Nikoho neľutujem – rozhovor s Marcelou Korčekovou

Keď sa Marcela Korčeková spamätala zo série neúspešných umelých oplodnení a otriasla z rozvodu, rozhodla sa spojiť profesiu psychologičky s fertility koučingom. Počas siedmich rokov, čo sa venuje ženám, ktoré majú problém s plodnosťou, sa jej klientkam narodili desiatky detí a ďalšie sú na ceste.

Čím sa zoaberá fertility koučing alebo koučing plodnosti?

Fertility koučing pomáha ženám a párom uvedomiť si, že cestu k plodnosti majú vo svojich rukách. Mnohí ľudia, ktorí sa podrobujú liečbe neplodnosti, sú často bezmocní, majú pocit, že nič nemajú pod kontrolou. Nedokážu o probléme hovoriť a cítia sa osamotení. Koučovaním im pomáham redukovať stres, úzkosť, identifikovať a nastaviť pozitívny životný štýl.

Čas je v liečbe neplodnosti veľkým nepriateľom. Kedy by za vami mali prísť ženy, ktoré majú problém otehotnieť?

Vtedy, keď ženu táto bolestivá téma frustruje. Keď sa jej vnímanie stáva negatívne, keď prestáva veriť tomu, že niekedy otehotnie. Ak sa o tejto téme nedokáže s partnerom porozprávať, keď stráca jeho podporu alebo partnera vôbec.

Trvá dlho, než sa za vami ženy rozhodnú prísť?

Češky sú viac otvorené. Ak majú takýto problém, hovoria o ňom a riešia ho oveľa skôr. Neviem, ako veľmi vyhľadávajú české klientky fertility koučov, ale poznám nemeckého psychológa, ktorý sa venuje tejto problematike a je „vybukovaný“ na mesiace dopredu. My sme konzervatívnejší, Slovenky zvažujú túto možnosť veľmi dlho. Obávajú sa, že ak začnú o problémoch s plodnosťou rozprávať, budú ešte nešťastnejšie. Páry sa s tým, čo ich trápi, okoliu nezdôverujú, často o tom nevedia ani ich príbuzní či priatelia.

Ak má problém s plodnosťou kolegyňa v práci, máme byť iniciatívni my?

Je lepšie nechať rozhodnutie, či sa zdôverí, na ňu. S veľkou pravdepodobnosťou to neurobí, lebo väčšina žien má s reakciou okolia negatívnu skúsenosť. Pýtať sa štyridsiatničky, prečo nemá dieťa, je nanajvýš nevhodné, aj keď to môžete myslieť dobre.

S akou radou najčastejšie prichádza okolie?

Lekári radi používajú vetu: Veď sa uvoľnite, upokojte. Ženy takéto odporúčanie dvíha až po plafón. Mne raz lekár poradil, aby som išla na dovolenku k moru. Keby vedel, na koľkých som už bola! Alebo mi niekto zo známych po desiatom cykle umelého oplodnenia tajne pošepol: Choď na umelé oplodnenie, zaručene otehotnieš… Mnohé kamarátky sa mylne domnievali, že každé umelé oplodnenie končí tehotnosťou. To vôbec nie je pravda. Ďalšou vtipnou radou okolia býva veta: Nemysli na to. Ako na to nemám myslieť, keď mi to 24 hodín denne vŕta v hlave a sníva sa mi o tom? Klientkam vravím: Nebojte sa, my na to budeme myslieť, ale inak.

Aké ženy vás vyhľadávajú?

Myslela som si, že za mnou budú chodiť otvorené ženy, ktoré nemajú problém komunikovať. Paradoxne, prichádzajú častejšie tie introvertné. Tie, ktoré sa skutočne so svojím problémom nikomu nezdôverili. Prichádzajú s tým, že u mňa sa konečne vyrozprávajú. Isteže, terapia rozhovorom tu má svoje miesto, ale ja využívam najmä techniky práce so psychikou.

Čo sa odohráva v psychike ženy, ktorá nemôže otehotnieť?

Ženy dostanú obrovský strach z toho, že sa nikdy nestanú matkami. Nastupuje frustrácia sprevádzaná negatívnymi myšlienkami. Sú smutné, uzatvorené voči okoliu. Tehotné ženy vo svojom okolí vnímajú ako veľkú nespravodlivosť. Ženy prechádzajú aj bolesťou pri opakovaných umelých oplodneniach, bojujú s kilami navyše, s organizmom rozhádzaným pod vplyvom hormónov. U príbuzných ani u partnera nenachádzajú pochopenie. Veď neumieraš, tak čo blázniš? Okolie nechápe, akú bolesť prežívajú. Klientky mi často hovoria: Vyštudovala som vysokú školu, našla som si perfektné zamestnanie, výborného partnera, doteraz išlo všetko tak, ako som si naplánovala. Zrazu prišiel tento problém a ja ho nemám vôbec pod kontrolou. Presvedčím ich, že ho pod kontrolou môžu mať. Už počas sedení sa začnú meniť – sú pozitívne, majú iný pohľad na svet a všíma si to aj ich okolie.

Čo im ide najťažšie?

Často sa ma pýtajú, či môžu zmeniť aj svoju povahu. Odpovedám, že môžu zmeniť svoje správanie, pohľad na svet. Musia si uvedomiť svoje silné stránky. Mnohí múdri a šikovní Slováci s tým majú problém. Pokojne by som mohla robiť kouča iba na zvyšovanie sebavedomia. Každý druhý by mohol ku mne chodiť.

Ako je to s vaším sebavedomím?

Aj mne trvalo dlho, kým som ho nadobudla. V čase, keď som sa márne snažila otehotnieť, bolo úplne na dne. Podobne to prežívajú aj iné ženy – strácajú sebavedomie, sebaúctu, majú skreslené vnímanie vlastnej ženskosti.

Jedným z cieľov, ktoré si ženy na začiatku dávajú, je aj to, že chcú otehotnieť. Cieľom našich sedení je však psychicky vyrovnaná žena, ktorá nájde svoje šťastie.

Viete rozhovoriť aj uzavretú klientku, ktorá komunikuje veľmi sporo?

Mala som takú. Bola milá, inteligentná, ale veľmi uzatvorená. Pre ňu boli prvé sedenia veľmi ťažké, pre mňa boli výzvou. Oceňovala som jej odvahu, aj to, že ku mne poctivo chodila tri mesiace. Mnohé sedenia preplakala, ale postupne sa otvárala. Lekári indikovali problém u partnera so záverom, že tehotenstvo je možné len umelým oplodnením. Prišla po niekoľkých cykloch oplodnenia, veľmi nešťastná. Rozhodla sa, že to ešte vyskúša so mnou, než podstúpi ďalšie umelé oplodnenie. Po dvoch mesiacoch nášho stretávania mi zatelefonovala, že sa stal zázrak. Otehotnela prirodzene a dnes má dcéru.

Aký je vekový priemer žien, ktoré vás navštevujú?

Najmladšia mala 24 rokov a najstaršia 45. Nie vždy je pravidlom, že staršie klientky sú na tom horšie. Stane sa, že mladé dievčatá majú zásobu vajíčok úplne mizernú a naopak, žena po štyridsiatke ju má celkom slušnú. Všade sa hovorí o tikajúcich biologických hodinách… Jedna americká gynekologička, dnes mentorka hovorí, že šírenie správ o rapídnom znižovaní plodnosti po tridsaťpäťke podporujú mentálnu neplodnosť žien.

Čo všetko dokáže rozložiť márna snaha o dieťa?

Všetko. Kariéru – ženy, ktoré veľa pracujú, odchádzajú na menej stresujúce, ale aj menej lukratívne posty. Dávky hormónov, ktoré dostávajú pred umelým oplodnením vplývajú na telo aj psychiku. Nenaplnené snaženie o dieťa ženu oberá o sny, o pocit, že život je krásny. A samozrejme, trpí partnerstvo.

Je veľa neplodných partnerstiev, ktoré končia rozvodom?

Nedá sa jednoznačne povedať, že rozvod je dôsledkom problémov páru s plodnosťou, ale stáva sa to. Aj mne sa rozpadlo manželstvo. Trápenie trvalo dlho a bolo frustrujúce. Zo vzťahu sa vytratila radosť, ostala v ňom len snaha o dieťa. Moja psychika bola na tom veľmi zle. Keď upadne psychicky jeden partner, ťahá so sebou dole aj toho druhého. Naše manželstvo sa rozpadlo po osemnástich rokoch. Možno sa na tom podieľala aj moja tvrdohlavosť. Keď sa pre niečo rozhodnem, idem tvrdo za tým. A ja som sa rozhodla pre dieťa… Keby sme sa rozišli skôr, možno som ho mohla mať. Môj bý­valý muž má s novou partnerkou deti, mne tá šanca utiekla.

Čo všetko ste v snahe o dieťa podstúpili?

Podstúpila som niekoľko umelých oplodnení doma aj v zahraničí. Tiež imunologické a hematologické testy, aké v tom čase u nás ešte neexistovali. Podľa nich bolo však všetko v poriadku. Bola som nešťastná. Ako rada by som sa dozvedela, že nemôžeme mať deti kvôli nejakej príčine! Možno by sa dala liečbou odstrániť. Len raz som otehotnela, v tom čase sme bývali v Dubline. Podarilo sa to po ôsmich rokoch snaženia, keď som mala tridsať. Hoci prirodzene, bola to mimomaternicová tehotnosť. Vyskúšala som tiež akupunktúru, cviky Mojžišovej aj homeopatiu, len s hlavou som nikdy nič nerobila. Vlastne, v zahraničí som navštívila aj psychológa. Žiaľ, nevedel mi s mojím problémom pomôcť.

Keď porovnáte odborníkov reprodukčnej medicíny v zahraničí a u nás, aký je výsledok?

Umelé oplodnenia som podstúpila u nás, v Česku a v Holandsku. Nemôžem sa sťažovať na našich lekárov, ale v Holandsku má žena pocit, že je pre nich dôležitá, že majú o ňu skutočný záujem. Naši lekári nemajú radi, keď sa veľa pýtate. Nie raz ma zastavili vetou: To nie je psychológia, ale medicína… V Holandsku som sa mohla lekárky opýtať na čokoľvek. Veľa sme sa rozprávali, dokonca ma odhovárala od ďalšieho umelého oplodnenia, pretože som mala v minulosti opakovane hyperstimulačný syndróm. Nikto mi predtým nevysvetlil, že práve on môže ohroziť môj život, pretože tekutina, ktorá sa vytvára v brušnej dutine, môže zaplaviť aj pľúca.

Ktorý moment bol pre vás najťažší?

Mimomaternicové tehotenstvo. Stálo ma veľa duševného úsilia. Tri mesiace som bola mimo všetkého, s nesmiernym smútkom som ležala v posteli. Keď som sa z toho vyhrabala, začal sa kolotoč umelých oplodnení, ktoré zakaždým skončili obrovským sklamaním.

O adopcii ste neuvažovali?

Rozmýšľali, aj sme mali podanú žiadosť a vybraté dieťa. Skrachovalo to tesne predtým, než nám ho mali zveriť. Môj bývalý manžel mi oznámil, že čaká dieťa…

Kde ste sa prvý raz stretli s fertility koučingom?

Mala som za sebou prax psychologičky vo väzení, pracovala som v personálnej agentúre, aj na personálnom oddelení veľkej firmy. Po rozvode som si povedala, že sa musím dať do poriadku. Vedela som, že som na dne a že so sebou musím niečo urobiť. Po prečítaní štúdie nemeckej psychologičky, ktorá sa fertility koučingom zaoberala, som sa prihlásila na medzinárodne akreditovaný kurz kanadskej psychologičky Marylin Atkinson, ktorý sa konal v Prahe. Bol zameraný na life koučing, teda koučovanie života.

Chceli ste sa pôvodne venovať life koučingu?

Každý z účastníkov kurzu mal svojho mentora. Raz sa ma mentorka opýtala, čo by ma bavilo, čo by som chcela robiť? Vyrozprávala som jej svoj príbeh aj potrebu pomáhať ženám s podobným osudom, aby touto etapou v živote nemuseli prechádzať tak ťažko ako ja. Prax som si otvorila v roku 2010, teraz je to siedmy rok. Za ten čas sa mojim klientkam narodilo 35 detí a ďalšie sú na ceste. Samozrejme, nie je to len moja zásluha. Veľkú úlohu zohráva medicína aj životospráva, to všetko napomáha ženskej plodnosti.

Máte pocit, že ženám s týmto problémom rozumiete lepšie?

Určite áno. Mám spätnú odozvu. Hovoria, že im rozumiem, keďže viem, o čom rozprávajú. Poznám aj medicínske postupy a výrazy. Viem, čo je IVF, viem, čo všetko proces umelého oplodnenia so sebou prináša.

Aký je rozdiel medzi psychoterapiou a koučovaním?

Kouč klientovi neradí. Keď chcem klientovi niečo poradiť, poviem: Teraz dávam klobúk kouča dole a som poradca. Vďaka mojej skúsenosti a skúsenostiam ostatných žien ním môžem byť. Kouč sa zaoberá najmä budúcnosťou. No ak má niekto potrebu vyčistiť svoju minulosť, môžeme sa pustiť aj do toho.

Môže byť koučom ktokoľvek, aj bez vzdelania zo psychológie?

Mrzí ma, že pojem koučing je sprofanovaný. Aj preto, že sa do neho dnes púšťa kdekto. Každý si myslí, že môže byť koučom. To vôbec nie je pravda. Túto prácu dokáže robiť len človek, ktorý má zvládnutého samého seba, ktorý má vysokú empatiu a dokáže počúvať ľudí. Poznám veľa koučov, ktorí to nevedia a napriek tomu majú svoju prax. Vzdelanie zo psychológie je dobrým základom. Aj preto som sa chcela učiť od mentorky, ktorá je psychologička. Merylin Etkinson má dnes 75 rokov, cestuje po celom svete a venuje sa koučingu.

Aká bola vaša cesta k štúdiu psychológie na vysokej škole?

Chcela som byť spisovateľka, bavili ma knihy. Najmä tie so psychologickou zápletkou. Nakoniec zvíťazila psychológia. Trvalo niekoľko rokov, kým ma zobrali, v tom čase bolo ťažké dostať sa na tento odbor. Hoci som pracovala na mnohých zaujímavých projektoch, časom mi táto práca nedávala zmysel. Firmy, ktorým sme robili poradenstvo, trvali na tom, že chcú vo svojom kolektíve len mladých ľudí. Nedali si vysvetliť, že práve starší majú pridanú hodnotu vo forme skúseností. Viedli sme aj rôzne výcviky pre zamestnancov. Napriek vynaloženej energii pri nich chýbala snaha zúčastnených. Vtedy som túžila robiť niečo, čo si nájde svojho klienta, ktorý príde dobrovoľne a sám bude chcieť niečo zmeniť. Okrem toho nemám rada šéfov. Sloboda je mňa dôležitá.

Čo bolo v začiatkoch vášho koučovania najťažšie?

Všetko. Cítila som, že myšlienka a vízia sú výborné, ale nevedela som, ako to prijme okolie. Mnohí kritici sa ma pýtali, prečo chcem zarábať na nešťastí druhých. Musela som si povedať, že sa ma to nedotýka. Prekvapilo ma tiež, že moja predstava o spolupráci s lekármi v centrách asistovanej reprodukcie nenašla pochopenie. Hoci som od nich dostala signál, že fertility koučing je užitočný, vnímali ma ako konkurenciu. Naši lekári majú problém s názvom koučing, o ktorom počuť na každom kroku a odmietajú ho, lebo prišiel z Ameriky. Nemôžem však používať iný výraz, keď to, čo robím, je koučovanie. A za tým si stojím.

Ako je to v zahraničí?

Tam, naopak, centrá asistovanej reprodukcie kou­čov odporúčajú. Mne sa to stalo po siedmich rokoch len raz. Pritom by stačilo, keby ženy len dostali informáciu, leták, že také niečo existuje, s odkazom na moju stránku.

Spomeniete si na svoju prvú klientku?

Áno, prišla po prečítaní článku, ktorý informoval o tom, že som si otvorila prax. Roky hľadala niečo podobné, preto mi hneď zavolala. Dnes má sedemročnú dcéru. Druhá klientka ma neoslovila sama. Urobila to za ňu jej mama, lekárka. V prípade, že ma osloví rodinný príslušník, kamarátka či známa potenciálnej klientky, vysvetlím im, že v prvom rade musí mať záujem o stretnutie ona. Koučovanie sa nedá kúpiť ani ako prekvapenie, darček. Žena musí vidieť zmysel našej spolupráce. Nie je to ako návšteva maséra, ktorého dostanete pod stromček.

Ako to vyzerá na sedení?

Celý cyklus pozostáva z piatich alebo desiatich sede­ní. Každé trvá deväťdesiat minút, má svoju štruktúru aj pomenovanie. Veľa pracujeme s emóciami. Najmä na začiatku, lebo klientky sa potrebujú „vyčistiť“. Na prvej hodine nastavujeme tri ciele.

Ak sa partner rozhodne, že chce prísť, je vítaný. Zatiaľ ich bolo u mňa sedem. Oceňujem ich odvahu, pre muža je to dosť ťažká situácia. Niekedy sú prekvapení, aké je to zlé.

Je cieľom koučingu vymodlené dieťa?

Jedným z cieľov, ktoré si ženy na začiatku dávajú, je aj to, že chcú otehotnieť. Cieľom našich sedení je však psychicky vyrovnaná žena, ktorá nájde svoje šťastie. Prax ukazuje, že s tým prichádza aj tehotenstvo. Ženy sa chcú cítiť lepšie a jedným z cieľov, ktoré si dávajú na začiatku, je aj to, že chcú otehotnieť. Snažím sa, aby zmenili uhol pohľadu, aby sa nepozerali na poloprázdny pohár, ale poloplný. Aby pozerali na život s väčším optimizmom. Pomáham im prinavrátiť šťastie.

Po čom ešte túžia?

Niektoré chcú oživiť svoju ženskosť. Chcú sa o seba začať starať – zmeniť šatník, nohavice vymeniť za šaty a sukne, chodiť na manikúru… To všetko má na sebavedomie obrovský vplyv.

Ktorá vaša otázka dáva klientkam najviac zabrať?

Napríklad, čo si na sebe vážia, čo majú na sebe radi. A najbolestivejšie na celom procese je priznať si pravdu a povedať ju nahlas.

Čo si na sebe najviac vážite vy?

Zmysel pre optimizmus, humor, pre spravodlivosť – aj keď ten ma niekedy dostáva do ťažkých situácií. Samozrejme, poznám aj svoje slabé stránky. Viem šoférovať, ale moje parkovanie je katastrofa, o orientácii v teréne ani nehovorím. Naučila som sa s tým žiť.

Stretávate sa s klientkami jednotlivo alebo máte aj skupinové sedenia?

V zahraničí sa často využíva práca v skupinách. Ak takéto sedenie vedie skúsený kouč, zdieľanie problémov môže mať pozitívny dosah. Aj ja som pôvodne plánovala koučovať skupiny. U nás je však situácia, aj vzhľadom na mentalitu Slovákov, iná. Jedna klientka mi nedávno povedala, že by sa cítila ako na stretnutí abstinujúcich alkoholikov. Ľudia v zahraničí dokážu o svojom probléme hovoriť aj pred inými. Našinci sa boja – napríklad toho, že na sedení stretnú niekoho známeho. Takéto paranoidné myslenie zväzuje ruky. Pracujem aj cez Skype. Niektoré z klientok žijú v Kanade či v USA. Keďže sú Slovenky, ich mentalita je iná, a preto sa rozhodli pre mňa.

Máte otvorené dvere aj pre partnerov?

Ak sa partner rozhodne, že chce prísť, je vítaný. Zatiaľ ich bolo u mňa sedem. Oceňujem ich odvahu, pre muža je to dosť ťažká situácia. Niekedy sú prekvapení, aké je to zlé. Jeden pán bol z takého poznania úplne v šoku. Títo muži mali niečo spoločné - boli inteligentní, empatickí a otvorení.

Viete zaspávať bez toho, aby ste nemysleli na všetky tie príbehy?

Musí sa to dať, inak by som sa zbláznila. Keby som si do postele nosila každý jeden problém svojho klienta, nedopadlo by to dobre. Ja sama mám svoju koučku. Pomáha mi zvládať emócie a ťažké osudy, ktoré mám na stole. Energiu čerpám tiež z prírody, cestovania a zo zumby.

Čo s vami urobí správa, že je vaša klientka tehotná?

Mám obrovskú radosť, ovládne ma neopísateľná eufória. Počas prvého roka som mala len tri klientky. Viete si to predstaviť? Niekoho by to možno odradilo. No keď všetky tri otehotneli, bol to signál, že mám pokračovať. Dalo mi to odvahu ísť ďalej.

Ste v kontakte s klientkami?

Áno, som. Spočiatku som robila aj stretnutia, na jednom z prvých boli samé „tehuľky“. Je však náročné dať všetky klientky dokopy.

Ste autorkou e-knihy Sprievodca plodnosťou. Pomáhajú ženám diskusné fóra a literatúra, alebo je takéto samovzdelávanie naopak kontraproduktívne?

Určite je dobré problém zdieľať. Je však dôležité, akým spôsobom. Cesta podporovania sa v bolesti a ľutovania sa navzájom nie je vhodná. Aj u mňa sa veľa plače, ale nikoho neľutujem.

foto: Ladislav Rybár


Hodnotenie článku

inVitro 2/2017

Reprodukčná medicína

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 2/2017 Reprodukčná medicína. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro