikované ako ochorenie? Dá sa povedať, že im choroba/odlišnosť hrá do karát?

Dnes na stupňoch víťazov nevidíte často typických antických hrdinov. Často vidíte istú malformáciu, ktorá v civilnom živote prekáža, ale v športe môže zaručiť úspech. Napríklad figúra bežca Usaina Bolta – má extrémne dlhé nohy aj krok. Súvisí to s rozťažnosťou svalových vláken. Keď sa ho pokúšali liečiť, jeho výkon sa zhoršil. On musí v tej, s prepáčením, patologickej podobe pretekať, lebo práve tak je úspešný. To isté sa hovorí aj o Michaelovi Phelpsovi – on nepotrebuje doping, geneticky je zrejme taký modulovaný, že je doslova stavaný pre plavecký úspech. Dnes sa sústredíme na cielený výber konkrétnych športovcov, ktorí majú dané predispozície. Pre tých ľudí je to fajn, lebo nájdu cieľ, spôsob, akým vyniknú. Radia sa ešte medzi bežných športovcov, nie sú paralympionici. Majú nejaký problém a ten ich paradoxne zvýhodňuje oproti ostatným. Dnes sa uskutočňujú veľké alchymicko-genetické hry, pričom zatiaľ stačí genetický výber. Vieme, že američania majú idol metabolického vojaka, ktorý vydrží nespať týždeň, uniesť sto kíl a šprintovať kilometer – v pohode.

Dnes na stupňoch víťazov nevidíte často typických antických hrdinov. Často vidíte istú malformáciu, ktorá v civilnom živote prekáža, ale v športe môže zaručiť úspech.

Aká je životnosť takéhoto športovca?

Závisí to od toho, ako sa o neho starajú. Nemusí byť až taká dlhá ako u športovca, ktorý nemá určitú odlišnosť, ale zároveň môže byť veľmi dlhá. Ako napríklad u Phelpsa. Nevieme, čo s ním bude ďalej a môžeme sa iba domnievať, že je u neho prítomná nejaká malformácia. Jeho stavba tela však tomu nasvedčuje. O takýchto športovcoch zvyčajne po ukončení kariéry už nepočujeme. Môžeme spomenúť ešte Serenu Williamsovú, ktorá má asi štyri terapeutické výnimky na preparáty, ktoré musí užívať. Ako vidíte, aj chorý človek môže podať geniálny výkon. Často sa stáva aj to, že samotní športovci svoje telo prispôsobia tomu, aby podávali lepší výkon. Napríklad tenistka Simona Halepová si dala zmenšiť prsia a jej kariére to veľmi prospelo. Takýchto športovcov je strašne veľa, ale nehovorí sa o tom. Hovoriť sa o tom začne až vtedy, keď si niekto vymyslí, že z toho urobí škandál.

Je pravda, že kedysi boli praktiky zamerané na zvýšenie športového výkonu doslova neetické? Napríklad v prípade športovkýň, ktoré mali naplánované tehotenstvo a po niekoľkých mesiacoch išli na potrat, čiže tehotenstvo poslúžilo len na to, aby ich telo bolo schopné lepšieho výkonu.

Áno, nebola to však vôľa športovkýň. Je to recept z bývalej NDR. Je známe, že žena v prvom trimestri tehotenstva, zvyčajne medzi druhým a tretím mesiacom, dokáže podať najlepší výkon. Otehotnenie bolo naplánované tak, aby to vyšlo presne na dátum, kedy bolo žiaduce podať výkon, a potom prišiel potrat. O tomto a mnohých ďalších dopingových záležitostiach sa môžete dočítať v knihe od profesora Wernera Frankeho (Doping: From Research to Deceit, 1991, pozn. red.).

Vaším snom bolo študovať žurnalistiku, okrem medicíny sa venujete aj hudbe a publicistike. Mali ste niekedy chuť s medicínou seknúť a venovať sa po zvyšok života niečomu celkom inému, napríklad výlučne hudbe alebo písaniu?

Nie. Keď raz vniknete do medicíny, tak vás dostane. Ja som nechcel robiť lekára, ani v našej rodine to nebola tradícia. Bol však koniec 60. rokov a vtedy bola žurnalistika veľmi na okraji, až perzekvovaná, pokiaľ ste nehrali rolu v zmysle záverov zjazdov KSČ. Otec mi povedal: Vidíš čo sa deje, budeš robiť nejaké poriadne povolanie. Išiel som teda na medicínu. Bolo to ťažké, ale medicína vám dáva nový rozmer. Keď máte dobrých učiteľov, začnete si všímať, že sa potrebujete vzdelávať aj v iných oblastiach. Profesor Haviar, môj prvý internista, ma učil, ako sa mám zhovárať so ženou, ktorá celý život bola v domácnosti alebo robila na poli. Vedľa nej ležala profesorka z akadémie vied a musel som sa s obomi rozprávať ich jazykom, poznať ich myslenie, dokázať ich zaujať. Byť pre nich empatická osobnosť, psychoterapeutická položka ich choroby. Je to mimoriadne náročné povolanie. Ja som študoval ešte aj hudbu, hru na husliach, a to sa vzájomne prelína aj s písaním a ostatnými vecami. V týchto sférach musí mať niekto o vás záujem, preto musíte tvorbu učiniť zvláštnou. Nepoužívať iba šperháky, ale aj kľúč. Ja by som sa tým nevedel uživiť, lebo to je také náročné… Mne sa často stane, že článok, ktorý iný človek napíše za dve hodiny, ja píšem dva týždne. Tak, ako ma učil môj učiteľ Jiří Černý, slávny hudobný kritik, jedna veta musí obsahovať minimálne tri vrstvy a zároveň nikdy nemôžeš robiť štylistické chyby. Naučil ma ako zaujať a ako nájsť prvú vetu, lebo tá je dôležitá. Ja žijem vtedy dobre, keď sa každý deň naučím nejakú novú vec, získam novú informáciu a naučím niekoho niečo nové. Vtedy má život zmysel.

Využívate ako zdroj informácií internet?

Nepoužívam veľmi internet, mám stále výstrižkový archív. Robí to neporiadok v domácnosti, musíte mať na to tolerantného partnera. Mám plnú povalu novín, ešte aj spred 30 rokov, ktoré som nestihol vystrihnúť. A je mi ľúto ich vyhodiť. Niekedy sme si dávali také súťaže s priateľmi, oni mali internet a ja som mal svoj archív. Moje články vyhrávali. Na internete je veľa chýb a je to barla. Ja rád chodím bez bariel. Samozrejme, keď si rýchlo potrebujem niečo overiť, využívam ho. Ale keď som písal poslednú knihu (Ako si udržať mladosť, pozn. red.), to by iba pomocou internetu nešlo. Musíte mať svoje zdroje. Teraz pripravujem ďalšiu knihu – o senioroch. To je mimoriadne ťažké. Tam by som sa nepohol bez mojich výstrižkov.

Ako relaxujete?

Najlepšie relaxujem, keď mám príležitosť strihať strom alebo krík, skrátka, keď robím niečo vonku. Kedysi som chodil na Oravu, stačilo raz zísť z kopca a zavolať rodine, že som v poriadku, vrátiť sa nazad a pozerať ako pavúk tká pavučinu… Napadajú mi pri tom zaujímavé veci. Sú aj takí ľudia, ktorí z tohto dôvodu nosia so sebou všade notes. Kamil Peteraj mi rozprával, že keď bol pri mori, kupoval si také maličké zápisníčky a zapísal ich aj tridsať. Dnes mám šťastie, že vlastníme kúsok zeme a môžem ostrihať magnóliu tak, ako si myslím, že by mala byť – do tvaru listu ginka. Vonku sa najlepšie relaxuje.

foto: Ladislav Rybár

Hodnotenie článku

inVitro 3/2017

Kardiológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 3/2017 Kardiológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro