Orchideové deti

Moja mama bola stredoškolská profesorka. Ruštiny. Veľmi neobľúbený predmet, ale moju mamu milovali tí najväčší grázli a najproblematickejší žiaci zo školy a bola to láska obojstranná. Zatiaľ čo všetci jej kolegovia nad nimi lámali palicu, ona si k nim vedela nájsť cestu. Nebazírovala príliš na azbuke a Šolochovovi, zato si s nimi dokázala pohovoriť o ich problémoch v škole i doma. Z mnohých sa stali úspešní podnikatelia, politici aj umelci a moju mamu dodnes dávajú srdečne pozdravovať. Keď jej taký pozdrav odovzdám, zaspomína si na výčiny dotyčného a povie niečo v tom zmysle, že v každom grázlovi drieme génius.

Najnovšie genetické výskumy dávajú mojej mame istým spôsobom za pravdu. Minimálne v rovine hypotézy, ktorá má viacero verzií a mien, ale mne sa najviac páči tá s metaforickým názvom – orchideové a púpavové deti, alebo skrátene orchideová teória.

Vo veľkom laboratóriu jeruzalemskej univerzity premenenom na herňu sa už hodinu pod vedením milej a priateľskej asistentky hrá trojročné dieťa. Keď je čas na olovrant, dieťa i asistentka dostanú balíček obľúbených izraelských sladkostí menom Bamba. Zvyčajne obsahuje 24 kúskov, ale keď asistentka otvorí ten svoj, nešťastne povie: „Ach, v mojom balíčku sú len tri!“

Samozrejme nejde o náhodu, ale o riadenú štúdiu psychológa Ariela Knafa. Vysvetľuje, že trojročné dieťa sa samé od seba, teda bez toho, aby o to bolo vyslovene požiadané, nedokáže podeliť o svoje veci. Podeliť sa z vlastnej vôle je v tomto veku zložitá úloha, vyžaduje si v prvom rade rozpoznať cudziu potrebu a potom sa rozhodnúť pre veľkorysosť. Lenže niektoré deti to predsa len urobia. Podelia sa so svojou Bambou. Sú to tie, ktoré sú nositeľmi nechvaľne známeho variantu génu DRD4, génu ktorý má vplyv na hladinu dopamínu a s tým súvisiacu zvýšenú reaktivitu na prostredie. Podľa viacerých iných štúdií sa práve ten spája s antisociálnym správaním, ovplyvňuje sklon k extrémnemu riskovaniu, schopnosť sústrediť sa a ovládať správanie u detí, ktoré mali agresívnych alebo citovo chladných rodičov. Jednoducho, má dosť zlú povesť, dostáva mená ako ADHD gén, násilnícky gén, darebácky gén, alkoholický gén, ba i horšie. No a teraz má už aj meno Bamba gén.

Práve s ním súvisí orchideová hypotéza, ktorú pred pár rokmi spopularizoval publicista David Dobbs. Poriadne skomplikovala rôzne diskusie o tom, čo ovplyvňuje budúcnosť dieťaťa viac, či genetické predispozície, alebo prostredie. Táto hypotéza totiž tvrdí, že ľudia sa svojou genetickou predispozíciou delia na púpavy a orchidey. Púpav je v populácii asi 80 percent. Nech už boli v detstve púpav podmienky akékoľvek, dobré alebo zlé, napokon z nich vyrastú viac-menej takí istí ľudia. Iste, ak má púpava mimoriadne skvelé podmienky, prospieva lepšie, ako keď sa uchytí niekde na skalke, ale v princípe vydrží čokoľvek a nie je oveľa krajšia a silnejšia, keď má podmienky dokonalé. No ale potom sú tu ešte orchidey. Stačí málo a hneď vädnú, opadávajú im kvety, ale vo vhodných podmienkach dokážu vyrásť na silné a nádherné rastliny.

Ako tvrdí Jay Belsky, profesor psychológie a špecialista na starostlivosť o deti Londýnskej univerzity, jeden z propagátorov tejto teórie, nejde u nich o genetickú predispozíciu na riskantné správanie, ale o vysokú reaktivitu nervových systémov na podmienky pri štarte. To má za následok, že nepriazeň osudu v detstve pre ne predstavuje výraznú záťaž. Súčasne však dokážu vyťažiť z priaznivého a podnetného prostredia viac než ostatné deti – púpavy. Inak povedané, orchideové deti sú omnoho silnejšie ovplyvniteľné všetkými skúsenosťami – ako pozitívnymi, tak aj negatívnymi. V zlom prostredí a so zlými rodičmi rastie orchideové dieťa pre šibenicu, drogy a depresie, ale z toho istého dieťaťa by v dobrom prostredí a pri dobrej výchove mohol vyrásť nielen priemerný, ale aj najlepší, najkreatívnejší, najúspešnejší a čo je najdôležitejšie, aj najšťastnejší človek v okolí.

Aký je ideálny rodič pre orchideové dieťa? Belsky ho popisuje ako človeka, ktorý dokáže rozpoznať záchytné body a individualitu dieťaťa, je vrúcny a pevný v kladení požiadaviek bez toho, aby bol tvrdý a nepriateľský, podporuje zvedavosť, úspechy pri štúdiu, oddiaľovanie pôžitkov a sebakontrolu, nie je príkry, ľahostajný a nedôsledný.

Iste, taký ideálny rodič neexistuje, rovnako ako neexistuje ideálny učiteľ. Ani moja mama nebola ideálna učiteľka. Ale dokázala rozoznať, keď mala v triede citlivú orchideu, ktorá je ochotná podeliť sa o sladkosti Bamba.

Hodnotenie článku

inVitro 3/2015

Genetika

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 3/2015 Genetika. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro