NEDOKÁŽEM LEN TAK SEDIEŤ PRED TELEVÍZIOU, MUSÍM NIEČO ROBIŤ – ROZHOVOR SO ŠTEFÁNIOU HOJOVOU

Article image

Števka Hojová, ktorá u nás pracuje už od roku 2008, je medzi kolegami v Martine známa hlavne pre svoju šikovnosť. Vyrába šperky, patchworkové gule, veľkonočné vajíčka, vypaľuje do dreva, kamarátke ušila svadobné šaty a to je iba zlomok ručných prác, ktorým sa Števka venuje. V rozhovore pre náš časopis okrem iného prezradila, ako sa k všetkým týmto aktivitám dostala a čomu sa venuje teraz, pred Vianocami.

Do spoločnosti Alpha medical ste prišli v roku 2008, oficiálne ako asistent – administratívny pracovník. Čím vás táto pozícia zaujala a aké boli vaše očakávania?

Prácu som si hľadala po 8-ročnej materskej dovolenke a keďže manžel získal byt aj prácu v Martine, takisto som sa obzerala po ponukách v tomto meste, hoci sa nám z domáceho Hruštína na Orave veľmi nechcelo. Ponuka od Alpha medical ma oslovila najmä tým, že šlo o prácu v kancelárii. Odjakživa som totiž chcela pracovať v kancelárii, pretože mám rada „papierovačky“ a prácu s počítačom. S náplňou mojej práce som sa však detailnejšie oboznámila až na samotnom pohovore. Páčilo sa mi to, a tak som bola šťastná, keď mi zavolali, že ma prijímajú.

Aké boli začiatky?

Zo začiatku to bolo ťažké, pretože zorientovať sa v našej firme je zložité asi pre každého nového zamestnanca. Chvíľu mi trvalo, kým som pochopila štruktúru firmy a rôzne súvislosti, ale aj s pomocou skvelých kolegýň som sa do toho rýchlo dostala – aspoň dúfam. Koniec koncov, nič iné mi ani neostávalo, pretože som pracovala na podateľni, kde som rozdeľovala prichádzajúcu poštu a zároveň prepájala hovory z našej ústredne.

O dva roky ste sa stali referentkou pre finančnú učtáreň a registráciu. Išlo iba o formálnu zmenu, alebo aj o zmenu vašich úloh a kompetencií?

Táto zmena prichádzala pozvoľna – sama som prejavila záujem o pomoc ekonómkam a bola som veľmi rada, keď mi zverili samostatnú agendu, napríklad vystavovanie faktúr. Vtedy som zistila, že by ma práca účtovníčky naozaj bavila. Po odchode jednej kolegyne som začala viac pracovať pre registratúru a ako práca pribúdala, postupne som sa „transformovala“ na referentku pre finančnú učtáreň a registráciu, ktorou som dodnes.

Ste v súvislosti s prácou s dnešným stavom spokojná? V minulosti ste vraj celkom úspešne šili, hoci „iba“ pre seba a rodinu.

Ja som nikdy na 100 % nevedela, čomu by som sa chcela venovať, pretože ma zaujímalo príliš veľa vecí. Keď som šla na strednú priemyselnú školu odevnú, verila som, že ma práca v tejto oblasti naplní. Nebolo to však to pravé, hoci som veľmi rada, že dokážem čokoľvek ušiť alebo prešiť. Keďže mám dve dcéry a veľkú rodinu, tak som už túto zručnosť veľakrát využila. Dnes by som si vedela vybrať strednú školu bez problémov – bola by to obchodná akadémia. O to viac som však vďačná za dôveru mojich kolegýň, ktoré mi zverujú aj ekonomické úlohy. Ja sa ich – na oplátku – snažím plniť najlepšie, ako viem.

To znamená, že pred materskou ste pracovali ako krajčírka?

Pred materskou som pracovala ako učiteľka na základnej škole. (Smiech.) Krátko na to, ako som ukončila Vyššie odborné štúdium sociálno-právne v Dolnom Kubíne, ma ľudia zo základnej školy v Hruštíne poprosili, či by som nešla zastupovať pani učiteľku, ktorá musela odísť na rizikovú materskú. A tak som 9 mesiacov učila na druhom stupni výtvarnú a telesnú výchovu, trochu zemepis. Toto už nikdy viac. (Smiech.)

Na pracovisku ste známa výrobou rôznych dizajnérskych kúskov a šperkov, ktoré idú u kolegýň slušne na odbyt. Máte nejakú špecialitu, ktorá vám ide najlepšie?

Skúšam všeličo – maľujem obrázky na stenu, vyrábam madeirové veľkonočné vajíčka, skúšam vypaľovať do dreva, robím vianočné ozdoby zo slaného – nejedlého – cesta, pečiem vianočné oblátky, pred Vianocami vyrábam patchworkové gule a na jednom športovom dni Alpha medical som si obľúbila aj výrobu šperkov z drôtu. Vzťah k týmto veciam som získala po presťahovaní do Martina, ešte pred nástupom do práce. Keďže s manželom pochádzame z Oravy a predtým sme žili v rodinných domoch, nikdy sme si nezvykli na bývanie v byte. Nedokázala som len tak sedieť pred televíziou, musela som niečo robiť.

V súvislosti s tým vaše kolegyne o vás veľmi pekne rozprávali, že ste typická žena z Oravy – čoho sa chytíte, to vám ide. Vraj sa to potvrdilo aj pri výrobe kvetináčov na posledných športových dňoch Alpha medical. Existuje napriek tomu niečo, čo by ste sa ešte chceli naučiť?

Veľmi ma láka vyrezávanie z dreva aj práca s hlinou. Tieto činnosti sú však náročnejšie na priestor, takže si to nechávam na neskôr. Zatiaľ ma napĺňa to, čo robím. A pokiaľ sa to páči mojej rodine, kolegyniam a okoliu, napĺňa ma to ešte viac.

Údajne ešte aj obálky vypisujete krasopisne a vraj je to pastva pre oči. Zvyknete teda niekedy umelecké cítenie pretaviť aj do vašej aktuálnej práce?

Určite nie, v dnešnej počítačovej dobe je skôr výnimkou, že sa niečo vypisuje ručne. A ja vôbec nemám pocit, že píšem až tak pekne. Je to jednoducho môj rukopis. K písaniu mám však zhodou okolností veľmi kladný vzťah. Už v detstve som si zakladala zápisníky, kde som prepisovala básničky, príbehy a kreslila som do nich moje predstavy. V súčasnosti zapisujem rodinnú kroniku.

Čomu sa venujete práve teraz – pred Vianocami – okrem toho, že vyrábate patchworkové gule?

Tie gule robím až tesne pred Vianocami, respektíve počas sviatkov, keď je už tá správna vianočná atmosféra a v televízii dávajú klasické vianočné rozprávky. Momentálne hlavne „šperkujem“, keďže ma viacerí ľudia poprosili o výrobu šperkov na želanie. A s manželom by sme už mali začať s pečením vianočných oblátok, aby sme mohli obdarovať aspoň rodinu.

Predpokladám, že vianočné sviatky trávite predovšetkým doma s rodinou.

Presne tak. Vianoce trávim s mojimi najbližšími – s manželom a dcérami Natálkou a Karinkou. Stále sme sa však nedohodli, kde ich budeme tráviť tento rok. Prvá možnosť je na Orave, v blízkosti celej našej rodiny a tou druhou je Martin, avšak už na druhý deň po Štedrom dni by sme sa aj tak presunuli na Oravu, pretože Vianoce na dedine sú podľa mňa čarovnejšie. Rodiny sa tam viac navštevujú, chodia spievajúci koledníci...

Ide o vás chýr, že aj veľmi dobre varíte. Môžete prezradiť, ako vyzerá vaša štedrovečerná večera?

Varím veľmi rada, ale to, či varím dobre, by vám museli potvrdiť hlavne moji blízki. Najkrajšia pochvala je „to si varila určite z lásky“ – tieto slová hovoria za všetko. Na Vianoce varíme tradičnú kapustnicu s hubami, k tomu zemiaky na masle s cibuľkou a nesmie chýbať kapor alebo rybie filé so zemiakovým šalátom. Samozrejmosťou sú naše domáce oblátky s medom. Inak, okrem varenia aj rada pečiem, ale keďže mám doma dve dievky, už sa k tomu veľmi nedostanem. Našťastie máme priestrannú kuchyňu, a tak môže každá kuchtiť to svoje.

Ako cez sviatky relaxujete? Okrem toho, že sa venujete ručným prácam.

Vianočný relax je pre mňa hlavne návšteva rodiny a čas strávený s blízkymi. Keď je zima štedrá a napadá sneh, tak ideme celá rodina bežkovať a kochať sa prírodou. Nepohrdneme však ani zohriatiu v termálnych vodách – počas chladných zimných dní je to oveľa príjemnejšie než v lete.

Foto: Peter Bánoš

invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 04/2014

Endokrinológia

Prinášame vám piate číslo časopisu inVitro venované endokrinológii. Naši autori sa v odborných článkoch venovali témam ako ako nádory v endokrinológii, endokrinné srdce, diferenciálna diagnostika…

author

Mgr. Jozef Kaščák

Všetky články autora