Nie sme kardiocentrom pre VIP pacientov – rozhovor s profesorom Janom Pirkom, prednostom Kardiocentra IKEM v Prahe

Keď bol v roku 1958 vo švédskej Solne neďaleko Štokholmu implanto­vaný prvý kardiostimulátor, bol veľký ako chladnička. Dnes je to malá kovová krabička, ktorú si môže pacient nahmatať pod kľúčnou kosťou. Pokrok v medicíne však neustáva a je veľmi pravdepodobné, že už o 10 rokov bude do ľudského tela kompletne všitá aj mechanická srdcová podpora, ktorá do značnej miery nahradí transplantácie srdca. Taká je vízia profesora Jana Pirka, slávneho českého kardiochirurga a prednostu Kardiocentra IKEM v Prahe, ktoré je synonymom pokroku nielen v Českej republike, ale aj vo svete.

S pánom profesorom Pirkom sme sa stretli priamo v Kardiocentre Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) v Prahe, ktoré poskytuje najkomplexnejšiu starostlivosť o pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami v Českej republike. Sám profesor Pirk realizuje so svojím tímom okolo 250 operácií srdca ročne! Hoci nás privítal tesne po náročnom zákroku, okolo krku mal uviazaného typického motýlika, tentokrát so srdiečkami, ktorý okamžite vytvoril uvoľnenú atmosféru…

Pracovisko s celosvetovým významom

Implantácia dlhodobej mechanickej srdcovej podpory HeartMate.
Rozhovor začíname otázkou, aký je najzásadnejší rozdiel medzi Kardiocentrom IKEM a bežným kardiologickým, respektíve kardiochirurgickým oddelením v nemocnici. „Robíme všetky výkony, ktoré sa robia aj na bežnej kardiochirurgii, ale okrem toho realizujeme aj také, ktoré v Českej republike nikto iný nerobí; prípadne ide o operácie, ktoré robia iba 2-3 ľudia na celom svete. Medzi takéto špeciálne zákroky patria napríklad niektoré operácie s mechanickými srdcami, v rámci čoho sme zároveň školiacim centrom pre Európu a Áziu. Ďalej niektoré výkony na chlopniach, napríklad náhrady trikuspidálnej, teda trojcípej chlopne, o čom som nedávno prednášal v Innsbrucku a niektoré výkony pre poruchy srdcového rytmu, takže arytmie, ktoré sme začali robiť už pred 30 rokmi ako prví v republike.“ V kardiocentre sú teda realizované všetky aktuálne dostupné operácie vrodených a získaných srdcových ochorení u dospelých pacientov. Jedinou výnimkou sú pľúcne endarterektómie. „Ide o operáciu pľúcnej hypertenzie, ktorá je mimoriadne vzácna, a tak sme sa dohodli, že to nebudeme robiť,“ vysvetľuje pán profesor. IKEM zároveň patrí medzi niekoľko popredných svetových pracovísk, ktoré majú skúsenosti aj s katetrizačnými abláciami pomocou robotického systému.

Ochorení srdca nepribúda, ale riešení áno

Hoci je kardiocentrum vysoko špecializovaným pracoviskom, medzi výkonmi prevládajú bajpasy. „Keďže náš kardiologický spád tvorí celá Praha 4, čo je asi 300-tisíc pacientov, najčastejšie vykonávame aorto-koronárny bajpas pre ischemickú chorobu srdca. Na druhom mieste sú výkony na chlopniach, formou plastiky alebo náhrady, a na treťom sú kombinované výkony. To znamená, že u jedného pacienta urobíme aorto-koronárny bajpas aj operáciu chlopne. Veľa výkonov realizujeme aj u pacientov s aneuryzmou, teda s výduťou hrudnej aorty. Táto operácia, ktorú sme začali robiť ako druhí na svete, spočíva v odstránení výdute a v jej následnom nahradení cievnou protézou.“ Na Klinike kardiovaskulárnej chirurgie IKEM bola dokonca zriadená Ambulancia pre ochorenia hrudnej aorty, na ktorú sa môžu obrátiť pacienti s rozšírením hrudnej aorty, ktorí zatiaľ nedospeli k operácii. Čo sa týka škály a početnosti kardiovaskulárnych ochorení, podľa profesora Pirka sa trend zásadne nemení. „Napriek všeobecnej zmene životného štýlu populácie sa spektrum a početnosť ochorení príliš nezmenili. Dnes akurát dokážeme odoperovať omnoho závažnejšie postihnutia srdca a u oveľa starších pacientov ako napríklad pred 20 rokmi.“

Profesor Pirk uskutoční ročne až okolo 250 operácií srdca.

Realizujeme aj také výkony, ktoré v Českej republike nikto iný nerobí; prípadne ide o operácie, ktoré robia iba 2-3 ľudia na celom svete.

Namiesto živého srdca mechanické

Obzvlášť záslužnou prácou Kardiocentra IKEM je vedenie programu mechanických srdcových podpor (MSP), ktorý je v rámci Českej republiky unikátom – a pôvodne aj v rámci Slovenska. „Pamätám si, že prvého pacienta sme po výkone viezli sanitkou do Bratislavy. Dokonca sme urgentne leteli aj do Košíc, kde sme mechanické srdce zavádzali u jedného mladého pacienta po infarkte. Neskôr tento program zaviedli aj kolegovia v Bratislave.“ MSP je čerpadlo krvi, ktoré je u pacientov s pokročilým srdcovým zlyhaním schopné – čiastočne alebo úplne – prevziať úlohu srdca v krvnom obehu, a tak je často alternatívou k transplantácii srdca. Toto pracovisko sa liečbou srdcového zlyhania pomocou MSP zaoberá už od roku 2003. Hoci sú pacienti s mechanickým srdcom často hospitalizovaní, v prípade použitia dlhodobej mechanickej srdcovej podpory HeartMate je sledovanie možné väčšinou ambulantne.

K nám sa na liečenie dostane každý, kto chce. Ak pacient žiada, aby som ho operoval ja a nie je to niečo akútne, musí počkať asi 6 nedieľ.

Práve v tejto oblasti predpovedá profesor Jan Pirk najväčší pokrok v kardiochirurgii. „Dnes už síce dokážeme zaviesť účinné čerpadlo, vedie však z neho kábel napojený na zdroj energie, respektíve riadiacu jednotku mimo tela pacienta. Je to podstatne zložitejšie než v prípade kardiostimulátora. Ten dáva do srdca iba minivolty a aj to nie vždy, zatiaľ čo pri mechanických srdciach treba obrovskú energiu, ktorá by dokázala zabezpečiť nepretržité pumpovanie – v pokojovom stave 6 litrov krvi – a pod veľkým tlakom. Tá batéria teda musí byť malá, aby mohla byť zašitá do tela pacienta a zároveň musí mať veľký výkon, aby vydržala, povedzme, 3 000 cyklov nabitia a vybitia, pretože toho pacienta nemôžeme každý polrok operovať a meniť batériu. Myslím, že do 10 rokov sa nám to podarí a následne dôjde k ešte väčšiemu rozmachu mechanických sŕdc, ktoré do značnej miery nahradia transplantácie srdca,“ odhaduje prednosta kardiocentra. Tento vývoj by bol zároveň odpoveďou na nepriaznivý trend v počte vhodných darcovských sŕdc na transplantáciu.

Nádej pre pacientov s Marfanovým syndrómom

Profesor Pirk pri našívaní Exstentu na vzostupnú aortu.
Iným unikátnym zákrokom, ktorý robia v Európe iba 3 pracoviská, je našitie vonkajšej výstuhy – tzv. Exstentu – na aortu. Táto operácia je nádejou pre pacientov s genetickým ochorením tkaniva, obzvlášť pre tých s Marfanovým syndrómom, ktorí umierajú najčastejšie na prasknutie vzostupnej aorty. Exstent vymyslel a vyrába Angličan Tal Golesworthy, ktorý sám trpí Marfanovým syndrómom. Práve on si nechal Exstent našiť ako prvý, a to už v roku 2004. „Hoci väčšina týchto pacientov umiera okolo 35. roku, pán Golesworthy stále žije, má už 61 rokov a jeho aorta sa nezväčšila ani o milimeter. Napriek tomu som dlho váhal, či mám s touto preventívnou operáciou začínať, keďže pacientom aktuálne nič nie je a nejde o jednoduchý výkon. Potom sa však ku mne dostala žena s Marfanovým syndrómom, ktorá sa blížila k 35. roku a bola takpovediac zrelá na samovraždu. Celá jej rodina v tomto veku umierala na prasknutie aorty v dôsledku Marfanovho syndrómu a aj ona už bola niekoľkokrát odvezená na koronárnu jednotku, pretože verila, že už aorta praskla. Keďže bola mimoriadne zúfalá a dokonca si na Exstent sama našetrila, nakoniec sme ju ako prvú pacientku odoperovali a má sa dobre,“ hovorí profesor Pirk a jedným dychom dodáva, že „všetko zaplatila poisťovňa“.

Dodnes nikto z pacientov, ktorí mali Exstent našitý, na prasknutie aorty neumrel. V Kardiocentre IKEM výstuhu implantovali už 11 pacientom. A v čom je teda Exstent, ktorého zloženie je výrobným tajomstvom pána Golesworthyho, taký výnimočný? „Ukázalo sa, že protéza postupne vrastie do aorty a kolagénové vlákna, ktoré majú u pacientov s Marfanovým syndrómom chybné usporiadanie, získajú opäť správnu štruktúru. Vďaka tomu aorta nezdilatuje (nerozšíri sa, pozn. red.) a nepraskne. V minulosti sa poškodená aorta nahradila tuhou trubkou. Exstent je oveľa fyziologickejší, pretože zachováva to, čo má aorta robiť, takže pumpuje krv a zároveň tlmí náraz prúdu krvi. Jediným limitom je rozpočet, pretože protéza vyrábaná na mieru stojí 314-tisíc českých korún. Pre porovnanie, chlopňa stojí 40-tisíc korún, takže Exstent je takmer 8-krát drahší, a tak musíme zvažovať, koľko operácií si môžeme dovoliť.“ Samotný výkon má už v českých poisťovniach priradený vlastný kód a je plne uhrádzaný.

Riešenie pre pacientov zo Slovenska

Čo sa týka prijímania pacientov na konzultácie a operačné výkony, Kardiocentrum IKEM je mimoriadne ústretové. Je prvým a dlho jediným českým pracoviskom, ktoré operovalo Svedkov Jehovových bezkrvnou chirurgiou. Pán profesor Pirk poskytuje konzultácie, respektíve tzv. druhý názor úplne zadarmo a počas rozhovoru niekoľkokrát zdôraznil, že aj napriek národnému a svetovému významu „Kardiocentrum IKEM nie je pracoviskom pre VIP pacientov“. A pokračuje slovami: „K nám sa na liečenie dostane každý, kto chce. Ak pacient žiada, aby som ho operoval ja a nie je to niečo akútne, musí počkať asi 6 nedieľ, kým na neho príde rad. Práve som operoval rómku z Ostravy, ktorá chcela byť operovaná v našom kardiocentre. Žiadny problém,“ hovorí pán profesor a z okna nám ukazuje početnú rómsku rodinu pred budovou inštitútu, ktorá prišla pacientku podporiť.

IKEM má na Facebooku vytvorenú stránku, kde lekárom ďakuje aj veľa Slovákov, a tak nás zaujíma, ako sa do Kardiocentra IKEM dostávajú pacienti zo Slovenska. „Ak ide o akútny stav, napríklad infarkt myokardu, konáme ihneď, keďže slovenské poisťovne akútnu zdravotnú starostlivosť uhrádzajú. Inokedy prídu slovenskí pacienti iba na konzultáciu a my navrhneme, čo by sa s ich stavom malo robiť. Ak ide o výkon, ktorý sa na Slovensku nerobí, pacient musí od poisťovne získať súhlas o preplatení výkonu v Českej republike, prípadne si zákrok uhradí sám ako samoplatca. „A dary nosiť nemusíte. A ak, tak až po operácii, aby ste to nezakríkli,“ odkazuje s úsmevom profesor Pirk.

foto: Martin Cápal, archív IKEM

Hodnotenie článku

inVitro 3/2017

Kardiológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 3/2017 Kardiológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro