Hovorí sa, že ľudská reč a jednotlivé slová sú základnými komunikačnými nástrojmi človeka. Je tu však ešte koža – jeden z mnohých dôležitých orgánov ľudského tela, s imunitou ako tichým spoločníkom v pozadí. Dávno predtým, než sú ústa otvorené a slovo vypovedané, je to práve schopnosť kože prijímať podnety z okolia, vyhodnocovať ich a poskytovať spätnú väzbu. Koža vlastným spôsobom komunikuje, ochraňuje a dáva výstrahu – v podobe husej kože, začervenania, stresového mramorovania a intenzívneho potenia ako viditeľných prejavov, ktoré však na molekulovej úrovni majú ekvivalent v rušnom svete prebiehajúcich biochemických reakcií. To všetko sa deje v zlomku stotín sekundy, ovplyvňované periférnym a centrálnym nervovým systémom, emočným stavom organizmu, spomienkami, myšlienkami či výchovou. Koža plní v živote človeka množstvo dôležitých funkcií, ktoré si však pri ich bezchybnom fungovaní zdravý jedinec neuvedomuje. Jeho jediné uvedomenie si prítomnosti kože nastáva pri rannej a večernej hygiene. Zložitosť procesov a viaceré úrovne regulácií však vytvárajú priestor aj na vznik porúch (lokálnych alebo celkových) a ochorení, ktorými sa v tomto prípade zaoberá dermatovenerológia.