MUDr. Adela Penesová, PhD.

samostatný vedecký pracovník Lekárska fakulta, Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava Výskumná klinika, Ústav klinického a translačného výskumu, Biomedicínske Centrum, Slovenská Akadémia Vied Bratislava

Najnovšie články autora

Poruchy metabolizmu karnitínu

Karnitín má zásadný význam pre energetický metabolizmus, umožňuje vstup mastných kyselín s dlhým reťazcom do mitochondrií a následne ich oxidáciu. Je teda dodávateľom energie pre kostrový sval a myokard. Hlavným zdrojom karnitínu je strava (mäso a mliečne výrobky), len 25 % karnitínu sa tvorí v tele. Poruchy metabolizmu karnitínu môžu byť primárne (geneticky podmienené) a sekundárne (získané). Vrodené deficity metabolizmu karnitínu patria medzi raritné ochorenia, no u detí už v novorodeneckom veku môžu predstavovať riziko závažných, až život ohrozujúcich situácií (hypoglykémia a pod.). Získaný deficit karnitínu môže byť asociovaný s celkovou slabosťou, únavou a adynamiou.

Inzulínová rezistencia v klinickej praxi

Inzulínovú rezistenciu (IR) možno z fyziologického hľadiska definovať ako stav, pri ktorom periférne tkanivá nereagujú na inzulín dostatočne, čo vedie ku kompenzačnej hyperinzulinémii, ktorá je prvým markerom porušenej glukózovej homeostázy. IR postupne vedie k prediabetickému stavu (poruche glukózovej tolerancie – IGT a/alebo k porušenej glykémii nalačno – IFG) a neskôr k rozvoju diabetu mellitus 2. typu (DM2).

Poruchy metabolizmu karnitínu

Karnitín má zásadný význam pre energetický metabolizmus, umožňuje vstup mastných kyselín s dlhým reťazcom do mitochondrií a následne ich oxidáciu. Je teda dodávateľom energie pre kostrový sval a myokard. Hlavným zdrojom karnitínu je strava (mäso a mliečne výrobky), len 25 % karnitínu sa tvorí v tele. Poruchy metabolizmu karnitínu môžu byť primárne (geneticky podmienené) a sekundárne (získané). Vrodené deficity metabolizmu karnitínu patria medzi raritné ochorenia, no u detí už v novorodeneckom veku môžu predstavovať riziko závažných, až život ohrozujúcich situácií (hypoglykémia a pod.). Získaný deficit karnitínu môže byť asociovaný s celkovou slabosťou, únavou a adynamiou.

Inzulínová rezistencia v klinickej praxi

Inzulínovú rezistenciu (IR) možno z fyziologického hľadiska definovať ako stav, pri ktorom periférne tkanivá nereagujú na inzulín dostatočne, čo vedie ku kompenzačnej hyperinzulinémii, ktorá je prvým markerom porušenej glukózovej homeostázy. IR postupne vedie k prediabetickému stavu (poruche glukózovej tolerancie – IGT a/alebo k porušenej glykémii nalačno – IFG) a neskôr k rozvoju diabetu mellitus 2. typu (DM2).