Nikotín je rovnako návykový ako heroín

Mal tridsaťsedem, keď fajčil päťdesiat cigariet denne. Prekonaná malária ho obrala o červené krvinky a donútila skoncovať s fajčením zo dňa na deň. Inak by hrozilo, že sa zadusí. Riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica dnes pomáha iným zbaviť sa závislosti od nikotínu, ale aj od alkoholu a drog.

 

Fajčenie sa na Slovensku podpíše pod 11 000 úmrtí ročne hovorí štatistika Úradu verejného zdravotníctva. Prečo človek s diagnózami, ktoré ohrozujú jeho zdravie, dokonca život – s rakovinou pľúc, s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc či s ischemickou chorobou srdca, nedokáže skoncovať s fajčením?

Pretože je závislý. Závislosť od nikotínu je choroba, nie zlozvyk. Strach zo smrti by musel byť bezprostredný, aby fajčiarovi pomohol zbaviť sa cigariet. Ak by vedel, že po zapálení cigarety do hodiny zomrie, bola by to veľmi silná motivácia. Väčšina ľudí by v takom prípade s cigaretami skončila. To však nehrozí. Kým sa tak stane, prejde nejaký čas a fajčiar uprednostní ďalšiu cigaretu pred rozhodnutím abstinovať.

Aj vy ste sa vo svojej praxi stretli s beznádejnými prípadmi?

Áno. Sú ich plné ambulancie a nemocnice. Pneumológovia na Slovensku majú tisícky pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, ktorí fajčia. Napriek tomu, že ich život sa tým výrazne skracuje a umierajú zvyčajne krátko po päťdesiatke. Fajčia napriek tomu, že nevedia dýchať. Väčšina pacientov s rakovinou pľúc je na tom podobne. K nim patril aj Michal Dočolomanský. Po tom, ako nás vyhľadal, prvý raz v živote prestal fajčiť. Už mu to však nepomohlo. Dôležité je, aby ľudia závislí od nikotínu prestali fajčiť čo najskôr. Na rozdiel od iných druhov návykových látok vzniká závislosť od nikotínu najrýchlejšie a je najsilnejšia. Podobne ako pri heroíne.

Ako rýchlo nastupuje závislosť?

Je to veľmi individuálne, ale veľmi rýchlo. Väčšina mladých ľudí, ktorí ochutnali prvú cigaretu len pred niekoľkými mesiacmi, už je od nikotínu závislá. Primárna prevencia a proces liečby by mali preto začať čo najskôr, v mladom veku. Neskôr sa prestáva s cigaretami omnoho ťažšie a poškodenie zdravia je oveľa horšie.

Niektorí rodičia nechajú svojho potomka “prefajčiť”. Dajú mu toľko cigariet, až mu príde zle. To asi nie je cesta. Čo odporúčate?

V prvom rade by nemali fajčiť rodičia. Mladí fajčiari sú často z rodín, v ktorých jeden z rodičov alebo obaja rodičia fajčia. Keď sa to toleruje u dospelých, je veľmi ťažké presvedčiť dieťa, aby nefajčilo. Rodičia by mali hľadať príčiny a potom nasleduje liečba samotnej závislosti. Ak je rodič nefajčiar, je prakticky nemožné, aby si nevšimol, že dcéra alebo syn fajčia. Cítiť to z vlasov, z oblečenia. Isteže, môže sa vyhovoriť na partiu, ale potom je namieste otázka, v akej spoločnosti sa pohybuje? Najlepšou prevenciou je šport – cyklistika, plávanie, beh alebo lyžovanie. Šport je veľmi dobrým indikátorom. Klesajúcu výkonnosť, spôsobenú zmenšovaním vitálnej kapacity pľúc a kondície, môžu mať na svedomí cigarety.

Silný fajčiar sa aj v noci vyberie hľadať benzínovú pumpu, v ktorej dostať cigarety.

Kto je teda závislý, ak hovoríme o množstve cigariet?

Ak niekto vyfajčí štyri a viac cigariet denne, je závislý od nikotínu. To je hranica, ale sú prípady, že aj pri troch cigaretách denne už môžete byť závislý.

Museli ste sa vysporiadať s cigaretami aj v pozícii rodiča?

S deťmi som problém nemal. Ja sám som však bol silný fajčiar, vyfajčil som štyridsať až päťdesiat cigariet denne. Bolo to v období, keď lekári bežne fajčili. Až v päťdesiatych rokoch vyšli prvé štúdie, ktoré jasne preukázali, že fajčenie škodí. Mal som asi tridsaťsedem rokov, keď som s cigaretami prestal. Zo dňa na deň.

Čo bolo vašou motiváciou?

Bezprostredné ohrozenie života. Na misii v africkej Zambii, kam som išiel v roku 1989, som dostal maláriu. Keďže som mal málo červených krviniek, hrozilo, že sa zadusím. Každá cigareta bola bojom o život. Bol som mladý, mal som malé dieťa a chcel som žiť. Z vlastnej skúsenosti teda viem, že sa to, napriek silným abstinenčným príznakom, dá prekonať. Dnes už silne závislí fajčiari nemusia zažívať také utrpenie. Moderné lieky, ktoré sú na trhu desať rokov, pacienta s diagnózou F 17.2 dokážu komfortne preniesť cez závislosť. Bez toho, aby trpel.

Na koho sa má teda obrátiť človek, ktorý chce prestať fajčiť?

Prvá rada je skúsiť to sám. Tak to zvyčajne ľudia aj robia. Ak sa im to opakovane nepodarí, mali by sa obrátiť na odborníka – na psychiatra. Liečba spočíva v celkovom vyšetrení, v analýze situácie pacienta – rôznych príčin a spúšťacích faktorov závislos­ti. V rámci liečby prichádza na rad psychoterapia a lieky. Dnes majú fajčiari k dispozícii účinnú liečbu pri zbavovaní sa závislosti od tabaku.

Na akom princípe fungujú predpísané lieky?

Lieky znižujú chuť na fajčenie. Obsadia receptory, na ktoré sa viaže nikotín. Tým odblokujú fajčenie, pretože človek by mal pocit intoxikácie nikotínom. Na rozdiel od cigariet tieto lieky nemajú v sebe karcinogény. Bez systematickej psychoterapie by sa však liečebný efekt veľmi rýchlo vytratil, alebo by sa ani nedosiahol. K abstinencii, nefajčeniu sa totiž prechádza postupne a plynulo.

Ako dlho trvá liečba?

Komplexná liečba zahŕňa väčšinou tri mesiace užíva­nia medikamentu a rok trvajúcu psychoterapiu. Predstava, že človek zostáva závislý od nikotínu po celý život, nie je správna. Je to nelogické. Závislý je človek, ktorý nemôže bez danej látky, či je to nikotín, alkohol alebo droga, existovať. Z medicínskeho odborného hľadiska, podľa dlhodobých klinických výskumov a vyhlásenia WHO sa človek pokladá za vyliečeného, ak je „čistý“ dvanásť mesiacov od momentu, keď prestal fajčiť alebo piť alkohol a nepretržite abstinuje vo svojom prirodzenom prostredí. Jeden rok je doba, počas ktorej zmiznú všetky, aj oneskorené abstinenčné príznaky.

Psychoterapia a medikamentózna liečba sú spojené nádoby alebo sa môžeme do odvykania pustiť len s tabletkami?

Stáva sa, že pneumológovia predpíšu fajčiarom tabletky. Pacienti však aj tak prídu k nám, pretože sa po dvoch mesiacoch užívania liekov k cigaretám vrátili. Tabletky pomáhajú prekonať len akútne abstinenčné príznaky.

Aké sú abstinenčné príznaky?

Nervozita, nesústredenosť, nespavosť, zvýšenie napätia a apetítu, bolesť hlavy, túžba a chute si zapáliť a poruchy spánku. Typické akútne príznaky, ako pri závislosti od heroínu či alkoholu, chýbajú.

Majú lieky vedľajšie účinky?

Nemajú žiadne závažné vedľajšie účinky, ak ich ordinuje lekár. Liečbu môžu podstúpiť aj ľudia s ochorením srdca či s ťažkými pľúcnymi ochoreniami. Nemôžeme však lieky predpísať hocikomu. Pri súbežných problémoch s alkoholom a s depresiou pacientom veľmi nepomôžu. Depresie a problémy s alkoholom sa riešia prioritne, až potom prichádza na rad fajčenie.

Medzi fajčiarmi sa traduje, že ak prestanú fajčiť, zhorší sa im kašeľ, či prejavy astmy. Je na tom niečo pravdy?

To je skôr otázka pre samotných fajčiarov. Stav sa im nemôže zhoršiť pri liečbe. Astma sa však môže zhoršiť v dôsledku stresu, spojeného s akútnymi abstinenčnými príznakmi počas prvých dvoch týždňov liečby, ak by si ju ordinoval pacient svojvoľne.

Je lepšie prestať s fajčením hneď alebo odvykať si postupne?

Ak pacient chce, môže prestať zo dňa na deň, to sa však pri ťažšej závislosti bez odbornej podpory neodporúča. Závisí to od toho, v akej fáze závislosti sa nachádza.

Vnímajú nefajčiari fajčiarov ako ľudí závislých od nikotínu alebo jedincov bez silnej vôle?

Spoločnosť väčšinou fajčiarov označuje ako ľudí bez pevnej vôle. Majú pevnú vôľu, ale pevnú vôľu fajčiť. V iných oblastiach ich vôľové vlastnosti vôbec nebývajú narušené – sú to neraz pracovití ľudia, dochvíľni, ktorí si plnia povinnosti, vedia si rozkázať, čo sa týka jedla. Fajčenie je však ich neuralgický bod, ktorý nezvládajú.

Niekto prestane fajčiť bez problémov, inému to trvá dlho alebo sa mu to vôbec nepodarí. Podieľa sa na závislosti od fajčenia aj genetika?

Podieľa. Niekto dokáže abstinovať, iný opakovane recidivuje po troch či po šiestich mesiacoch. Tomu hovoríme chronický charakter závislosti. Aj z neho sa dá, tak ako pri chronickej bronchitíde, dostať. Nevieme presne, ktoré gény sa podieľajú na závislosti od nikotínu, ale určite je to súhra viacerých génov.

Keď do internetového vyhľadávača zadáte heslo odvykanie od fajčenia, na prvom mieste sa vyrolujú stránky ponúkajúce biorezonanciu a hypnózu. Aký je váš názor na tieto alternatívne postupy?

Nie sú to metódy založené na dostatočných vedeckých dôkazoch, spoľahlivým výskumom neprešli ani dlhodobé vedľajšie účinky. Z medicínskeho hľadiska neexistuje jednoznačné odporúčanie na používanie biorezonancie. Je to alternatívna metóda s veľkým výskytom recidívy. Opakovane k nám prichádzajú ľudia, ktorí vyskúšali biorezonanciu. Buď neúčinkovala, alebo mala krátkodobý efekt. Čo sa týka hypnózy, bez komplexnej psychoterapie má sama o sebe len krátkodobý účinok, ak sa účinok vôbec dostaví.

Kto dáva prednosť alternatíve pred overenou psychoterapiou s účinnou medikamentóznou liečbou?

Ak pacientovi po základnom vyšetrení povieme, že by nemal pol roka vôbec konzumovať alkohol, odmietne to. Povie, že si to rozmyslí, ale alkoholu sa nevzdá. Taký vyhľadáva alternatívne postupy.

Ako pomáhajú náplasti, pastilky, žuvačky či ústne spreje?

Ich účinok je podobný ako pri liekoch, len nie taký intenzívny. Pri menšom stupni závislosti majú zmysel. Pomáhajú aj silným fajčiarom, ktorí majú veľmi silnú motiváciu prestať.

Čo je pre fajčiara silnou motiváciou?

Vzťahové problémy. Hrozba partnera, že ak s tým neprestane, rozíde sa s ním. Alebo keď dcéra povie mame, že kým bude fajčiť, neprivedie k nej vnúčatá. Samozrejme, aj obava o zdravie je obrovskou motiváciou.

Pomôže vymeniť cigaretu za jej elektronickú náhradu?

Elektronická cigareta je v medicíne pomerne kontroverznou témou. Jedna skupina tvrdí, že nemá žiaden pozitívny medicínsky efekt a skôr škodí, druhá jej dáva šancu. Myslím si, že elektronické cigarety majú pre silných fajčiarov význam. Určite v nich nie je toľko karcinogénov ako v tabaku. Neodstránia závislosť, ale zredukujú poškodzo­vanie zdravia.

Obmedzuje závislosť osobnú slobodu?

Isteže. Silný fajčiar sa aj v noci vyberie hľadať benzínovú pumpu, v ktorej dostať cigarety. Nemôže si zapáliť pri obede, je mimo spoločnosti, lebo chodí fajčiť von. Nevie sa dočkať, kedy lietadlo pristane, len aby si mohol zapáliť.

Dá sa merať závislosť od nikotínu?

Sú na to štandardizované metódy, jednoduché dotazníky. Aj rodič môže otestovať moč svojho nedospelého potomka na prítomnosť metabolitu nikotínu.

Nedávno sa objavila v médiách správa, že bavorskí tínedžeri fajčia usušené hortenzie ako lacnejšiu alternatívu marihuany. Čo všetko skúšajú ľudia fajčiť?

Všetko možné. Obyčajné seno. Samozrejme marihuanu, dá sa fajčiť pervitín, kokaín, heroín, rôzne rastliny, ktoré nechcem menovať, lebo sú u nás bežne dostupné. Z medicínskeho hľadiska sú tieto experimenty hlúposť, lebo v prvom rade nejde o zmenu vedomia, ale o intoxikáciu. Nevznikne od nich závislosť, ale hrozí smrť z otravy.

Je fajčenie otvorená brána k drogám?

Z dôvodu biologického nie. Fajčenie nezvyšuje potrebu stupňovať zážitok. V mladom veku je však prelomením istej hranice – keď mi fajčenie neškodí, prečo by som nevyskúšal aj niečo iné?

Znížil zákaz fajčenia v kaviarňach a v reštauráciách počet fajčiarov?

Ukázalo sa, že áno. Čím menšia je dostupnosť akejkoľvek návykovej látky, tým menej ľudí sa dá na jej konzumáciu. A keď aj začnú, reštrikcie alebo zvýšenie ceny ich od toho odrádzajú. Vďaka tomu zároveň klesá počet závislých fajčiarov a negatívnych dôsledkov na ich zdravie.

Koho odrádzajú od fajčenia hrôzostrašné fotografie na škatuľkách cigariet?

Obrázky majú zmysel. Odradia predovšetkým tých, ktorí začínajú alebo by chceli začať fajčiť. Isteže, silný fajčiar si kúpi puzdro alebo tabatierku, do ktorých cigarety vloží, aby si obrátky zakryl. Po schválení európskej smernice a jej zavedení do praxe na Slovensku u nás prudko stúpol predaj práve týchto obalov. Znamená to, že to na ľudí pôsobí. Prevencia skutočne zaberá. Keď mali na stredozápade USA problém s epidémiou metamfetamínu, na bilbordy vyvesili fotografie pôvodne krásnej mladej ženy a vedľa portrét tej istej osoby, ale už bezzubej trosky, po niekoľkých rokoch užívania drogy. Na stredoškoláčky to zaúčinkovalo. Ak sa však strašenie preháňa, je neúčinné. Rovnako ako nereál­ne hrozby typu – ak budeš fajčiť, do roka zomrieš alebo nebudeš môcť mať deti... Najmä mladí potom prestanú veriť aj reálnym rizikám a budú ich považovať za výmysel.

Keď hovoríme o závislostiach, vy ste cigarety vymenili za šport. Ako dlho vydržíte bez rekreačného behu?

Vydržím, to je veľmi ľahké. Problémom nie je závislosť od športu, ale od lenivosti. Koľko päťdesiatnikov sa dnes pravidelne hýbe? Ľudia dnes už tak ťažko nepracujú ako kedysi naši predkovia na poli či v lese. Pre človeka je od malička pohyb prirodzený, ako rastie, spoločenské prostredie jeho pohyb limituje. Ak si vo voľnom čase pohyb nevykompenzuje, dochádza k civilizačným ochoreniam. Mestskí ľudia so sedavým zamestnaním preto objavili beh a jeho liečivé účinky. Odporúča sa minimálne tridsať minút intenzívnej fyzickej aktivity, štyrikrát týždenne.

Beh sa považuje aj za istú formu meditácie, skloňuje sa fenomén bežeckého tranzu. Majú ho na svedomí vyplavené endorfíny?

Endorfíny sú naším telom produkované opioidy, ktoré sa vyplavujú len vytrvalou fyzickou námahou. V nervovom systéme pôsobia na rovnaké receptory ako morfín alebo heroín. Vo väčšom množstve dokážu vyvolať eufóriu, sú dôležité pri tlmení bolesti a zápalu.

Na policiach máte ceny, poháre, zabehli ste horský ultramaratón okolo Mont Blancu, bežali ste z Telgártu cez hrebene Nízkych Tatier na Donovaly. Čo vás vedie k tomu, aby ste bežali v tme, po ľade a blate sto kilometrov?

Beh je súčasťou môjho životného štýlu. Pôsobí na kvalitu života – na fyzickú aj psychickú pohodu. Pravidelný rekreačný beh je prevenciou osteoporózy, artrózy aj poranení kĺbov. Okrem telesných benefitov pri behu zrelaxujem. Vytratia sa problémy, stres a hlava si oddýchne. Mojím krédom je: nie ako rýchlo, ale ako dlho budem ešte behať.

foto: Ladislav Rybár

Hodnotenie článku

inVitro 4/2017

Pneumológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 4/2017 Pneumológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro