Niekto lúšti krížovky, ja si sadnem nad konsolidáciu – rozhovor s RNDr. Vierou Zboňákovou, MSc., manažérkou pre dane a účtovníctvo

Vzťah k číslam má odmalička. Po štúdiách na Matfyze a 8-ročnej materskej sa chcela venovať matematike, ale ako sama hovorí, v tej dobe si človek nemohol veľmi vyberať, a tak nakoniec zakotvila v spoločnosti Alpha medical. A neľutuje. Rýchlo sa stala hlavnou účtovníčkou a dnes má ako manažérka pre dane a účtovníctvo pod palcom všetky čísla spoločnosti. RNDr. Viera Zboňáková, MSc.

Pani Zboňáková, vo firme Alpha medical už pôsobíte takmer 20 rokov, čo sa v manželstve rovná porcelánovej svadbe. Pamätáte si ešte, za akých okolností ste do firmy prišli?

Po vysokej škole, ešte za socializmu, som si našla prvú prácu vo vtedajších Závodoch ťažkého strojárstva v Martine. Robila som tam necelý rok a odišla som na materskú. Medzitým prišla revolúcia, takže som stratila prácu, narodili sa mi ďalšie dve dcéry, a tak som si materskú užívala 8 rokov. Po toľkých rokoch nebolo jednoduché nájsť si nové zamestnanie, mala som však istú prax s účtovníctvom, s ktorým som pomáhala manželovi v jeho eseročke, takže som sa na úrade práce prihlásila na trojmesačný kurz, kde sa dalo naučiť všetko od založenia firmy, cez jednoduché a podvojné účtovníctvo až po podnikateľský plán. Na konci kurzu som si zriadila živnosť na vedenie účtovníctva. Zakrátko som sa prihlásila na prvý inzerát v živote – na hlavnú ­účtovníčku v akciovej spoločnosti – a prijali ma. Bolo to vo Pharmswiss, teda v spoločnosti distribu­ujúcej lieky, ktorá bola predchodkyňou Alpha medical.

Uspokojili sa s vysokoškolským vzdelaním a trojmesačným kurzom?

Áno, sama som si nebola istá, ale nazbierala som odvahu a vyšlo to. Vo výberovej komisii však bola aj audítorka, ktorá trojmesačný kurz nepovažovala za dostatočný, takže ma neprijali na pozíciu šéfky učtárne, ale na kontrolný úsek.

Čo ste mali kontrolovať?

Začali sme učtárňou, ale už po dvoch mesiacoch dala hlavná účtovnícka výpoveď, a tak som sa chtiac-nechtiac dostala na jej pozíciu. Bolo to dosť náročné. Pharmswiss bola mesačným platiteľom DPH a účtovníctvo nebolo v takom poriadku, ako som si predstavovala. Strávili sme veľa času pri počítači a medzi papiermi, kým sme poriadne pochopili pravidelné procesy a povinnosti a dali všetko do poriadku. Pamätám si, že vtedajší majiteľ a generálny riaditeľ, pán doktor Antonín Pírek, ­ktorý vlastnil aj lekárne ako samostatné spoločnosti, mi dal ako prvé zadanie vypočítať, či sa viac oplatí ­prevádzkovať lekárne oddelene alebo v rámci jednej hlavnej spoločnosti, ktorá je platiteľom DPH. Pustila som sa do toho, na druhý deň som prišla s výsledkami do práce a môj priamy nadriadený mi povedal, že som prvú úlohu zvládla, pretože keď ju zadali mojej predchodkyni, na druhý deň sa už neukázala. (Smiech.)

Aká bola vaša druhá úloha? 

(Smiech.) Keď som nastúpila, z laboratórií fungovala iba biochémia v Ružomberku a dostala som za úlohu vyrátať, či finančne zvládneme otvoriť a prevádzkovať mikrobiológiu. Neviem, či to bolo druhé zadanie, ale jedno z prvých určite. Vyrátali sme, aké budeme mať výkony pri predpokladanom počte bodov pri cene 30 halierov za bod, odhadli sme náklady a predložili plán. To sme ale nevedeli, že od nového roku sa cena bodu zníži na 18 halierov. Začiatky boli ťažké, súkromným podnikateľom nikto nič nedaroval.

Čo máte na mysli, keď hovoríte o ťažkých začiatkoch?

Napríklad majetok a prístroje sa väčšinou nakupovali na lízing. Zdravotné poisťovne platili s omeškaním, niektoré aj po 8 mesiacoch, takže sme sa ocitali v druhotnej platobnej neschopnosti. Naozaj sme prevracali každých sto korún, ale vždy sme sa snažili uhradiť zamestnancom mzdy, dane a ­odvody, takže nikdy nečakali. To bola priorita. Potom sme uhrádzali platby tým dodávateľom, ­ktorí najviac reptali a vyvolávali, tým trpezlivejším sme platili ­neskôr. Ale takto to bolo všade, neboli sme výnimka, jednoducho sa to muselo tolerovať.

Čo všetko máte na starosti vo firme dnes ako manažérka pre účtovníctvo a dane? 

Dnes už neúčtujem, možno pár dokladov za rok. Ako napovedá funkcia, som zodpovedná za účtovníctvo a dane vo firme. Niekomu sa možno zdá, že to nie je veľa, ale keď si zoberieme, že niek­torí audítori sa venujú len účtovníctvu a iní iba daniam, nie je to asi najjednoduchšie. Ale ja som rada, že nemám na starosti len jednu oblasť, takto som viac zorientovaná. V praxi to znamená vedenie ­účtovného oddelenia a monitorovanie zmien v účtovníctve a v daniach. Pán doktor Pírek už pred rokmi požadoval podrobný mesačný ­reporting ­účtovníctva, takže dodnes robíme závierku prakticky každý mesiac, hoci väčšina firiem iba raz ročne pred výpočtom daní. Okrem toho tvorím finančný plán na ďalšie obdobie, podieľam sa na akvizí­ciách a zlučovaní spoločností a podľa požiadavky pripravujem rôzne finančné analýzy. Za ­vrchol toho, čo robím, však považujem konsolidáciu finančných výkazov všetkých našich spoločností v rámci Slovenska, Česka a Luxemburska na úrovni našej matky v Luxembursku. To je moja srdcovka.

Dodnes robíme závierku prakticky každý mesiac, hoci väčšina firiem iba raz ročne pred výpočtom daní.

Čím je vám konsolidácia finančných výkazov taká blízka? Nie je spájanie účtovníctiev z rôznych krajín náročné?

Áno, to je to najnáročnejšie v účtovníctve, ale práve preto sa mi táto práca páči. Niekto lúšti krížovky, ja si sadnem nad konsolidáciu a som v práci často do noci, kým to vylúštim. Neviem sa od toho odtrhnúť. (Smiech.) Výkazy musia správne súvisieť. Keď sa niečo zaeviduje, musí sa to odraziť podvojne, musí to byť poprepájané, musia sedieť hospodárske výsledky z minulých rokov. Samozrejme, konsoliduje sa podľa medzinárodných účtovných štandardov, takže účtovné postupy jednotlivých krajín sa transformujú na medzinárodné. Napríklad účtovanie lízingov v Česku je v porovnaní s medzinárodnými štandardmi rozdielne. Vďaka konsolidácii potom vidíme, ako sme na tom ako skupina, aké máme výsledky, majetok, pohľadávky, záväzky a podobne.

Takže konsolidovaná účtovná závierka je najväčšou srdcovkou a pracovnou výzvou zároveň?

Asi áno, ale veľmi ma bavia aj nákupy spoločností, keď treba robiť due diligence, vyhodnotiť kúpnu cenu a nikdy si nenechám ujsť deň nákupu spoločnosti. Nezaujíma ma ani tak inventarizácia majetku, ale veľmi rada spoznávam nových ľudí, rada ich za spoločnosť vítam a upokojujem, že zmenu zvládnu a nikdy nezabudnem spomenúť firemné športové dni. (Smiech.) Pre nových kolegov v laboratóriách to totiž nie je vždy ľahké, pretože okrem reštrukturalizácie, zmeny technológie a softvéru ešte od nich chceme aj to, aby zrazu robili i administratívne úkony ako vedenie pokladne či skladovej evidencie. Aj touto cestou by som teda chcela poďakovať našim predlženým rukám na prevádzkach. Niekedy sa síce pomýlia, často telefonujú a pýtajú si radu, ale keď si človek uvedomí, že to nie sú ekonomické sily, ale zdravotnícki pracovníci, tak všetka česť. 

Kde vidíte v rámci účtovníctva a daní v Alphe za ­posledné roky najväčší posun?

Nielen účtovné, ale aj daňové zákony sa dosť často menia, prešli sme veľkým vývojom. Od začiatku robíme podrobný mesačný reporting, ktorý je dnes ešte podrobnejší a pre každé stredisko samostatný. Takže keby sme pracovali rovnakým systémom ako pred 4 rokmi, keď sme všetko zhromažďovali v Exceli, asi by sa to už ani nedalo. Tu nastal veľký posun vďaka Jožkovi Karlíkovi (finančný riaditeľ Alpha medical, poznámka redakcie), ktorý prišiel s manažérskym reportovacím nástrojom QlikView, v ktorom sa spájajú dáta z účtovného a laboratórneho informačného systému. Aktualizácia je na dennej báze. Naši riaditelia vidia online všetky údaje z účtovníctva v požadovaných prehľadoch. Okrem toho používame nový softvér na fakturáciu a opravu neuznaných bodov, ktorý bol vypracovaný špeciálne pre naše potreby. Posun nastal aj v budgetovaní. Kedysi bolo plánovanie veľmi kostrbaté, neskôr sa zdokonaľovalo a dnes ho robíme na úrovni stredísk v systéme QlikPlanning. Je to tiež oveľa rýchlejšie, systém sa dá spravovať online, ­pričom v ňom môže pracovať  viacero ľudí naraz.

Črtajú sa ďalšie zlepšováky aj v budúcnosti?

Tento rok plánujeme štítkovanie majetku, to je najbližšia novinka. Znamená to, že všetok majetok označíme čiarovými kódmi, čo uľahčí prácu pri inventarizácii, keďže naše laboratóriá sa dosť prestavujú, často sa mení a presúva nábytok aj prístroje. Navyše nebudeme musieť spravovať ­hromadu dokumentov v Exceli za každé pracovisko, všetko bude evidované v jednom systéme, v jednej ­databáze. Budeme vedieť rýchlo získať informácie za celú skupinu, napríklad koľko máme monitorov či mikroskopov, takže sa tešíme. Už máme pripravenú smernicu, ako by to mohlo fungovať, ­ktoré veci sa budú označovať a ktoré nie.

Myslím si, že moje dievčatá by sa na trhu práce uplatnili veľmi dobre.

A čo bezpapierové účtovníctvo? Je niečo také v súčasných podmienkach reálne?

Premýšľali sme už nad tým, nielen o bezpapierovom účtovníctve, ale aj o bezpapierovej kancelárii. Vieme si predstaviť, že by sa uľahčila práca, ale najmä uvoľnilo miesto. Moje dievčatá majú veľké kancelárie práve kvôli tomu, že za sebou potrebujú miesto pre obrovské skrine s kopou ­šanónov. Keď sme sa sťahovali z Červenej armády na Záborského, mysleli sme najmä na to, koľko skríň potrebujeme. (Smiech.) Ale toto momentálne nie je priorita.

Majú aj účtovníci počas roka obdobia, keď je práce viac než obyčajne? 

Áno, najhektickejšie sú prvé tri mesiace, keď musíme porobiť ročné účtovné závierky a ja mám náročný aj apríl, keď pracujem na konsolidácii. Bývali roky, keď sme to zvládali ťažšie, bolo veľa nadčasov, ale teraz už máme vypracované dobré mechanizmy, ktoré nám prácu uľahčujú. Nadčasy sme však úplne neporazili. Potom je hluchejšie obdobie, ale vždy nám do toho príde buď nákup novej spoločnosti, alebo zlučovanie spoločností. Ani si nevšimneme, že prešlo leto, príde september a môžeme robiť budget. Moje dievčatá však tvrdia, a ja to vidím rovnako, že sa im lepšie pracuje v miernom časovom strese. Viackrát som chcela prijať ďalšieho človeka, aby toho nemali priveľa, ale povedali mi: nie, nie, my to zvládneme.

Hovorili ste o nákupoch spoločností. Čo vlastne pre vaše oddelenie znamená akvizícia nového pracoviska?

Spomínala som due diligence, konkrétne to znamená, že zisťujeme detaily o kupovanej prevádzke, aké má výkony, aké náklady, koľko zamestnancov, robíme valuáciu, teda vyhodnotenie, či sa prevádzku oplatí kúpiť a nasleduje kúpna zmluva, do ktorej vyčísľujeme hodnotu vlastného imania a pripravujeme niektoré prílohy. Po kúpe treba ­zinventarizovať majetok, urobiť prehľad pohľadávok a záväzkov voči dodávateľom a zamestnancom a podobne. Okrem toho treba zistiť, aký mali ­účtovný systém pred kúpou, nabehnúť na ten náš a zaškoliť ekonomickú silu na prevádzke vo vedení pokladne a v skladovej evidencii.

A ako je to v nemocničných laboratóriách, kde ­obyčajne žiadne účtovné systémy nemajú?

Tam je to ešte náročnejšie, pretože v nemocničnom laboratóriu väčšinou ani neevidujú zásoby, jednoducho si ich objednajú z nemocničnej lekárne a v lepšom prípade sledujú stav v Exceli. Po našom príchode sa zo zdravotníkov musí vyčleniť osoba, ktorá sa naučí pracovať v našom systéme, samos­tatne objednávať zásoby priamo u dodávateľa, čo je tiež dosť náročné a viesť registračnú aj strediskovú pokladňu.

Keď ste hovorili o účtovníckom oddelení, viackrát ste povedali naše dievčatá. To ste tam samé ženy? Nechýbajú vám v kolektíve muži?

Sme tu samé účtovníčky a jasné, že nám chýbajú muži. Dokonca, keď sme na výberových konaniach mali možnosť zobrať nejakých chlapcov, ja som ich dosť presadzovala. Väčšinou sme však spoločne uznali, že keď sú niektoré dievčatá šikovnejšie, nebudeme nasilu vyberať chlapcov. 

Podľa vašich skúseností sa teda táto práca hodí skôr pre ženy ako pre mužov?

Určite. Účtovníctvo je ideálnou prácou pre zodpovedné ženy, ktoré baví precízna práca s dokladmi. Sedieť celý deň za počítačom, telefonovať, účtovať, kontrolovať, už len to by podľa mňa chlapi nerobili poriadne. (Smiech.)

Pre mužov je to asi málo akčné...

Presne, ale ani ja osobne by som radovú účtovníčku nemohla robiť. Som rada, že to iba zastrešujem, kontrolujem a mám na starosti hlavne účtovné závierky, daňové priznania, konsolidáciu, nákupy spoločností a budgetovanie.

Myslíte pri vedení oddelenia na to, aby bola práca pre vaše dievčatá čo najmenej stereotypná? Máte nejaké triky?

V rámci možností sa snažím, aby mali čo najpestrejšiu prácu, aby neriešili iba jednu oblasť, napríklad vystavovanie faktúr. Navyše, rada im odovzdávam všetky svoje vedomosti a skúsenosti, nikdy som nemala problém so zdieľaním nejakého know-how, práve naopak, nech všetko vedia, aby som ja mala uvoľnené ruky na niečo iné. A snažím sa aj o to, aby každá účtovníčka vedela samostatne viesť účtovníctvo menšej firmy, čo dnes nie je ­najjednoduchšie. Myslím si, že moje dievčatá by sa na trhu práce uplatnili veľmi dobre. 

Vidíte dnes v legislatíve nejaké medzery, ktoré z ­vášho pohľadu účtovníkom komplikujú prácu a možno zbytočne?  

Z môjho pohľadu by sa mohli zriedkavejšie meniť daňové zákony, pretože tie zmeny sú príliš rýchle, kostrbaté a nedovysvetlené. Daňoví poradcovia na školeniach viackrát tvrdili, že aj keď sa budeme akokoľvek snažiť, určite urobíme chybu. Nechcela som im veriť, pracujeme predsa systematicky, precízne a sledujeme zmeny v legislatíve. Ale zistila som, že za rok 2015 sme aj my spravili chybu, pretože až v máji 2016 vydalo finančné riaditeľstvo usmernenie k zmene z predošlého roku. Myslím si, že pred vydaním usmernenia to takto pochopilo veľmi málo ľudí. My sme si to tiež na základe školení vysvetlili inak. Daňoví poradcovia a audítorské spoločnosti vyjadrujú k niektorým ustanoveniam zákona často odlišné názory ako finančné riaditeľstvo. Našťastie sa dnes dajú zadať otázky elektronicky priamo na finančné riaditeľstvo. Odpovedajú rýchlo, ale nie vždy jasne a zrozumiteľne. Niekedy sa ale odpovedí môžeme pridŕžať.

Aké máte skúsenosti s daňovými kontrolami? ­Zvyklo sa vtipkovať, že je dobré, keď je dosť chlebíčkov, aby kontrolóri viac jedli a menej sa pýtali. 

Nemávame až tak veľa kontrol. Chlebíčky asi áno, ale nejaké iné pozornosti radšej nie, aby sa to nepovažovalo za úplatok. Nikdy sme na daňový úrad nič neniesli, napriek tomu máme dobré vzťahy. Asi sú radi, že nás v Martine majú, sme veľká skupina so 750 zamestnancami. Okrem toho si plníme povinnosti riadne a načas a všetky daňové kontroly dopadli veľmi dobre.

Viete si ešte predstaviť, že by ste robili niečo iné?

Ale áno, myslím si, že nie som rodená účtovníčka, hoci odmalička mám vzťah k číslam. Dokonca som vyštudovala Matfyz, odbor teoretická kybernetika, matematická informatika a teória systémov, ale tam veľa ekonomiky nebolo. Mali sme však vynikajúcu matematiku, ktorú som mala strašne rada a trochu ma aj mrzelo, že som ju po materskej nemohla robiť, ale vtedy si človek nemohol veľmi vyberať. Ale som spokojná.

Kolegovia – či skôr kolegyne – vás často volajú „naše slniečko“ či „naša smejka“. Ste taká pozitívna aj v súkromí?

Áno, nevedela by som sa pretvarovať alebo tu umelo vytvárať nejakú atmosféru. Ako sa cítim, taká som. Ale nie je to iba o mne, ide aj o spätnú väzbu od mojich kolegov. Keby som tu mala nejakých namosúrených alebo nepriateľských ľudí, trápilo by ma to. Ale je mi tu s nimi dobre, navyše sú šikovní, takže som spokojná a asi sa to odráža aj navonok. Ale je to aj vekom. Pred 10 rokmi som bola určite úzkostlivejšia, všetko som chcela mať perfektné a načas, bola som vystresovaná, potom prišiel vážny zdravotný problém a uvedomila som si, že to nesmiem preháňať.

Ste známa aj tým, že milujete pohyb a šport. Možno aj to má podiel na vašej dobrej nálade...

Určite. Keď tu 8 a viac hodín sedím, doma sa už nemôžem na mobil alebo počítač ani pozrieť. Väčšinou vybehnem niekam do prírody za turistikou. Okrem toho rada behám, plávam a dokonca som začala chodiť na jogu.

Váš manžel vraj pláva dokonca aj závodne.

Áno, zúčastňuje sa majstrovstiev sveta a Európy pre plavcov nad 25 rokov. Chodia tam aj bývalí olympijskí víťazi. Síce nevíťazí, ale na dovolenku ideme vždy tam, kde sú práve preteky. (Smiech.) Zoberieme auto, stany a ideme...

Stany? 

My vždy stanujeme. Neraz aj mimo kempov.

Tak to už ste možno stretli aj medveďa...

Smejete sa, ale raz sme sa rozhodli ísť na turistiku s deťmi – najmladšia dcéra mala asi 10 rokov – od Kremnických baní smerom na Vrícko. Stretli sme horára a ja blbá som sa ešte opýtala, či tu bývajú medvede a on že áno. Postavili sme stany a kým som zaspala, vyskočila som na každučké šuchnutie. Keď sme sa vrátili zo stanovačky, v televízii akurát dávali, že na Táloch vošiel medveď do stanu a oskalpoval dievča. Vtedy som povedala nikdy viac. Manžel ma však viackrát vytiahol aj na Choč. Chodíme tam na noc a pozeráme na západ aj východ slnka. Raz sme tam išli aj bez stanu a zobudili sme sa premočení od rosy.

Na firemných športových dňoch sa prezentujete aj ako vášnivá tanečníčka. Venovali ste sa niekedy tancu aj profesionálne?

(Smiech.) To nie. Trochu to aj ľutujem, ale zatiaľ mne aj mnohým kolegyniam stačia firemné športové dni. Nezapriem sa ani na dovolenke a keď sa niekde tancuje, tak idem ako prvá. V Chorvátsku sme raz dokonca s mamou a sestrou rozprúdili celú diskotéku. Ktovie, možno sa raz dostanem aj k profesionálnemu tancu.

foto: Peter Bánoš

Hodnotenie článku

inVitro 3/2016

Reumatológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 3/2016 Reumatológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro