Nečúrajte do bazéna

Je to vskutku negustiózne, ale čo je ešte horšie, ubližujete (si) tým viac, než si myslíte. Pričom zďaleka nejde len o akési buranské štengrovanie (ne)predstieranej hygienickej útlocitnosti.

Asi nikoho veľmi neprekvapí informácia, že k (ne)pravidelnému močeniu do bazéna sa, väčšinou anonymne, priznávajú ľudia zo všetkých skupín bazénových užívateľov, od bežných návštevníkov kúpalísk až po špičkových olympijských plavcov – a to oboch pohlaví. Odhliadnuc od spomínaných estetických kritérií, za istých okolností by vlastne dohromady nešlo o nič. Moč zdravého človeka je totiž viac-menej sterilný a pokiaľ je čerstvý, ani príliš nezapácha. Nakoniec, v extrémnom prípade dokáže zachrániť človeka pred smrťou z dehydratácie, o čom by taký Bear Grylls vedel veľa a „chutne“ rozprávať. Navyše, vysoký faktor zriedenia zabezpečí, že koncentrácia kvapalného ľudského odpadu v štandardnom plaveckom bazéne je prakticky zanedbateľná. Teda predpokladajúc, že sa do neho nevymočí úplne každý, kto sa v ňom práve ocitne. Tak kde je teda problém?

Nuž, bazénová voda, pochopiteľne, musí spĺňať konkrét­ne mikrobiologické štandardy a z tohto dôvodu ju treba priebežne dezinfikovať. Na trhu existuje množstvo rôznych sterilizačných prípravkov na tento účel, drvivá väčšina z nich je však založená na zlúčeninách, ktoré pri kontakte s vodou generujú potrebnú (nízku) koncentráciu sanitárneho chlóru. Ten spoľahlivo zabezpečí likvidáciu takmer všetkých nebezpečných patogénov, vďaka čomu bežné naloganie sa bazénovej vody nepredstavuje život ohrozujúci stav.

Problém však nastáva v dôsledku toho, že pri kúpaní či plávaní ľudské telo prirodzene uvoľňuje do vody rôzne produkty, ako sú odumreté bunky kože, pot a maz. Tento bioodpad obsahuje, okrem iného, aj molekuly amínov, ktoré ochotne reagujú s prítomným chlórom, vďaka čomu vznikajú prchavé chlóramíny. Tieto zlúčeniny sú však pre ľudský organizmus relatívne toxické a v závislosti od koncentrácie môžu niektorým ľuďom spôsobovať rôzne zdravotné problémy. Najbežnejšie je začervenanie a pálenie očí, v horšom prípade aj dýchacie ťažkosti.

Medzi aktívnymi plavcami je už notoricky známa takzvaná plavecká astma, ktorá vzniká práve kvôli dlhodobej expozícii priedušiek trichlóramínom (NCl3). Obzvlášť frekventovaná je v uzavretých plavárňach, v ktorých je oveľa horšia výmena vzduchu ako v prípade otvorených bazénov. Pričom jedna vec, ktorá čiastočne pomôže, je úplne triviálna: pred vstupom do vody sa treba dôkladne osprchovať, aby bolo v bazéne čo najmenej spomínaného ľudského odpadu. Ani to však celkom nestačí – jednoducho treba prestať do vody čúrať. Ide totiž o to, že močovina, hlavná organická zložka ľudského moču (a potu), rea­guje s chlórom vo vode a v dôsledku toho vznikajú nielen inkriminované chlóramíny, ale aj ďalšia potenciálne toxická zlúčenina s názvom chlórkyán (NCCl). Táto chemikália negatívne vplýva nielen na priedušky, ale aj na srdce a na nervový systém.

Samozrejme, podstatné sú najmä koncentrácie spomínaných molekúl, pričom v štandardne chlórovanej vode sa ich hodnoty pohybujú na úrovni desiatok mikrogramov na liter. Nič smrteľné, avšak dostačujúce množstvo na to, aby sa u citlivých jedincov (najmä u alergikov a u detí) prejavili nepríjemné účinky. Čo je však najdôležitejšie: ako chlóramíny, tak aj chlórkyán v najväčšom množstve vznikajú práve z ľudského moču, keďže ho leniví a nehygienickí kúpajúci dobrovoľne (!) vylučujú priamo do vody neporovnateľne viac než potu alebo mazu. A preto už do bazéna, prosím, nečúrajte!

Hodnotenie článku

inVitro 4/2017

Pneumológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 4/2017 Pneumológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro