MUDr. František Nehaj 

I. interná klinika, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave

Najnovšie články autora

Cirhóza pečene a hepatocelulárny karcinóm

Cirhóza pečene je difúzny proces parenchýmu pečene charakterizovaný prítomnosťou fibrózy a vznikom regeneračných uzlov. Predstavuje ireverzibilné štádium chronických chorôb pečene s poruchou funkcie pečene a vznikom portálnej hypertenzie. K etiologickým faktorom tohto ochorenia patria napr. vírusová hepatitída, nadmerný príjem alkoholu a non-alkoholická steatohepatitída. V prípade výskytu komplikácií je ovplyvnená kvalita života, ako aj prežívanie pacientov. Cirhóza je ročne príčinou takmer 2 % úmrtí v Európe. Nevyhnutné je včasné stanovenie diagnózy a dôsledný monitoring stavu cirhotického pacienta vzhľadom na potrebu prevencie a detekcie možných komplikácií. Jedinou kuratívnou metódou liečby je transplantácia pečene. Tento článok je stručným súhrnom klinických aspektov tohto ochorenia a súčasných liečebných modalít.

Adrenálne incidentalómy

Adrenálne incidentalómy (AI) predstavujú skupinu tzv. náhodne vizualizovaných (USG, CT, MRI) adrenálnych lézií, más v abdominálnej dutine. V súčasnej dobe sa pod termínom AI rozumie patologický útvar s veľkosťou 1 cm a viac, avšak do tejto skupiny nespadajú AI s prejavmi endokrinologickej nadprodukcie a incidentalómy u pacientov so známou malignitou. Postupne dochádza pri progrese vývoja techniky k nárastu incidencie incidentalómov. Častejší výskyt je u žien, u pacientov s malígnymi ochoreniami, s metabolickým syndrómom, prípadne u ľudí v staršom veku. Zásadným cieľom v prípade ich manažmentu je vylúčenie, alebo potvrdenie hormonálnej aktivity a eventuálne rozpoznanie ich možného malígneho potenciálu. V súčasnej dobe nie je prijatý žiadny exaktný konsenzus v prípade ich manažmentu. Benígne adrenálne lézie majú vo všeobecnosti častejší výskyt než malígne nálezy. Dominujúca príčina hyperfunkcie je subklinický hyperkortizolizmus, no terapeutický pohľad na týchto pacientov je kontroverzný. Nie sú prijaté ani jasné odporúčania na frekvenciu pravidelných rádiologických kontrolných zobrazení pri sledovaní pacientov s AI. Opakované CT kontrolné vyšetrenia taktiež predstavujú zvýšené riziko výskytu rakoviny vplyvom ionizujúceho žiarenia.

Parazitárne ochorenia

Niektoré parazitárne ochorenia sú rozšírené celosvetovo, iné len lokálne. Všeobecne sa v Slovenskej republike vyskytujú najmä helmintózy (enterobióza, toxokaróza, askarióza) a parazitózy zavlečené z trópov a subtrópov (napríklad malária, schistozomóza). Najčastejším vstupom parazita do organizmu je gastrointestinálny trakt, prípadne porušená sliznica alebo koža. Výrazne sa na rozšírení parazitóz podieľa úroveň hygieny, možnosť kontaminácie vody, úroveň prípravy mäsa, a cestovanie do krajín, kde je výskyt konkrétnych parazitóz pomerne častý. Parazit je organizmus, ktorý využíva iný organizmus k vlastnému životu.

Malígne lymfómy

Malígne lymfómy predstavujú 5 % všetkých nádorov vôbec. Ide o nádorové ochorenie systému lymfocytov a ich prekurzorov. K transformácii lymfocytov môže dôjsť na akomkoľvek stupni lymfocytovej diferenciácie a to buď v primárnych lymfatických orgánoch ako sú kostná dreň a týmus, alebo v sekundárnych lymfatických orgánoch ako sú lymfatické uzliny, slezina, prípadne lymfatické tkanivo dýchacej alebo tráviacej sústavy. Následne dochádza k proliferácii premenených malígnych lymfocytov a je možné ich šírenie do organizmu hematogénnou aj lymfogénnou cestou.

Bolesť na hrudi

Bolesť na hrudi predstavuje symptóm, ktorý môže byť spôsobený rozličnými ochoreniami. Z etiologického hľadiska sú bolesti na hrudníku veľmi rôznorodá záležitosť. Bolesť môže byť lokalizovaná – povrchová (koža, svaly, kosti) hlboká – viscerálna/orgánová (kardiálna, pleurálna, ezofageálna, peptická, biliárna, pankreatická) alebo psychogénna (panický atak, depresia, neurotické ťažkosti). Príčiny, ktoré spôsobujú bolesti na hrudníku, sú heterogénne. Vo všeobecnosti ich môžme rozdeliť do dvoch skupín – kardiálne a nekardiálne. Do druhej kategórie patria ochorenia respiračného systému, hrudnej steny, gastrointestinálne, psychogénne a iatrogénne bolesti na hrudníku.

Perikarditídy

Perikardiálne ochorenia, v našom prípade konkrétne perikarditídy, predstavujú skupinu autonómnych ochorení, respektíve môžu byť súčasťou systémových ochorení. Sú charakterizované ako zápalové ochorenia perikardu (vak skladajúci sa z dvoch vrstiev – seróznej viscerálnej a fibróznej parietálnej vrstvy, medzi ktorými je dutina vyplnená perikardiálnou tekutinou). V mnohých prípadoch dochádza v priebehu niekoľkých dní ku klinickému zlepšeniu pacienta s perikarditídou, no neraz sa môžu objaviť aj sprievodné komplikácie, ako je napríklad tvorba perikardiálneho výpotku – čiže akumulácia tekutiny pod osrdcovníkom.

Infarkt myokardu – rekapitulácia poznatkov

Akútny koronárny syndróm (AKS) predstavuje spektrum klinických prejavov, ktoré charakterizujú infarkt myokardu s eleváciami ST segmentu (STEMI), infarkt myokardu s depresiami ST segmentu (NSTEMI) alebo nestabilnú angínu pectoris (NAP). Princípy, postupy, liečba, ale aj definícia AIM prešli rôznymi modifikáciami. Vzhľadom na významné zmeny v diagnostike, ktoré priniesli kardiošpecifické markery, bola vypracovaná nová definícia infarktu myokardu (IM). Podľa tretej globálnej pracovnej skupiny pre IM by mal byť pojem AIM použitý v prípade, ak je k dispozícii dôkaz myokardiálnej nekrózy v klinickej situácii zodpovedajúci akútnej myokardiálnej ischémii.

Angina pectoris

Angina pectoris je symptomatickou manifestáciou prechodnej myokardiálnej ischémie. Angina vzniká vtedy, keď potreba kyslíka pre myokard prevýši schopnosť koronárnej cirkulácie. Základom liečby všetkých kardiovaskulárnych ochorení je zmena životného štýlu. Farmakologické intervencie zahŕňajú moduláciu srdcovej frekvencie, relaxáciu hladkého svalstva, revaskularizáciu a iné. Niektoré tieto intervencie môžu priamo alebo nepriamo zabrániť nepriaznivým dôsledkom nedostatočného zásobovania myokardu kyslíkom alebo ich aspoň oddialiť. Predložený článok sumarizuje súčasné možnosti liečby anginy pectoris.

Srdcové zlyhanie

Srdcové zlyhanie (alebo inak srdcová nedostatočnosť) predstavuje veľmi závažnú a neprehliadnuteľnú skupinu príznakov naznačujúcich neadekvátnu funkciu srdca, ktorá vedie k mnohým, často až fatálnym následkom pre pacienta. Treba sa zamerať na túto rozsiahlu problematiku z rôznych uhlov a venovať jej dostatočný priestor, či už v bežnom laickom ponímaní, alebo na kardiologickom poli. Z týchto dôvodov považujeme za nevyhnutné venovať danej téme nasledujúce strany.

Infekcie spôsobené rodom Candida

Rod Candida patrí medzi kvasinky. V mikrobiologických laboratóriách sa ako klinický materiál vyskytuje veľmi často. Candida albicans býva izolovaná najčastejšie.

Myelodysplastický syndróm

Štandardy v starostlivosti o pacienta s myelodysplastickým syndrómom (MDS) sa neustále menia. Pacient s MDS by mal byť v starostlivosti hematológa, pretože on vie najlepšie posúdiť súčasné terapeutické možnosti, ako aj možnosť realizácie transplantácie kostnej drene. Liečebná stratégia je založená na novelizovanom medzinárodnom prognostickom skórovacom systéme IPSS-R. Pacienti dostávajú v súčasnosti hlavne podpornú liečbu, ktorá na jednej strane predlžuje celkové prežívanie a zlepšuje kvalitu života, ale na druhej strane ide len o dočasné opatrenia. Z hľadiska budúcnosti treba nájsť také terapeutické možnosti, ktoré by stimulovali produkciu v kostnej dreni dlhodobo.

Uzlinový syndróm

Lymfadenopatia, adenopatia alebo lymfadenomegália sú termíny, ktoré opisujú chorobné zväčšenie lymfatických uzlín. Uzlinový syndróm je lokálne alebo generalizované zväčšenie lymfatických uzlín rôznej etiológie, ktoré môže byť symptomatické, ale aj asymptomatické. V hematológii ide o pomerne často vyskytujúci sa jav vo všetkých vekových kategóriách a reflektuje viac či menej závažné ochorenia ľudského tela. Uzlinový syndróm patrí k medziodborovo problematickému ochoreniu, kde hematologické vyšetrenie zohráva podstatnú časť správnej formulácie diagnózy a určuje ďalšie smerovanie liečby pacienta.

Chronická lymfocytová leukémia

Pred 150 rokmi bola prvýkrát popísaná chronická lymfocytová leukémia (CLL), ktorú charakterizuje lymfocytóza, lymfadenopatia a splenomegália. Za tento čas sme pochopili mechanizmy rozvoja choroby a vyvinuli sme rôzne liečebné stratégie. V tomto prehľadovom článku sa budeme okrem iného zaoberať novými liečivami, ktoré sú študované alebo už schválené pre liečbu CLL.

Cirhóza pečene a hepatocelulárny karcinóm

Cirhóza pečene je difúzny proces parenchýmu pečene charakterizovaný prítomnosťou fibrózy a vznikom regeneračných uzlov. Predstavuje ireverzibilné štádium chronických chorôb pečene s poruchou funkcie pečene a vznikom portálnej hypertenzie. K etiologickým faktorom tohto ochorenia patria napr. vírusová hepatitída, nadmerný príjem alkoholu a non-alkoholická steatohepatitída. V prípade výskytu komplikácií je ovplyvnená kvalita života, ako aj prežívanie pacientov. Cirhóza je ročne príčinou takmer 2 % úmrtí v Európe. Nevyhnutné je včasné stanovenie diagnózy a dôsledný monitoring stavu cirhotického pacienta vzhľadom na potrebu prevencie a detekcie možných komplikácií. Jedinou kuratívnou metódou liečby je transplantácia pečene. Tento článok je stručným súhrnom klinických aspektov tohto ochorenia a súčasných liečebných modalít.

Adrenálne incidentalómy

Adrenálne incidentalómy (AI) predstavujú skupinu tzv. náhodne vizualizovaných (USG, CT, MRI) adrenálnych lézií, más v abdominálnej dutine. V súčasnej dobe sa pod termínom AI rozumie patologický útvar s veľkosťou 1 cm a viac, avšak do tejto skupiny nespadajú AI s prejavmi endokrinologickej nadprodukcie a incidentalómy u pacientov so známou malignitou. Postupne dochádza pri progrese vývoja techniky k nárastu incidencie incidentalómov. Častejší výskyt je u žien, u pacientov s malígnymi ochoreniami, s metabolickým syndrómom, prípadne u ľudí v staršom veku. Zásadným cieľom v prípade ich manažmentu je vylúčenie, alebo potvrdenie hormonálnej aktivity a eventuálne rozpoznanie ich možného malígneho potenciálu. V súčasnej dobe nie je prijatý žiadny exaktný konsenzus v prípade ich manažmentu. Benígne adrenálne lézie majú vo všeobecnosti častejší výskyt než malígne nálezy. Dominujúca príčina hyperfunkcie je subklinický hyperkortizolizmus, no terapeutický pohľad na týchto pacientov je kontroverzný. Nie sú prijaté ani jasné odporúčania na frekvenciu pravidelných rádiologických kontrolných zobrazení pri sledovaní pacientov s AI. Opakované CT kontrolné vyšetrenia taktiež predstavujú zvýšené riziko výskytu rakoviny vplyvom ionizujúceho žiarenia.

Parazitárne ochorenia

Niektoré parazitárne ochorenia sú rozšírené celosvetovo, iné len lokálne. Všeobecne sa v Slovenskej republike vyskytujú najmä helmintózy (enterobióza, toxokaróza, askarióza) a parazitózy zavlečené z trópov a subtrópov (napríklad malária, schistozomóza). Najčastejším vstupom parazita do organizmu je gastrointestinálny trakt, prípadne porušená sliznica alebo koža. Výrazne sa na rozšírení parazitóz podieľa úroveň hygieny, možnosť kontaminácie vody, úroveň prípravy mäsa, a cestovanie do krajín, kde je výskyt konkrétnych parazitóz pomerne častý. Parazit je organizmus, ktorý využíva iný organizmus k vlastnému životu.

Malígne lymfómy

Malígne lymfómy predstavujú 5 % všetkých nádorov vôbec. Ide o nádorové ochorenie systému lymfocytov a ich prekurzorov. K transformácii lymfocytov môže dôjsť na akomkoľvek stupni lymfocytovej diferenciácie a to buď v primárnych lymfatických orgánoch ako sú kostná dreň a týmus, alebo v sekundárnych lymfatických orgánoch ako sú lymfatické uzliny, slezina, prípadne lymfatické tkanivo dýchacej alebo tráviacej sústavy. Následne dochádza k proliferácii premenených malígnych lymfocytov a je možné ich šírenie do organizmu hematogénnou aj lymfogénnou cestou.

Bolesť na hrudi

Bolesť na hrudi predstavuje symptóm, ktorý môže byť spôsobený rozličnými ochoreniami. Z etiologického hľadiska sú bolesti na hrudníku veľmi rôznorodá záležitosť. Bolesť môže byť lokalizovaná – povrchová (koža, svaly, kosti) hlboká – viscerálna/orgánová (kardiálna, pleurálna, ezofageálna, peptická, biliárna, pankreatická) alebo psychogénna (panický atak, depresia, neurotické ťažkosti). Príčiny, ktoré spôsobujú bolesti na hrudníku, sú heterogénne. Vo všeobecnosti ich môžme rozdeliť do dvoch skupín – kardiálne a nekardiálne. Do druhej kategórie patria ochorenia respiračného systému, hrudnej steny, gastrointestinálne, psychogénne a iatrogénne bolesti na hrudníku.

Perikarditídy

Perikardiálne ochorenia, v našom prípade konkrétne perikarditídy, predstavujú skupinu autonómnych ochorení, respektíve môžu byť súčasťou systémových ochorení. Sú charakterizované ako zápalové ochorenia perikardu (vak skladajúci sa z dvoch vrstiev – seróznej viscerálnej a fibróznej parietálnej vrstvy, medzi ktorými je dutina vyplnená perikardiálnou tekutinou). V mnohých prípadoch dochádza v priebehu niekoľkých dní ku klinickému zlepšeniu pacienta s perikarditídou, no neraz sa môžu objaviť aj sprievodné komplikácie, ako je napríklad tvorba perikardiálneho výpotku – čiže akumulácia tekutiny pod osrdcovníkom.

Infarkt myokardu – rekapitulácia poznatkov

Akútny koronárny syndróm (AKS) predstavuje spektrum klinických prejavov, ktoré charakterizujú infarkt myokardu s eleváciami ST segmentu (STEMI), infarkt myokardu s depresiami ST segmentu (NSTEMI) alebo nestabilnú angínu pectoris (NAP). Princípy, postupy, liečba, ale aj definícia AIM prešli rôznymi modifikáciami. Vzhľadom na významné zmeny v diagnostike, ktoré priniesli kardiošpecifické markery, bola vypracovaná nová definícia infarktu myokardu (IM). Podľa tretej globálnej pracovnej skupiny pre IM by mal byť pojem AIM použitý v prípade, ak je k dispozícii dôkaz myokardiálnej nekrózy v klinickej situácii zodpovedajúci akútnej myokardiálnej ischémii.

Angina pectoris

Angina pectoris je symptomatickou manifestáciou prechodnej myokardiálnej ischémie. Angina vzniká vtedy, keď potreba kyslíka pre myokard prevýši schopnosť koronárnej cirkulácie. Základom liečby všetkých kardiovaskulárnych ochorení je zmena životného štýlu. Farmakologické intervencie zahŕňajú moduláciu srdcovej frekvencie, relaxáciu hladkého svalstva, revaskularizáciu a iné. Niektoré tieto intervencie môžu priamo alebo nepriamo zabrániť nepriaznivým dôsledkom nedostatočného zásobovania myokardu kyslíkom alebo ich aspoň oddialiť. Predložený článok sumarizuje súčasné možnosti liečby anginy pectoris.

Srdcové zlyhanie

Srdcové zlyhanie (alebo inak srdcová nedostatočnosť) predstavuje veľmi závažnú a neprehliadnuteľnú skupinu príznakov naznačujúcich neadekvátnu funkciu srdca, ktorá vedie k mnohým, často až fatálnym následkom pre pacienta. Treba sa zamerať na túto rozsiahlu problematiku z rôznych uhlov a venovať jej dostatočný priestor, či už v bežnom laickom ponímaní, alebo na kardiologickom poli. Z týchto dôvodov považujeme za nevyhnutné venovať danej téme nasledujúce strany.

Infekcie spôsobené rodom Candida

Rod Candida patrí medzi kvasinky. V mikrobiologických laboratóriách sa ako klinický materiál vyskytuje veľmi často. Candida albicans býva izolovaná najčastejšie.

Myelodysplastický syndróm

Štandardy v starostlivosti o pacienta s myelodysplastickým syndrómom (MDS) sa neustále menia. Pacient s MDS by mal byť v starostlivosti hematológa, pretože on vie najlepšie posúdiť súčasné terapeutické možnosti, ako aj možnosť realizácie transplantácie kostnej drene. Liečebná stratégia je založená na novelizovanom medzinárodnom prognostickom skórovacom systéme IPSS-R. Pacienti dostávajú v súčasnosti hlavne podpornú liečbu, ktorá na jednej strane predlžuje celkové prežívanie a zlepšuje kvalitu života, ale na druhej strane ide len o dočasné opatrenia. Z hľadiska budúcnosti treba nájsť také terapeutické možnosti, ktoré by stimulovali produkciu v kostnej dreni dlhodobo.

Uzlinový syndróm

Lymfadenopatia, adenopatia alebo lymfadenomegália sú termíny, ktoré opisujú chorobné zväčšenie lymfatických uzlín. Uzlinový syndróm je lokálne alebo generalizované zväčšenie lymfatických uzlín rôznej etiológie, ktoré môže byť symptomatické, ale aj asymptomatické. V hematológii ide o pomerne často vyskytujúci sa jav vo všetkých vekových kategóriách a reflektuje viac či menej závažné ochorenia ľudského tela. Uzlinový syndróm patrí k medziodborovo problematickému ochoreniu, kde hematologické vyšetrenie zohráva podstatnú časť správnej formulácie diagnózy a určuje ďalšie smerovanie liečby pacienta.

Chronická lymfocytová leukémia

Pred 150 rokmi bola prvýkrát popísaná chronická lymfocytová leukémia (CLL), ktorú charakterizuje lymfocytóza, lymfadenopatia a splenomegália. Za tento čas sme pochopili mechanizmy rozvoja choroby a vyvinuli sme rôzne liečebné stratégie. V tomto prehľadovom článku sa budeme okrem iného zaoberať novými liečivami, ktoré sú študované alebo už schválené pre liečbu CLL.