Nádory semenníkov sú vyliečiteľné, ak sa včas diagnostikujú

Kým začnem písať o problematike nádorov testis, spomeniem jeden prípad z roku 1993, keď sme „biochemicky“ diagnostikovali tumor testis. Na internej ambulancii sme mali pacienta – mladého vojaka, ktorý prišiel na vyšetrenie, lebo mal bolesti na hrudi. Zistilo sa, že má metastázy v pľúcach, a tak sme hľadali nádor. Zistili sme vysoké koncentrácie HCG, AFP a NSE a nádor sme presne lokalizovali pomocou USG. Po týchto skúsenostiach sme s profesorom Ondrušom napísali letáčik s podrobným návodom na samovyšetrovanie semenníkov a rozposlali sme ho do všetkých ambulancií vojenských lekárov. Asi po troch mesiacoch prišiel pacient s letáčikom v ruke a povedal, že má podobné problémy, ako sa popisujú v letáku. Vtedy som si uvedomil, aká dôležitá je edukácia. Pacientovi sme ihneď urobili kompletné biochemické vyšetrenie, USG a potom CT vyšetrenie. Ešte v tom istom týždni bol pacient na urológii úspešne operovaný. V súčasnosti je ženatý a má dvoch synov. Včasná a presná diagnostika sú teda ako predpoklady úspešnej liečby skutočne dôležité. 

Skorá diagnostika je dôležitá pri všetkých typoch rakoviny. Platí to aj pri nádoroch testis, pretože po včasnej diagnostike môže nasledovať chirurgická liečba, rádioterapia, prípadne chemoterapia. Nárast nádorov testis – najmä germinatívnych – v mladom veku nezodpovedá všeobecnej teórii onkogenézy, podľa ktorej sa výskyt zhubných nádorov zvyšuje so so stúpajúcim vekom človeka a s kumuláciou rizikových faktorov pôsobiacich na človeka počas jeho života. Je preto pravdepodobné, že rizikové faktory ovplyvňujúce vznik ochorenia pôsobia na plod už počas vnútromaternicového vývoja. Ide predovšetkým o:

  • hormonálne poruchy u gravidnej matky,
  • v postnatálnom období porucha zostupu semenníka (retencia testis, kryptorchizmus),
  • genetické faktory – výskyt v rodine,
  • inguinálna hernia (slabinová prietrž),
  • stavy po orchitíde (napríklad pri parotitíde),
  • úrazy genitálu atď. 

Vyliečia sa takmer všetci pacienti 

Napriek tomu, že počet prípadov stúpa, posledné tri desaťročia priniesli zlepšenie diagnostických a liečebných výsledkov do takej miery, že v súčasnosti je pre väčšinu pacientov vyliečenie pravidlom. Po základnej štandardnej liečbe neseminomatóznych nádorov testis v pokročilom štádiu sa približne 80 % pacientov dostane do dlhodobej kompletnej remisie (zmiernenie až vymiznutie príznakov choroby). Ďalších 20 % podstupuje tzv. záchrannú liečbu štandardnou chemoterapiou. Pri určovaní rozsahu nádorového ochorenia testis (staging) zohráva významnú úlohu stanovenie sérových hladín nádorových markerov – najmä alfa-fetoproteínu (AFP) a ľudského chóriového gonadotropínu (hCG). V ostatnom období sa odporúča stanovovať beta podjednotku tzv. free beta-hCG. Z prognostického hľadiska je výyznamná výška hladín týchto markerov pred orchiektómiou. Za patologické sa považujú hladiny AFP > 15 IU/ml a hCG > 10 mIU/ml. Stanovovanie hladín nádorových markerov má význam pri určovaní klinického štádia nádorov testis, ďalej je jedným z najspoľahlivejších spôsobov ich systematického monitorovania, prispieva k hodnoteniu priebehu a efektívnosti liečby a podieľa sa na včasnej detekcii relapsu (objavenie alebo zhoršenie príznakov choroby), respektíve progresie ochorenia. Stanovovanie hladín nádorových markerov má význam aj pre približný odhad prognózy ochorenia, avšak má limitovanú úlohu v určovaní biologickej povahy nádoru, najmä po ukončení chemoterapie (normalizácia hladín nádorových markerov po ukončení liečby neznamená vždy, že vymizol vitálny nádor). 

Výskyt nádorov

Nádory semenníkov sú najčastejším typom nádorov u mužov medzi 18. až 35. rokom života. Vyskytujú sa veľmi zriedkavo, v priemere u jedného z 30 000 mužov ročne. Podľa Medzinárodnej histologickej klasifikácie nádorov okolo 95 % testikulárnych nádorov predstavujä nádory germinatívnych buniek testis, pričom tvoria asi 1 % všetkých malígnych nádorov u mužov. Rozlišujeme niekoľko typov nádorov semenníkov. Prvým znakom je niekedy bolestivá hrča v semenníkoch. Nádor pritom môže vzniknúť priamo v semenníku (primárny nádor), alebo sa doň môžu dostať metastázy z nádorov iných orgánov (sekundárny nádor). Primárne nádory postihujú len jeden semenník (obidva semenníky iba v 1 až 2 % všetkých prípadov).

Príznaky

K príznakom nádorov semenníkov patrí:

  • bolestivá hrčka v semenníku,
  • zväčšenie jedného semenníka,
  • kašeľ, bolesti chrbtice a opuchnuté nohy – spôsobené šírením metastáz,
  • gynekomastia (zväčšenia prsníka u muža).

Príčiny vzniku 

Nie sú známe. Avšak existuje viacero faktorov, ktoré zvyšujú riziko vývoja testikulárneho nádoru. U chlapcov, ktorí nemajú semenníky zostúpené v miešku (kryptorchizmus), je vyššie riziko vývoja nádoru. Štúdie predpokladajú, že chlapci narodení matkám, ktoré užívali počas tehotenstva estrogény, môžu mať vyššie riziko vývoja nádoru semnníkov. To isté platí pre chlapcov, ktorí boli častejšie vyšetrovaní pomocou RTG (napriek tomu, že sa genitálie chránia oloveným krytom).

Hlavné skupiny semenníkových nádorov 

  • Non-seminoma – do tejto skupiny patria embryonálne bunkové karcinómy, teratómy, choriokarcinómy a zmiešané bunkové nádory semenníkov.
  • Seminoma – seminómy predstavujú hlavnú skupinu nádorov semenníkov.
  • Non-germinálne nádory – vyskytujú sa zriedkavo (5 až 10 % všetkých nádorov semenníkov). Ide o nádory z mezodermu gonád – nádor zo Sertoliho buniek, nádor z Leydigových buniek.

Diagnostika 

Vyšetrenie semenníkov možno realizovať viacerými spôsobmi. Tým prvým je vyšetrenie krvi, ktoré môže  ukázať zvýšené hodnoty ľudského choriového gonadotropínu (hCG), alfa-fetoproteínu, NSE (neurón špecifická enoláza). Ďalšou možnosťou je USG, teda chirurgické odstránenie semenníka a mikroskopické vyšetrenie tkaniva. Ak sa diagnóza potvrdí aj mikroskopicky, je potrebné CT (počítačová tomografia) panvy a brucha. Takto sa vylúči, respektíve potvrdí, metastatické šírenie nádorových buniek do iných orgánov.

Liečba

Liečba a doba prežívania závisí od typu a štádia nádoru. Štádium I – nádor postihuje len semenník, štádium IIa – nádorové bunky sa nachádzajú okrem semenníka aj v lymfatických uzlinách, ktoré sú však menšie ako 10 cm, štádium IIb – postihnuté lymfatické uzliny sú väčšie ako 10 cm a štádium III – metastázy sú už aj v iných orgánoch tela.

Liečba začína chirurgickým odstránením semenníka. Štádium I a IIa sa lieči chirurgicky a rádioterapiou. V štádiu IIb a III sa k chirurgickej liečbe pridáva chemoterapia. Pri niektorých typoch nádorov sa najskôr ordinuje chemoterapia a až po nej operácia semenníka.

Záver

Nádory semenníkov sa vyskytujú z 90 % u bielej rasy a typicky u mladej až strednej mužskej generácie. Nad 50 rokov je ich výskyt vzácny. Príčiny vzniku sú neznáme. Rizikovým faktorom je kryptochorizmus (nezostúpený semenník). Samovyšetrením (doporučuje sa pri kúpaní vo vani, prípadne pred zrkadlom) a pohmatom možno včas zaregistrovať akúkoľvek odchýlku od normy: zmenu objemu alebo stvrdnutie semenníka, výskyt hrboľčekov alebo hrčiek, bolesť alebo akýkoľvek pocit nepohody v oblasti semenníka alebo mieška (skróta), tupú bolesť v dolnej časti brucha alebo slabiny, pocit napätia, citlivosti a zväčšenia prsných žliaz. Nie všetky nálezy však musia svedčiť o malignite. Klinickú diagnostiku musia dopĺňať biochemické krvné testy a röntgenologické vyšetrenia – počítačová tomografia (CT), urografia a lymfografia. Nádory semenníkov sa liečia chirurgicky, ožarovaním a chemoterapiou. Toto ochorenie je dnes vyliečiteľné ak sa včas diagnostikuje a lieči.

Hodnotenie článku