Medicína katastrof

V súčasnej dobe sa čoraz častejšie stretávame s hrozbou rôznych mimoriadnych udalostí, ktoré ohrozujú zdravie a život obyvateľov našej krajiny. Na podobné mimoriadne udalosti spoločnosť často nie je pripravená. Týka sa to hlavne záchrany čo najväčšieho počtu postihnutých. V ponímaní zvládnutia záchrany a poskytnutia zdravotnej starostlivosti treba dopredu pripraviť a vycvičiť všetky zložky, ktoré sa podieľajú na týchto činnostiach. Snahou zložiek je byť pripravení materiálne, personálne, odborne a koncepčne.

Úvod

Medicína katastrof je interdisciplinárny medicínsky odbor. Integruje poznatky a aplikuje skúsenosti medicínskych vied v podmienkach, ktoré vznikajú pri mimoriadnych udalostiach s cieľom záchrany čo najväčšieho počtu postihnutých. Uplatňuje poznatky urgentnej medicíny a urgentného ošetrovateľstva pri poskytovaní zdravotníckej pomoci v podmienkach hromadného nešťastia a katastrofy v čase ich trvania a pri odstraňovaní dosahov na zdravie a život v priestore postihnutom mimoriadnou udalosťou (MU). Možno povedať, že medicína katastrof je učením o liečbe veľkého počtu ranených a chorých v časovej tiesni a väčšinou s nedostatočnými silami a prostriedkami (Bulíková, 2011).

Pri hromadnom výskyte postihnutých nie je možné dodržiavať etické princípy ošetrovania a poskytnúť všetkým rovnakú starostlivosť, pretože snahou záchranných tímov je zachrániť život čo najväčšiemu počtu ľudí.

Definícia medicíny katastrof

Medicína katastrof je efektívny riadiaci a výkonný nástroj zdravotníckeho systému využívajúci rozsiahlu metódu činnosti, ktorá zahŕňa všetky fázy a aspekty katastrofického cyklu vrátane prípravy, prevencie, okamžitého nasadenia, poskytovania pomoci na mieste a obnovy následného rozvoja postihnutej oblasti. Katastrofou sa rozumie vážna, náhle alebo pomaly vzniknutá udalosť takého rozsahu, že postihnutá spoločnosť musí vynaložiť mimoriadne úsilie, aby sa s ňou vyrovnala, často s pomocou iných regiónov či s pomocou internacionálnej komunity.

Podľa definície S. W. A. Gunna je medicína katastrof úsilím a tvorivou spoluprácou rozličných lekárskych odborov pri prevencii, organizovaní záchranných akcií a rehabilitácii zdravotných následkov katastrof a v spolupráci s ostatnými tiesňovými službami, ktoré sa zúčastňujú na komplexnom riešení stavov po katastrofách (Bulíková, 2011).

Úlohy a ciele medicíny katastrof

  • Medicína katastrof využíva poznatky z ostatných odborov pri mimoriadnych udalostiach, pri záchranných likvidačných a pri asanačných prácach.
  • Zaoberá sa analýzou mimoriadnych udalostí, prognózovaním, prípravou postupov pre najúčinnejšie a najefektívnejšie poskytnutie pomoci postihnutým osobám.
  • Zabezpečuje výchovu a vzdelávanie zdravotníckych i nezdravotníckych pracovníkov.
  • Zaoberá sa krízovým manažmentom a pripravenosťou zdravotníckych síl a prostriedkov pre mimoriadne udalosti.
  • Spolupracuje s ostatnými záchranárskym organizáciami, so zložkami Integrovaného záchranného systému (IZS), s mimovládnymi a humanitárnym organizáciami (Červený kríž) (Bulíková 2011).

Úlohou medicíny katastrof je čo najviac obmedziť straty na životoch, a následne čo najviac znížiť poškodenie zdravia u postihnutých.

Tabuľka č. 1: Rozdiely medzi urgentnou medicínou a medicínou katastrof (Bulíková, 2011)
Tabuľka č. 2: Rozdiely medzi rutinným záchranárskym zásahom a zásahom v podmienkach hromadného nešťastia (Bulíková, 2011)

Úloha urgentnej medicíny v medicíne katastrof

Prví, ktorých sa dotkne hromadné nešťastie alebo katastrofa, sú zdravotníci v prvej línii – sú to lekári urgentnej medicíny a záchranári v záchrankách. Zohrávajú primárnu úlohu v manažmente pacientov a v starostlivosti o nich. Je preto nevyhnutné pravidelne a opakovane trénovať riešenie týchto krízových situácií počas opakovaných výcvikov.

Podľa Bulíkovej podiel zdravotníckej starostlivosti po katastrofe závisí od rozličných oblastí medicínskych expertíz ako napríklad:

  • verejné zdravotníctvo,
  • chirurgia,
  • infektológia,
  • primárna starostlivosť,
  • toxikológia.

Pri používaní obšírnych definícii medicíny katastrof možno zistiť, že žiaden jednotlivec nemôže obsiahnuť všetky prvky tejto oblasti. Nájsť skutočného experta v oblasti medicíny katastrof je náročné. Rozdiel medzi urgentnou medicínou a medicínou katastrof vystihuje Tabuľka č. 2, ktorá dokumentuje hlavné rozdiely medzi rutinným záchranárskym zásahom a zásahom v podmienkach hromadného nešťastia.

Z hľadiska slovenskej legislatívy je katastrofa definovaná ako mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a následne k ich kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie. Podľa Bulíkovej z rôznych praktických skúseností v teréne môžeme opísať kritéria pre katastrofu. Definovanie katastrofy sa zakladá na počte postihnutých: katastrofa nastáva pri počte vyššom než 50 postihnutých bez rozdielu v počte mŕtvych, ľahko alebo ťažko zranených. Do úvahy sa berie aj to, či je možné vyslobodiť, ošetriť a transportovať postihnutých v rámci jedného okresu.

Rozlišujeme hromadné nešťastia a katastrofu.

Hromadné nešťastie – má kvantitatívne menší dosah na spoločnosť.

Katastrofa – má kvantitatívne väčší dosah na spoločnosť.

Kategórie hromadných nešťastí:

  • Udalosť s hromadným postihnutím osôb (UHPO) – je to každá udalosť, pri ktorej počet osôb so závažným ohrozením zdravia alebo s bezprostredným ohrozením života je tri a viac (zákon 284/2008 o ZZS).
  • Obmedzené hromadné nešťastie – postihnutých je viac než 10 osôb, z ktorých je minimálne jedna v kritickom stave.
  • Rozsiahle hromadné nešťastie – viac než 10 osôb (10 – 50) a prekračuje kapacitné limity záchranných služieb a zložiek.
  • Katastrofa – viac než 50 osôb, udalosť vzniká náhle a s veľkým rozsahom, je nutné začať koordinovaný postup so zapojením obcí, úradov, samospráv.

Na zvládnutie situácie pri katastrofe, na likvidáciu následkov a na záchranu čo najväčšieho počtu postihnutých by mala záchranná služba vyčleniť cca 75 – 80 % svojich prostriedkov (Bydžovský, 2008).


Fázy činnosti posádok ZZS:

  1. príchod na miesto, zhodnotenie situácie, bezpečnosť,
  2. triedenie zranených a postihnutých,
  3. zdravotnícka starostlivosť,
  4. odsun zranených.

Záver

Zo všetkého uvedeného vyplýva, že medicína katastrof nie je výhradne v rukách zdravotníkov. Na záchrane zdravia a života postihnutých obyvateľov sa podieľa mnoho zložiek a útvarov. Práve preto nesmieme zabudnúť na dôležitosť a potrebu spoločných cvičení všetkých zložiek IZS, samozrejme aj za účasti predstaviteľov miestnych samospráv.


Literatúra

  1. BULÍKOVÁ, T. a kol.: Medicína katastrof. 1. vyd. Martin: Osveta. 2011. ISBN 978-80-8063-361-5.1.  
  2. Bydžovský, J.: Akutní stavy v kontextu. Triton. 2008. 450 s. ISBN 978-80-7254-815-6.
  3. Šeblová, J., Knor, J. a kol.: Urgentní medicína v klinické praxi. Grada Publishing, a. s. 2013. 400 s. ISBN 978-80-247-4434-6.
  4. Zákon 284/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z.z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 351/2005 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Hodnotenie článku

PhDr. Martina Vitková

Spoluautor

manažér Edukačného Tréningového Centra (ETC) a supervízorov Falck Záchranná Košice

Zobraziť všetky články

inVitro 3/2018

Urgentná medicína

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 3/2018 Urgentná medicína. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro