Každý, kto videl Pulp Fiction, si určite spomenie na scénu, v ktorej Vincent dramaticky prebodne hrubou ihlou hrudnú kosť predávkovanej Mie. Tá sa vzápätí s krikom prevalí na druhú stranu miestnosti a tam vydesene pozerá na striekačku efektne zabodnutú v hrudníku. To, že táto scéna asi nie je tak celkom reálna, je hádam každému jasné. Podobný nápad však mali aj scenáristi iných filmov a injekcia priamo do srdca sa tak pomaly začína stávať štandardnou filmovou metódou.

Pulp Fiction

Srdce nie je len taký nudný sval, čo sa pravidelne hýbe a pumpuje krv. Je obklopené obalom (osrdcovník), zásobujú ho cievy a nervy a má i svoju vlastnú „elektriku“. Teda keď človek žije. Pre zombie je to, samozrejme, len sval ako každý iný. Práve cievy hrajú v prípadnej injekcii do srdca, veľkú úlohu. U každého prebiehajú srdcové cievy trocha inak. U jedného o pár milimetrov viac vpravo, u iného viac vľavo... Pri pichaní naslepo je teda šanca nejakú tú cievu zasiahnuť. To, samozrejme, nie je dobré. Zranená cieva rada krváca a zároveň nedodáva krv tam, kde by mala ísť, čo môže v srdci ľahko viesť k infarktu. Preto sa obyčajne injekcie do srdca nepichajú. 

Ak srdce bije, podávajú sa lieky do žily. Fungujúci krvný obeh to prenesie na správne miesto za veľmi krátky čas. Neexistuje dôvod, prečo by sme mali do hýbajúceho sa srdca pichať ostrú oceľ a prípadne dovoliť, aby sa na ňu tepajúce srdce opakovane nabodávalo. Hrdina, čo si podá takú injekciu sám ako Nicolas Cage vo filme Rock, si skôr vytvorí život ohrozujúce zranenia, než si pomôže.

Ak srdce prestane biť počas otvorenej operácie hrudníka, považujú niektorí v tomto prípade injekciu adrenalínu do srdca za akceptovateľnú. Otváranie hrudníka po tom, čo srdce zastalo, je komplikovaná téma s mnohými odbornými článkami. V niektorých prípadoch sa neodporúča, v iných áno, ale, samozrejme, sa nikdy sa nerobí preto, aby sa dal pichnúť adrenalín.

Ak srdce nebije a nie je po ruke plne vybavená operačka, injekcia do srdca sa nedáva. V starších článkoch ju opisujú pomerne často. I oni však zdôrazňujú, že je to veľmi nebezpečná procedúra a mala by sa robiť, len ak nie je iná možnosť. V súčasnosti sa preferuje podávanie liekov do žily. Dôvodom je výskum, ktorý ukázal, že pri nepriamej masáži srdca (známe stláčanie hrudníka) sa liek dostane zo žily do srdca v priemere za 94 sekúnd. Zdá sa to veľa. Iný výskum však ukázal, že tento čas nemá na prežitie či neskoré následky žiaden vplyv.

U detí a ľudí, u ktorých je problém napichnúť žilu, sa liek môže podľa súčasných odporúčaní dokonca podať špeciálnou ihlou do kostnej drene (obyčajne sa volí kosť na nohe či ruke). Aj tento spôsob podania, samozrejme, vyžaduje masáž srdca, ktorá je spolu s umelým dýchaním, podávaním liekov či prípadnou defibriláciou súčasťou odporúčaného postupu pre záchranu života.

Keď už z nejakého šialeného dôvodu scenáristi potrebujú bodať do srdca, mali by vyhmatať priestor medzi štvrtým a piatym rebrom. Myslím, že to by mohol zvládnuť každý, komu už dali adrenalín do ruky. Oveľa lepší je prístup smerom šikmo nahor z priestoru pod mečovým výbežkom hrudnej kosti, teda tam, ako sa končí hrudná kosť a začína mäkké brucho. Neviem si však predstaviť, žeby toto nejakému filmárovi napadlo (a medicínsky poradca bude hádam odporúčať žilu).

Bodať do srdca s metrovým rozmachom cez hrudnú kosť, ako to spravil Vincent Vega v Pulp Fiction, je, samozrejme, nezmysel. V prvom rade je nelogické bodať cez kosť, keď je jednoduchšie ísť cez priestor medzi rebrami, kde sú iba svaly. Navyše treba zasiahnuť ľavú predsieň alebo komoru, ktoré priamo pod hrudnou kosťou zvyčajne nie sú. A v neposlednom rade nevidím dôvod, prečo zbytočne ničiť ihlu (ak teda nemáme po ruke už spomínané špeciálne nástroje).

Oficiálne odporúčané postupy pre záchranu života vytvorili v roku 1992 a odvtedy ich kontrolujú a aktualizujú približne každých 5 rokov. Medicínsky výskum ide vpred a bolo by veľmi krátkozraké robiť všetko stále tak, ako sa to robilo pred päťdesiatimi rokmi, ak sa medzičasom ukázalo, že to nefunguje alebo že iný postup je lepší.

Pulp Fiction je film z roku 1994. V tých časoch sa v odborných článkoch injekcia do srdca ešte spomínala, čím nemyslím, že sa odporúčala ako štandard. Takže samotný nápad dať injekciu do srdca sa s prižmúrenými očami dá prijať. Všetko ostatné v tej scéne je, samozrejme, úplne odtrhnuté od reality (bodať cez hrudnú kosť, adrenalín namiesto naloxonu pri predávkovaní heroínom, ukázaný akože účinok adrenalínu...). Pri tomto filme to ale až tak nevadí, keďže sa opisovaná scéna nikdy netvárila, že by mala byť reálna.

Škoda len, že dnešní filmári neaktualizujú svoje postupy aspoň každých 5 rokov a divákom navyše opakovane prezentujú fikciu ako skutočnosť. Asi mali radi Pulp Fiction. 

Zdroje

http://www.cprguidelines.eu/2010/ 

http://books.google.sk/books/about/Cardiac_Arrest.html?id=inud-udaRFwC&redir_esc=y

http://books.google.sk/books/about/Emergency_Procedures_and_Techniques.html?id=dUkQOSA77-8C&redir_esc=y

http://circ.ahajournals.org/content/102/suppl_1/I-129.full