Mnohé nemocnice držia pohromade iba „silou vôle“

Pri dobrej organizácii času je možné – takmer svojpomocne – postaviť dom aj popri náročnom a zodpovednom zamestnaní. Čas, ktorý ukrojí zo spánku, venuje starostlivosti o kvetiny a nový príbytok. Neodmietne žiadnu pracovnú výzvu, dokáže manažovať niekoľko náročných rekonštrukcií súčasne, najradšej má kvalitné mäso a bez tradičnej šálky zeleného čaju sa ráno nepohne ani na krok. Predstavujeme vám Ing. Róberta Lamoša, projektového manažéra technického a hospodárskeho oddelenia Alpha medical.

Dnes sa v spoločnosti Alpha medical staráte o technické zabezpečenie a plynulú prevádzku všetkých budov spoločnosti. Aké zameranie ste mali v rámci štúdia a čo ste robili predtým, ako ste začali pracovať u nás?

Vyštudoval som elektrotechnickú fakultu Technickej univerzity v Košiciach a na strednej som tiež študoval elektrotechniku. Pred príchodom do Alpha medical som robil 15 rokov v elektrárňach – špeciálne vo vodných elektrárňach. Predtým bolo moje zameranie užšie, dnes sa venujem viacerým oblastiam.

Čo všetko teda máte na starosti v rámci svojej aktuálnej pozície?

V rámci technicko-hospodárskeho oddelenia mám na starosti všetko, čo súvisí s bežnou prevádzkou firmy – od technického zabezpečenia, čiže prestavby, optimalizácia prevádzok a podobne, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, požiarnu ochranu, pracovnú zdravotnú službu, odievanie zamestnancov, lekárske prehliadky, očkovania až po riešenie porúch, vybavovanie povolení pre novootvorené prevádzky – hygiena, nakladanie s odpadmi a podobne. To sú zhruba tie technické záležitosti a z hospodárskej časti všetko, čo treba. Okrem toho zabezpečujem starostlivosť o budovy, prenájmy, zmluvy, komunikáciu s prenajímateľmi, iné obchodné zmluvy a faktúry súvisiace s technickou činnosťou. Potom, samozrejme, operatívne úlohy od nadriadených. A čoskoro budeme riešiť okrem vymenovaných vecí aj evidenciu majetku prostredníctvom čiarových kódov – v spolupráci s ekonomickým oddelením.

To je množstvo vecí. Predpokladám, že ich nezabezpečujete sám – koľko máte podriadených?

Každé centrálne laboratórium má svojho technika, technici organizačne spadajú podo mňa, ale funkčne ich riadia manažérky laboratórií. Jeden človek je v centrálnom archíve – archivár patrí pod naše oddelenie. Priamo pri sebe mám dvoch kolegov, jeden je novoprijatý na plný úväzok. Predtým som mal k dispozícii iba pracovníka na čiastočný úväzok a jednu kolegyňu. Kolegyňa rieši najmä administratívne záležitosti – v oblasti zdravotnej služby, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dopĺňa databázy, časové plány prehliadok, kontroluje správnosť údajov a dodržiavanie termínov. Čiže ten tím, ktorý tvoríme my priamo v Martine, je zložený z troch ľudí.

Traja ľudia teda zvládajú všetky tieto činnosti?

Áno, predtým sme boli dvaja, tretí plnohodnotný člen k nám pribudol len nedávno.

Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

Každý deň je iný. V zásade vstávam o piatej, tak, aby som na šiestu bol v práci. Má to jednu veľkú výhodu. Prevádzky väčšinou začínajú robiť od pol ôsmej, čiže dovtedy mám relatívny pokoj a môžem sa celý čas venovať jednej veci. Potom druhá fáza pokoja prichádza po 15.30, keď prevádzky prestávajú robiť. Vtedy mám tiež približne hodinku a pol až dve a môžem zase v pokoji niečo urobiť. Ten čas medzitým je stále o niečom inom, podľa toho, čo treba riešiť – telefonáty, e-maily… Čo však každý deň musí byť, je zelený čaj. (smiech) Ten si urobím ihneď po tom, ako prídem do práce. Zapnem notebook, kým sa naštartuje, spravím si čaj a potom môžem začať fungovať. Kávu nepijem, takže namiesto nej mám práve zelený čaj.

Aký je bežný postup pri rekonštrukcii laboratória od zabezpečenia dodávateľov až po prevzatie hotového priestoru? Čo kontrolujete pri prevzatí priestoru, na čo sa sústredíte? V akom stave sú laboratóriá, ktoré Alpha medical rekonštruuje?

Je to zaujímavý proces. Keď prevezmeme laboratórium (v poslednej dobe sú to najmä nemocničné a poliklinikové prevádzky), tak už z princípu tieto zdravotnícke zariadenia nemajú dostatok financií vôbec na údržbu, nieto ešte na zveľaďovanie. Zvyčajne je všetko v dezolátnom stave, doslova to „zaspalo socializmus“. Najhoršie na tom je, že zvyčajne neexistuje ani výkresová dokumentácia, čiže je nevyhnutné dať priestor zakresliť, pozisťovať, ako sú robené rozvody a podobne. Treba teda zmapovať skutkový stav, projektant to nakreslí a potom príde druhý krok – navrhnúť, ako by prevádzka mala vyzerať. Tu treba zohľadniť niekoľko faktorov. Máme v rámci firmy daný určitý technologický postup. Treba, aby tam bolo hygienické zázemie – šatne s WC a sprchami, príjem materiálu, kancelárie pre vedúceho laboratória, pre vysokoškolákov, skladovacie priestory a samotné laboratórium. Je tu daná istá koncepcia a laboratórium treba navrhnúť tak, aby spĺňalo technické kritériá, aby sa dal návrh zároveň aplikovať do konkrétneho priestoru, ktorý máme k dispozícii. Niekedy je priestor menší, niekedy je väčší a nevyužijeme ho celý, vyberieme iba určitú plochu. Musia byť splnené hygienické minimá a zabezpečená funkčnosť a plynulosť prevádzky. Elektriku navrhujeme kompletne nanovo, najmä kvôli prístrojovému vybaveniu, aby sme mali istotu, že prístroje bude možné „utiahnuť“. Samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na klimatizáciu, vzduchotechniku. V našom laboratóriu by malo byť skrátka všetko potrebné spolu. Keď získame novú prevádzku, najprv musíme získať súhlas hygieny na existujúci priestor. Tam sa stretávame s mnohými problémami, ktoré musíme vyriešiť. Hygiena nám dá súhlas na prevádzku aj s nedostatkami, s prísľubom, že nedostatky odstránime v rámci stavebných úprav. Po ukončení rekonštrukcie príde pracovník z hygieny opakovane skontrolovať priestor – a verte, žiadny prešľap nám potom neodpustia.

Počas rekonštrukcie teda laboratórium uzavriete alebo sa rieši rekonštrukcia počas prevádzky?

V 90 % prípadov rekonštruujeme počas prevádzky. To je ďalší faktor, ktorý výrazne komplikuje prácu. Musíme teda navrhnúť dispozíciu tak, aby sa počas prevádzky dal priestor rozdeliť na etapy – zvyčajne dve alebo tri. Laboratórium sa musí stiahnuť do obmedzeného priestoru, urobí sa prvá etapa, potom sa pracovníci presťahujú do zrekonštruovanej časti a vykoná sa druhá etapa, prípadne tretia. Ďalší dôležitý faktor pri dispozícii „open-space“ je dbať na to, aby nebola narušená statika budovy. To sú základné faktory, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri rekonštrukciách. Keď je návrh laboratória hotový, vyhlásime tender na výber dodávateľa a následne sa uskutoční realizácia. Pri tej treba dozor, čiže minimálne raz za týždeň je kontrolný deň, počas ktorého idem skontrolovať, ako sa veci vyvíjajú. Ako to už býva, niekedy sa pri realizácii ukážu problémy, s ktorými sa v projektoch nerátalo a tie treba operatívne riešiť. Buď sa riešia online, telefonicky, aby sa výstavba nezdržovala, alebo treba prísť osobne.

Počas rokov praxe ste už zrejme vychytali množstvo zádrhov – priblížte nám niektoré z nich, najmä tie, ktoré vám zo začiatku dali zabrať, ale dnes si už na ne zvyknete „posvietiť“. Spomínate si na vtipné alebo vyhrotené momenty pri prerábkach?

Takýchto prípadov je skutočne mnoho. (smiech) Keďže nemocnice zvyknú byť v dezolátnom stave, tak nie je výnimočné, keď niečo drží pohromade iba „silou vôle“. Napríklad v jednej nemocnici pri realizácii rekonštrukcie začali chlapi obíjať omietky a vodovodná rúra, ktorá bola pod omietkou, sa rozpadla na polovice a začala striekať voda. Čiže ju držala pohromade už iba tá omietka. V inej nemocnici začali búrať a zrazu začala striekať horúca voda. Dodatočne zistili, že nemocnica opravovala rozvody teplej vody tak, že keď bola niekde diera, tak vystrúhali drevený kolík, zatĺkli ho do diery a drevo napučalo, takže držalo. To bol najlacnejší spôsob, ako opraviť vodovodné potrubie… Len tým, že chlapi začali búrať, tak padla tehla na drevený kolík, ktorý vypadol a zrazu striekala horúca voda. V jednej nemocnici bolo teplovodné kúrenie v strope. Keď sme začínali s prestavbou, riaditeľ nemocnice nám povedal, že ešte tam nemal takú firmu, ktorá by mu to kúrenie v strope pri montáži nových lámp neprevŕtala. Každý, kto to prevŕtal, dostal „za trest“ kúpiť niečo pre detské oddelenie – napríklad hračky. Keď sme prestavbu ukončili, tak som pánovi riaditeľovi povedal: Pán riaditeľ, neviem či mám pre vás dobrú alebo zlú správu – nekúpime vám žiadne hračky. (smiech) Čiže sme ako prví to kúrenie neprevŕtali, dali sme si na to pozor.

Ktoré sú najčastejšie „zradné detaily“ pri rekonštrukcii priestorov?

Vždy zásadne meníme celú elektroinštaláciu a ak je možnosť, meníme aj ostatné rozvody (vodovodné, kanalizačné, kúrenie atď.). Ak by sme to zanedbali, mohlo by sa nám to nepekne vypomstiť. Musíme mať istotu, že elektrická sieť bude pre prístroje vhodná a zároveň, že po ukončení rekonštrukcie nenastane situácia, v ktorej zistíme, že staré rozvody sú nefunkčné. Niekedy sa však prekvapeniam nevyhneme, najmä keď na ne nemáme žiadny dosah. Stalo sa nám, že po rekonštrukcii praskla stúpačka na poschodí, ktoré bolo nad nami. Čiže nás vytopili. Väčšinou vinu pripisujú nám, lebo my sme rekonštruovali – aj vtedy, keď na danú vec skutočne nemáme žiadny vplyv. Staré rozvody sú vo všeobecnosti časovaná bomba. Rekonštrukcie zrejme značne komplikuje aj fakt, že prerábate len jednu časť v rámci zastaraného celku. Niekedy sa hovorí – pekný obal, zhnité jadro. U nás to býva naopak – vytvoríme dobré jadro v zhnitom obale. (smiech)

Spolupracujete pri rekonštrukciách aj s interiérovými dizajnérmi?

Možno by to bolo fajn, ale z hľadiska ekonomickosti sú to náklady navyše. Pri navrhovaní laboratória, chvalabohu, netreba kreatívny vklad, čiže služby dizajnérov nie sú nevyhnutné. Priestory nie sú určené pre verejnosť, čiže dizajn nie je na prvom mieste, hoci je dôležité zachovávať určité zásady – aj z estetického hľadiska. V centrálnom laboratóriu v Bratislave sme sa s dizajnom trošku viac pohrali, keďže to je reprezentatívna budova. Pri tomto projekte sme spolupracovali aj s dizajnérmi. No v bežných prevádzkach dizajnérske služby nevyužívame. Skôr sa snažíme nenápadne zapadnúť do okolitého prostredia, aby naše laboratória v rámci priestorov nemocníc tak nekričali.

Kto teda vyberá nábytok, farebné schémy či povrchové materiály?

Väčšinou tieto veci vyberám ja – závisí to, samozrejme, aj od financií. Keď máme daný nejaký rozpočet a sme v meste, kde kúpeľňové štúdio v danej cene ponúka len štyri dekory, tak si jednoducho musíme vybrať v rámci možností. Začíname od podlahy a potom sa snažíme všetko doladiť tak, aby bol priestor aj z estetického hľadiska v poriadku.

Ste nejakým spôsobom limitovaný vo výbere farieb a vzorov? Máme na mysli nejaké predpisy, ktoré by určovali tieto skutočnosti. Ktoré farby využívate najčastejšie?

Nie sme obmedzení, no materiály samozrejme musia spĺňať hygienické požiadavky. Povrchy musia byť umývateľné, dezinfikovateľné a podobne. Je dobré, keď materiál aj niečo vydrží – napríklad keramický obklad vydrží rozhodne dlhšie ako umývateľný náter. Steny laboratória by mali byť biele. V kanceláriách, šatniach a iných miestnostiach prihliadame aj na požiadavky zamestnancov, ktorí tam pracujú. Donesieme vzorkovnicu a necháme ich vybrať. Asi 2-3 roky sme preferovali svetlozelené odtiene podláh a obkladačiek. Vo všeobecnosti sú prítomné svetlé teplé farby, béžová, svetlejšie odtiene sivej. Niekedy využívame aj kontrasty farieb – biela s tmavohnedou, čierna so sivou a podobne, ale len v toaletách a sprchách.

Čiže nechávate rozhodnúť aj zamestnancov. Vedia sa na výbere zhodnúť?

Väčšinu zamestnancov tvoria ženy – medzi nimi sú populárne marhuľkové, broskyňové, žlté odtiene. (smiech) Je pravda, že niekedy sa škrabem po hlave, načo som im tú vzorkovnicu dal, lebo každá chce inú farbu a je z toho pohroma. Vtedy musím povedať dosť – a vyberiem im farbu ja. (smiech)

Ako vnímajú zmeny pôvodní zamestnanci laboratórií, ktoré Alpha medical kúpi a rekonštruuje?

Myslím, že rekonštrukcie všetkých potešia. Majú k dispozícii podstatne krajšie a lepšie podmienky na prácu. Vidím v nich aj určitú hrdosť, keď ich prídu pozrieť exkolegovia z nemocníc a všetci im tak trošku závidia. Niekedy aj po troch rokoch, keď prídem na prevádzku, tak sú vďační a vidno, že sa o priestor príkladne starajú. Aj po rokoch to v niektorých pracoviskách vyzerá ako nové. Vážia si to určite aj kvôli tomu, čo musia podstúpiť počas rekonštrukcie. Niekoľko týždňov až mesiacov pracujú vo výrazne obmedzených podmienkach. Zároveň sa musia naučiť pracovať s novou technológiou, zvyknúť si na nový informačný systém, ktorý dovtedy nepoznali. Rekonštrukcie bývajú náročné, niekedy počas nich prichádzajú veľmi vypäté situácie. Preto som ich často obdivoval, ako statočne tieto podmienky v práci zvládajú. Niekedy dokonca zatnú zuby a vydržia ešte horšie podmienky a my takýmto spôsobom môžeme „ušetriť“ aj tri týždne – z troch etáp sa vďaka ich chápavému prístupu dostaneme na dve a rekonštrukcia prebehne podstatne rýchlejšie. Dokonca niektoré ženy prišli vo vlastnom voľnom čase priestory poupratovať. Skrátka brali prácu ako svoj druhý domov a to nás teší.

Aké sú vaše skúsenosti, čo sa týka pomeru cena/kvalita – oplatí sa vybrať najlacnejšie ponuky či materiály? Alebo práve naopak – neoplatí sa v tejto oblasti šetriť, radšej zaplatiť viac a mať istotu?

Dnes je trh bohatý, je z čoho vyberať. Aj keď vezmeme do úvahy lacnejšie supermarkety, dá sa v nich nájsť pomerne dobrá kvalita za nízku cenu. Na druhej strane – nie všetko, čo je drahé, je aj kvalitné. Naše pracoviská nie sú až také zaťažované, že by ich bolo treba vybaviť vysokoodolnými materiálmi. Ide najmä o to, aby boli funkčné a aby spĺňali hygienické a bezpečnostné predpisy.

Koľko budov máme ako spoločnosť k dispozícii? Sú niektoré aj vo vlastníctve, alebo si všetky prenajímame?

V súčasnosti sú naše prevádzky umiestnené v 55 objektoch v rámci celého Slovenska. Všetky budovy si prenajímame. Alpha medical, vrátane dcérskych spoločností, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.

Zvyšuje sa s pribúdajúcimi rokmi objem investícií, ktoré treba „vrážať“ do budov? Ktorý rok bol finančne najnáročnejší, čo sa týka rekonštrukcií priestorov?

Závisí to nielen od počtu rekonštrukcií, ale aj od toho, či rekonštruujeme malé laboratórium, kde pracujú 2-3 ľudia a má plochu 80 m², alebo robíme veľkú prevádzku – napríklad centrálne laboratórium na Poliankach v Bratislave. Celkovo roky 2015 a 2016 boli finančne najnáročnejšie, v roku 2013 bolo zas najviac rekonštrukcií počas jedného roka. Vtedy sa rekonštruovalo šesť prevádzok. Bežne rekonštrukcia jedného labáku trvá dva až tri mesiace. My sme týchto šesť stihli súbežne zrealizovať počas ôsmich mesiacov. Vtedy bežali štyri prestavby naraz. To už bol extrém, čo sa týka prípravy aj realizácie. Takmer stále som musel byť mimo pracoviska a kontrolovať priebeh prác. Tri dni v týždni počas troch mesiacov som bol na kontrolných dňoch.
V poslednej dobe je však efektívnejšie nájsť investora/prenajímateľa, ktorý budovu pre nás zrekonštruuje, prípadne postaví (podľa našich projektov) a následne si takúto investíciu premietne do nájmu. Nedávno sa takto začala realizácia už tretej budovy na kľúč.

Tu sa nám núka otázka – koľko kilometrov týždenne najazdíte?

Nie je to také zlé. (smiech) Keď sadnem do auta, jazdím dva dni v týždni a zvyšok času sedím v Martine. Ak by som to mal spriemerovať, tak je to približne tisíc až tisícpäťsto kilometrov za týždeň. Celkovo je to teda od štyritisíc do sedemtisíc za mesiac. Čiže to nie je až také strašné.

Akú hudbu v aute počúvate?

Nemám obľúbenú špecifickú hudbu. Počúvam zvyčajne rádio, ak hrajú to isté dookola, prepnem na iné rádio. Preferujem rockovo zamerané rozhlasové stanice. Okrem toho mám v zálohe USB kľúč a SD kartu. Mám rad starší rock, heavymetal, starú dobrú klasiku. Napríklad AC/DC, Iron Maiden, Scorpions, Judas Priest, Helloween, Led Zeppelin a podobné.

Keď už sme pri tom AC/DC – ako riešite plánované odstávky energií na pracoviskách?

Vzhľadom na to, že som robil v oblasti energetiky 15 rokov, tak keď príde avizovaná odstávka na osem hodín, ja viem, že je to len nafúknutá bublina. Revízia nikdy netrvá dlhšie ako štyri hodiny, čiže to býva minimálne o polovicu času menej než avizovaná odstávka. Je to však niekedy problém. V nemocniciach je to lepšie, lebo majú záložné zdroje – dieselagregáty. V samostatných prevádzkach je to horšie. Základom je udržať v životaschopnom stave komunikáciu, čiže aby bežali servery. Každé centrálne laboratórium (CL) má vlastný benzínový agregát ako záložný zdroj pre serverovne. Zatiaľ má záložný zdroj pre celú budovu správa v Martine a CL – VÝCHOD v Stropkove. Tento rok je v pláne záložný zdroj aj pre CL – ZÁPAD v Bratislave. V pláne ostáva ešte CL – STRED v Likavke. Tam to zatiaľ riešime tak, že počas avizovanej odstávky sa pre zamestnancov posunie pracovná doba o pár hodín. Zvyčajne okolo 11. hodiny dopoludnia odstávka končí. Takže prídu neskôr a potiahnu trochu dlhšie. Týmto spôsobom minimalizujeme škody alebo časové straty pri výpadkoch. Prihliadame aj na počasie, respektíve oblasť – centrálne laboratórium v Stropkove sme zabezpečili agregátom ako prvé, pretože tam bývajú často búrky, a teda predpokladáme aj častejšie výpadky.

Prihliadame aj na počasie, respektíve oblasť – centrálne laboratórium v Stropkove sme zabezpečili agregátom ako prvé, pretože tam bývajú často búrky a teda predpokladáme aj častejšie výpadky.

Alpha minulý rok vybudovala moderný centrálny archív. Ako to tam vyzerá?

Archív v Stropkove je špecifické pracovisko. Je určený len pre rutinu – čiže pre biochémie a mikrobiológie. Zvažovali sme, či vybudovať vlastný archív. Padlo rozhodnutie manažmentu, že každá patológia by mala mať vlastný archív kvôli flexibilite vyhľadávania vzoriek a výsledkov – aby to bolo čo najefektívnejšie. Na archív sme zvažovali aj Likavku, tam však neboli vyhovujúce priestory. Kým sme nemali centrálny archív, skladovali sme vzorky len v regáloch – klasicky v krabiciach, v ktorých bolo treba vyhľadávať to, čo akurát potrebujete. Keďže v rámci budovania archívu v Stropkove sme brali do úvahy aj budúcnosť a možnú expanziu, tak sme zvolili iný systém regálovania. Sú tam skrine s kormidielkami, otvoríte si konkrétnu uličku, do ktorej potrebujete vojsť. Naši šikovní IT-čkári vymysleli dobrý softvér na zaraďovanie krabíc – na báze čiarových kódov. Prevádzky teda každú archívnu krabicu označia kódom. Archivár si to zaeviduje a presne vie, v ktorej miestnosti, v ktorom bloku regálov a v ktorej polici to je. Vie to teda pomerne rýchlo vyhľadať. Pomocou čiarového kódu sa dá zistiť nielen to, z ktorej prevádzky materiál pochádza, ale aj časové rozpätie, ku ktorému sa viaže. Vždy kvartálne pošleme na prevádzky mail, nech nám napíšu, koľko krabíc bude treba zaarchivovať. Následne sa navrhne zvozová trasa, ktorú prejdeme naším vlastným autom určeným na tieto účely. Po dovezení vidí archivár na základe odovzdávacieho protokolu všetky potrebné informácie a podľa nich si navrhne systém uskladnenia. Archivár je prítomný v archíve každý deň – kvôli tomu, ak by bolo treba niečo vyhľadať. Má kumulovanú funkciu a pracuje zároveň ako skladník – pripravuje balíčky odberového materiálu.

Aké sú špecifiká technickej prevádzky priestorov, v ktorých sa pracuje s nebezpečnými látkami, napríklad chemikáliami?

Sklady chemických látok majú iba patológie. Tam musí skladovanie spĺňať určité štandardy z hľadiska ochrany pred požiarmi. V našich skladoch ich držíme minimálne množstvo, takže nemusí byť špeciál­ny sklad. Z hľadiska legislatívy naše sklady považujeme za príručné sklady. Sklad však musí mať nepriepustnú podlahu, záchytnú jamu. Ak by sa niečo vylialo, nesmie to preniknúť do podložia. V najnižšom bode miestnosti musí byť zberná jama, z ktorej sa prípadné chemikálie dajú odčerpať. Sklad musí byť odvetraný a musí mať spracovanú základnú protipožiarnu dokumentáciu.

Opravy a dodávky radšej iba manažujete, alebo sa v prípade potreby (napríklad doma) chytíte náradia aj sám? Počuli sme, že máte krásny nový dom.

Ja si to neviem ani predstaviť, že by som kdesi sedel a nerobil nič. Sám som sa snažil postaviť si dom, robím, čo viem. S pomocou priateľov a známych sa nám to podarilo. Niektoré práce som si samozrejme objednal od profesionálov – človek nemôže všetko vedieť a navyše je mojím veľkým nepriateľom čas. Toho je stále nedostatok. Ja by som si ten dom azda vedel postaviť aj z 90 % sám, ale nebol čas. Spravil som teda to, čo sa dalo počas poobedných hodín a víkendov či cez dovolenky. Dom sme plánovali tak, aby bol čo najmenej náročný na pohyb aj údržbu, keďže roky pribúdajú. Rozhodli sme sa pre bungalov.

Využili ste pri jeho výstavbe skúsenosti z práce? Prípadne nejaké „vychytávky“? Je vôbec možné porovnať výstavbu alebo rekonštrukciu laboratórnych priestorov a rodinného domu?

Vo všeobecnosti sa nedá veľa vychytávok z labo­ratória použiť pri výstavbe rodinného domu. Laboratórium je totiž úzko špecifické. Má presný účel využitia. Výstavba domu je celkom iná. Avšak skúsenosti som určite využil. Najmä postupy, trendy v materiáloch. Bolo to, samozrejme, aj o množstve gúglenia na internete. Skôr ja sám som sa snažil vymyslieť nejaké vychytávky do domu.

Čo napríklad?

Hľadal som hlavne riešenia využitia rôznych alternatívnych zdrojov energie – najmä solárnej a veternej. Chcel som získať čo najviac energetickej nezávislosti od dodávateľov energií. V dome nemáme zavedený plyn, čiže sme plne elektrifikovaní. Na streche mám fotovoltické panely. Keďže bývam v oblasti, v ktorej 5 dní v týždni duje vietor, plánujem využiť aj tento zdroj. Mám na inštaláciu pripravený veterný generátor. Keď budem mať čas to celé skompletizovať, pustím sa do inštalácie – počítam, že čoskoro by som to mohol dať dohromady. Potom tým budem nabíjať solárne batérie, z ktorých následne môžem čerpať energiu. Sám som bol prekvapený, koľko možností využívania alternatívnych zdrojov energie je už v súčasnosti dostupných na trhu za priaznivé ceny. Je to, samozrejme, všetko o financiách – treba si prepočítať, aká bude návratnosť investície a na základe toho sa rozhodnúť, koľko do toho budete investovať. Mne by sa to z dlhodobého hľadiska malo oplatiť dosť výrazne. Navyše, na využitie obnoviteľných zdrojov energie môžete požiadať aj o štátnu dotáciu.

A čo práce okolo domu – akú máte záhradu?

Pozemok máme celkom slušný – 9 árov (900 m², pozn. red.). Ja sa venujem najradšej kvetinám a skúšam pestovať nezvyčajné druhy rastlín v našich podmienkach. Keď sme sa sťahovali z bytu do domu, narátali sme s manželkou 180 rastlín. (smiech) Keďže nemám veľa voľného času, v záhrade postupne preberala štafetu manželka. Jedným z mojich snov bolo postaviť si dom so zimnou záhradou a pestovať množstvo kvetov. Čiže my to máme rozdelené tak, že ja sa starám skôr o kvety a manželka o záhradné plodiny. Záhrada sa však stále ešte len buduje, sú tam kopy hliny, treba vymyslieť usporiadanie a postupne to riešiť. Zatiaľ máme len bylinkový záhon, plánujeme kde bude trávnik, kde kvetiny, skalka, rybníček. Bývame tam iba rok, čiže to má svoj čas. Bývanie v dome je úplne iné ako v bytovke, takže momentálne som šťastný.

Okrem záhrady vraj aj rád varíte a hostíte ľudí. Aké sú vaše obľúbené jedlá?

Som krvná skupina 0, čiže mám veľmi rád kvalitné mäso. (smiech) Okrem toho milujem cestoviny, pizzu. Ale inak zjem každé dobré jedlo. Jediné, čo mi nechutí, je kombinácia niektorých omáčok s knedľou – napríklad paradajková omáčka. Tú si dám radšej so zemiakmi. Čo sa týka môjho varenia, zvyknem pripravovať guláš – nielen doma, ale aj na firemných akciách. V zime rád pozerám relácie o varení, napríklad Moja mama varí lepšie ako tvoja, no nemôžem o sebe povedať, že by som bol nejaký veľký kuchár. (smiech)

Venujete sa aj nejakému športu?

Na šport, žiaľ, nie je čas. Rok 2012 bol pre mňa zlomový, pretože vtedy síce ešte bol čas, no mal som dva úrazy. Dovtedy som zvykol hrávať futbal, venoval som sa cyklistike, korčuľoval som, behal som. Po úrazoch som sa už bál koleno priveľmi zaťažovať. Teraz sa iba udržiavam v kondícii – bežným posilňovaním s vlastnou váhou. V kondícii človeka ale výborne udrží aj krompáč a lopata. (smiech).

Hodnotenie článku

inVitro 3/2017

Kardiológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 3/2017 Kardiológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro