Páni doktori, spite! A pauzujte!

Ak pri čítaní tohto textu zaspíte, nebudem to brať osobne. Naopak, budem poctená, že ste si chceli získané informácie spánkom upevniť a pripraviť sa na plnohodnotný pracovný výkon.

„Koľko hodín ste v noci spali?“ spýtal sa malý Sheldon chirurga tesne predtým, ako anestézia zarazila jeho otravnú všetečnosť. Bola to posledná otázka po tom, ako sa ho podrobne povypytoval, akú školu študoval, s akými výsledkami a či má dostatočnú prax v odbore. Bol to komediálny seriál, ale nezasmiala som sa. Deň predtým som totiž čítala knihu, v ktorej toto celkom vážne odporúčajú urobiť: „Ak idete do nemocnice, vo vlastnom záujme sa spýtajte svojho lekára, koľko hodín naspal za uplynulých 24 hodín.“

Kniha sa volá Proč spíme? a jej autor, profesor neurovedy a psychológie Matthew Walker, tvrdí, že odpoveď na túto otázku bude mať rozhodujúci, štatisticky preukázateľný vplyv na to, či budeme adekvátne ošetrení, alebo nám hrozí závažné lekárske pochybenie, v krajnom prípade aj smrť. Upozorňuje najmä na zhubné následky dlhých služieb. Lekári, ktorí pracujú nepretržite 30 hodín v porovnaní s tými, ktorí pracujú 16 a menej, sa dopúšťajú o 36 percent vyššieho počtu závažnejších pochybení, ako je zlé dávkovanie liekov, alebo ponechanie nástroja v pacientovom tele pri operácii. Lekári na JIPke sa po takejto dlhej službe dopúšťajú o 460 percent viac diagnostických pochybení. Po 22 prebdetých hodinách v službe koná unavený človek podobne ako keby bol opitý. Nuž a kto by sa dal dobrovoľne liečiť lekárovi, čo má na stole rozpitú fľašku whisky?

Po 22 prebdetých hodinách v službe koná unavený človek podobne ako keby bol opitý.

Pochybenie lekára je treťou najčastejšou príčinou úmrtia pacienta v Amerike, hneď po infarkte a rakovine. Nedostatok spánku v tom hrá dôležitú úlohu. Aby bolo jasné, autor knihy považuje za dostatočný len sedem až osemhodinový spánok, všetko pod šesť hodín je tragicky málo a odrazí sa to mnohorakým spôsobom na spáčovom zdraví, psychike aj konaní. Upozorňuje, že do zásoby sa vyspať nedá, rovnako ako nepomôže víkendové dospávanie. O ľuďoch, ktorí vyhlasujú, že veľa spať nepotrebujú, tvrdí, že skôr alebo neskôr sa to prejaví, aj keď oni sami si nemusia byť vedomí, že je to následok ponocovania. V knihe sa zaoberá aj zvýšeným rizikom Alzheimerovej choroby vplyvom nedostatku spánku a provokuje poznámkou, že Margaret Thatcherová a Ronald Reagan, ktorí sa hrdo oháňali tým, že v noci spia len štyri či päť hodín, obaja práve touto chorobou trpeli.

Akoby už toto nestačilo na poriadne vystrašenie úbohého pacienta, ktorý by mimochodom tiež mal byť dobre vyspatý, pretože s klesajúcim množstvom spánku sa stáva ciltivejším na bolesť, znižuje sa mu imunita, ľahšie chytí infekciu a horšie sa mu budú hojiť rany. Je tu ešte aj ďalšia zdrvujúca informácia. Píše o nej Daniel Pink v knihe Kdy – věda a umění dokonalého načasování. Podľa neho, nech je lekár akokoľvek dobre vyspatý, pre pacienta môže byť veľmi nebezpečné, ak sa k nemu dostane poobede, úplne najhoršie medzi treťou a štvrtou. Gastroenterológovia vtedy pri kolonoskopii prehliadnu viac polypov, internisti o 26 percent pravdepodobnejšie predpíšu na vírusové ochorenie zbytočné antibiotiká a všetci si oveľa lajdáckejšie umývajú ruky. Pravdepodobnosť vzniku problémov pri operácii o deviatej ráno je jedno percento, o štvrtej po­obede 4,2 percentá. Skutočné pochybenie, ktoré pacientovi aj vážne ublíži, je trojnásobne pravdepodobnejšie o tretej poobede ako ôsmej ráno.

Všetko je to spôsobené tým, že aj vyspatý človek sa zhruba po siedmich hodinách od zobudenia dostáva do akéhosi prepadu. Útlmu. Pink na to odporúča krátke prestávky (po 52 minútach práce 17 minút oddychu!), pri sedavom zamestnaní je ideálne na päť minút vstať a ísť sa prejsť, lepšie v spoločnosti ako osamote, ešte lepšie vonku ako vo vnútri, a zásadne bez mobilu. Aj mikropauza, odstup, či len krátke zamyslenie, nad tým, čo a ako robíme, môže často znamenať fatálny rozdiel vo výsledku.

Neviem, či nájdem niekedy odvahu spýtať sa lekára, ako ten malý Sheldon, koľko hodín v noci naspal. Ale ak budem poobede sedieť v preplnenej čakárni či ležať na operačnom stole a môj doktor sa bude veselo vykecávať s kolegami o včerajšom futbale, budem vedieť, že si dáva pauzičku, aby ma mohol lepšie a zodpovednejšie liečiť.

Hodnotenie článku

inVitro 2/2019

Adynamia, slabosť a únava

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 2/2019 Adynamia, slabosť a únava. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro