Za posledných 20 rokov stúpol výskyt karcinómu prostaty výraznejšie než u iných rakovín a v Českej republike sa za toto obdobie počet pacientov s nádorom na prostate dokonca strojnásobil. Popritom stúpa aj výskyt karcinómu močového mechúra, a tak sa urológovia stretávajú s onkologickými ochoreniami čoraz častejšie. Nárast výskytu onkourologických ochorení a potreba užšej špecializácie urológov vyústili v Českej republike do vzniku nového nadstavbového odboru – onkourológia. O novom odbore, ale aj o novinkách v diagnostike a liečbe onkourologických ochorení sme sa rozprávali s prof. MUDr. Marekom Babjukom, CSc., prednostom Urologickej kliniky 2. LF UK a FN Motol a predsedom Českej urologickej spoločnosti.

Pán profesor nás privítal vo svojej kancelárii na Urologickej klinike 2. LF UK a FN Motol. Klinika je známa zameraním na liečbu onkologických ochorení vrátane následnej onkologickej liečby, keďže disponuje vlastným onkológom. Profesor Babjuk ako prednosta kliniky neostáva povesti pracoviska nič dlžný, keďže je jedným z najvýznamnejších priekopníkov onkourológie v Českej republike a volá po užšej spolupráci urológov s onkológmi. Prvou témou je teda onkourológia.

Onkourológ – adekvátny partner onkológa

Pojem onkourológia možno chápať dvojako. Buď vo všeobecnosti, keď sa bežný urológ venuje – v rámci svojich možností – diagnostike a liečbe onkologických ochorení, alebo ako nový nadstavbový odbor. Pán profesor vysvetľuje: „Urológia, ktorá sa zaoberá aj diagnostikou a liečbou nádorov, tu bola vždy. Tým mám na mysli detekciu vrátane endoskopického vyšetrenia či biopsie prostaty, ale aj operačnú liečbu urologických nádorov a dokonca aj určité typy neoperačnej liečby, napríklad štandardnú hormonálnu liečbu karcinómu prostaty. Avšak s nárastom onkourologických ochorení a neustálym vývojom nových liečebných možností narastala nutnosť užšej špecializácie urológov a medziodborovej spolupráce. Preto vznikla onkourológia ako nový nadstavbový odbor s tým, že onkourológ by mal mať väčšie kompetencie a schopnosti využívať nové liečebné možnosti a zároveň by mal byť adekvátnym partnerom pre onkológa, prípadne viesť multiodborový tím a na základe rozhodnutí tohto tímu nasadzovať aj také typy liečob, ktoré štandardný urológ nemôže,“ vysvetľuje profesor Babjuk, avšak vzápätí dodáva, že si táto vízia vyžaduje istý čas, pretože to, čo bude môcť onkourológ skutočne robiť, závisí v konečnom dôsledku od rozpočtu, ktorý v prípade urológov obyčajne s nákladnou onkologickou liečbou neráta. „Teoreticky, aj dnes môže urológ podávať celý rad onkologických terapií, ale obyčajne na to nemá finančné prostriedky,“ objasňuje profesor.

Onkourológ by mal mať väčšie kompetencie a schopnosti využívať nové liečebné možnosti a zároveň by mal byť adekvátnym partnerom pre onkológa, prípadne viesť multiodborový tím.

Je viac pokročilých nádorov prostaty

Keďže sa táto klinika zameriava na liečbu nádorových ochorení, predovšetkým na rakovinu prostaty a močového mechúra, zaujíma nás, čím je daný rapídny nárast výskytu karcinómu prostaty, ktorý sa za posledných 20 rokov v Českej republike strojnásobil, a tak je dnes rakovina prostaty najčastejšie diagnostikovaným nádorom u mužov v Českej republike. „Za tým dramatickým, skoro trojnásobne vyšším výskytom rakoviny prostaty je, samozrejme, lepšia diagnostika, predovšetkým testovanie na PSA, teda prostatický špecifický antigén. Pochopiteľne, keďže stúpa výskyt prakticky všetkých nádorových ochorení, predpokladáme, že narastá aj počet pacientov s karcinómom prostaty. Sami tento trend vnímame, pričom nestúpa iba výskyt nádorov ako takých, ale aj výskyt pokročilých nádorov.“ A hoci nádory prostaty pribúdajú, príčinu ochorenia stále nepoznáme. „Predpokladá sa, že vznik rakoviny prostaty súvisí s diétnymi návykmi. Sú pre to určité signály, napríklad Japonci žijúci v Japonsku majú nižšie riziko výskytu rakoviny prostaty než Japonci presídlení do USA. Dôvodom sú zrejme stravovacie zvyklosti a keďže je rakovina prostaty značne hormonálne závislý nádor, dáva sa to do súvislosti s nadmerným príjmom živočíšnych tukov,“ vysvetľuje profesor Babjuk a zdôrazňuje, že ide iba o predpoklady, a tak určite neplatí, že u muža, ktorý žije úplne zdravo, sa rakovina prostaty nemôže vyskytnúť.

Biopsia pod „dohľadom“ magnetickej rezonancie

Keďže sa nachádzame na urologickej klinike, ktorá sa špecializuje na onkourologické ochorenia, zaujíma nás, aký pokrok nastal v diagnostike ochorenia, odkedy bol objavený prostatický špecifický antigén, teda PSA. „Máme celý rad vedeckých projektov súvisiacich s diagnostikou rakoviny prostaty, a tak používame niektoré diagnostické metódy, ktoré inde nie sú dostupné, respektíve nie sú dostupné v takom rozsahu. Príkladom je tzv. fúzna biopsia prostaty. Ide o modernú metódu, ktorá ešte nie je úplne etablovaná, ale postupne si získava stále väčší vplyv. Zatiaľ čo bežná biopsia sa robí pod kontrolou ultrazvuku a na základe ultrazvukového obrazu sa rozhodujeme o tom, z ktorých miest prostaty odoberieme vzorky, fúzna biopsia nám umožňuje odoberať vzorky na základe obrazu z magnetickej rezonancie. Obraz z rezonancie sa softvérovo prenesie na obrazovku ultrazvuku, a tak môžeme odobrať vzorky z miest, ktoré sú podozrivé nielen na ultrazvuku, ale aj na magnetickej rezonancii.“ Tento projekt beží na pôde kliniky už vyše dvoch rokov a podľa slov profesora Babjuka je na základe predbežných výsledkov už teraz evidentné, že nová metóda zvyšuje záchytnosť biopsie, čím sa zároveň znižuje riziko falošne negatívnych nálezov. Nemenej dôležité je aj to, že vďaka tejto metóde dokáže urológ spoľahlivejšie zachytiť nebezpečné formy nádorov, ktoré pacienta bezprostredne ohrozujú.

Nová metóda zvyšuje záchytnosť biopsie, čím sa zároveň znižuje riziko falošne negatívnych nálezov.

Index zdravej prostaty sa vyšetruje rutinne

Samozrejme, biopsiou sa diagnostické možnosti urológa ani zďaleka nekončia. K dispozícii má aj zobrazovacie metódy, prípadne niektoré laboratórne parametre. Tým základným je PSA, teda prostatický špecifický antigén, ktorý sa – v závislosti od veku pacienta – vyšetruje rutinne, napríklad v rámci preventívnej prehliadky. Čoraz väčšiu pozornosť odbornej verejnosti získava novší a špecifickejší parameter – proPSA, čo je proenzýmová forma prostatického špecifického antigénu a v rámci stanovenia indexu zdravej prostaty (prostate health index – PHI), ktorý vychádza z analýzy proPSA, PSA a tzv. voľného PSA, ponúka toto vyšetrenie aj naša spoločnosť. Význam vyšetrenia spočíva nielen v objasnení diagnózy, ale aj v potenciálnej možnosti ušetriť pacienta od invazívnej biopsie. Zaujíma nás, ako sa tieto diagnostické novinky etablovali na urologickej klinike FN Motol, a tak sa pána profesora pýtame, ako u nich vyzerá štandardný postup u pacienta, ktorému v rámci preventívnej prehliadky zistia zvýšené PSA. „Ak máme k dispozícii minulé výsledky, v prvom rade nás zaujíma dynamika hodnôt PSA. Takisto nás zaujíma pomer medzi celkovým a voľným, respektíve free PSA, ktorý nám laboratórium posiela automaticky u všetkých pacientov, ktorí idú na vyšetrenie PSA z diagnostického dôvodu, ďalej veľkosť prostaty a vek pacienta – ako kalendárny, tak aj biologický. Toto sú rozhodujúce hodnoty, na základe ktorých sa rozhoduje, či pacient pôjde na biopsiu, alebo nie. Na našej klinike je tento základný diagnostický proces rozšírený o rad nových metód, respektíve parametrov. Čo sa týka proPSA, na klinike aktuálne beží ďalší grantový projekt, vďaka ktorému máme možnosť vyšetrovať rutinne aj proPSA, a to u všetkých pacientov, ktorí u nás idú na biopsiu prostaty. Istú výpovednú hodnotu to určite má, ale ani na základe proPSA alebo PHI nedokážeme stopercentne povedať, či pacient rakovinu prostaty má, alebo nie,“ zdôrazňuje profesor Babjuk a jedným dychom dodáva, že projekt zatiaľ nie je ukončený a vyhodnotený, a tak ide pacient na biopsiu bez ohľadu na výsledky proPSA, respektíve PHI.

Niektorí lekári majú tendenciu preceňovať nové markery

Pán prednosta pritom upozorňuje, že proPSA, respektíve PHI nemusí mať iba diagnostický význam. „Hoci tento výskumný projekt ešte nie je ukončený, ukazuje sa, že PHI môže mať význam nielen ako pomôcka v určovaní, či daný pacient má, alebo nemá rakovinu, ale aj – a to sa dnes javí ako oveľa dôležitejšie – aká je tá rakovina agresívna, pretože mnohé nádory, ktoré zachytíme, sú nevýznamné nálezy. Najmä u pacientov vo vyššom veku zachytený nádor často iba sledujeme, napríklad pomocou PSA, ale určitý potenciál by mohlo mať aj proPSA. Naším hlavným cieľom je však zachycovať také nádory, ktoré sú pre pacienta nebezpečné a je možné, že práve proPSA a PHI budú mať určitý potenciál v tom, že nám pomôžu vopred odlíšiť nepodstatné nádory od podstatných,“ dodáva.

Vraciame sa teda k otázke, či je aktuálne možné, aby vyšetrenie PHI ušetrilo pacienta od biopsie, respektíve aspoň od sekundárnej biopsie, keď sú hodnoty PSA naďalej zvýšené, ale výsledky prvej biopsie budú negatívne a PHI vyjde v norme. „Problém všetkých nových testov vrátane proPSA je v tom, že vám nepovedia áno, alebo nie; určia iba istú mieru pravdepodobnosti a potom je to už otázka interpretácie. Predstavte si, že prídete na preventívnu prehliadku. Budete mať zvýšené PSA a ja vám poviem, že na základe toho máte riziko rakoviny prostaty 30 – 40 %. Potom urobíme proPSA, ktoré nám tu pravdepodobnosť zvýši alebo zníži trebárs o 10 %. A čo ďalej? Vo výsledku je to veľmi zložité a v súvislosti s tým mám niekedy pocit, že niektorí laici – a bohužiaľ aj niektorí lekári – majú tendenciu tieto nové markery preceňovať. Keď máme podozrenie, nemôžeme ho vyvrátiť radom ďalších testov, ale iba pomocou biopsie a tú by sme sa mali snažiť urobiť dobre, napríklad práve za pomoci magnetickej rezonancie. Navyše, stále platí, že diagnostika akéhokoľvek solídneho nádoru musí byť potvrdená histologickým nálezom, aby mohla byť zahájená liečba. Samozrejme, všetci cítime, že by sme mali byť schopní lepšie vyberať pacientov, ktorých budeme bioptovať a v tom nám môžu pomôcť práve nové laboratórne, ale aj zobrazovacie metódy. Ale ktovie, možno dospejeme do štádia, že napríklad u pacientov, ktorí budú mať magnetickú rezonanciu bez podozrivého ložiska, PHI v norme a PSA v určitej akceptovateľnej škále, nebudeme musieť urobiť biopsiu,“ uzatvára Babjuk a na adresu biopsie dodáva, že ide skôr o nepríjemný než agresívny zákrok, ktorý sa robí väčšinou ambulantne a nie je spojený s dramatickým rizikom komplikácií.

Protónová terapia sľubuje zázraky. Aká je realita?

Ešte v súvislosti s rakovinou prostaty nás zaujíma, aké sú v súčasnosti možnosti terapie. Profesor Babjuk vysvetľuje, že existujú 3 základné možnosti, ako postupovať pri lokalizovanom karcinóme prostaty. „Buď operačne, a to radikálnou prostatektómiou, teda odstránením celej prostaty, druhou možnosťou je ožarovanie a treťou postup aktívneho dozoru u najmenej agresívnych nádorov, ktoré je možné určitý čas sledovať. Je viacero kritérií, na základe ktorých sa rozhodujeme pre ten alebo onen postup, ale posledné slovo je vždy na strane pacienta. My ho môžeme iba nasmerovať, ale finálne rozhodnutie je skutočne na ňom, aby si z ponúknutých mož­ností vybral tú, ktorú považuje za najvhodnejšiu,“ vysvetľuje Babjuk.

Keď je reč o terapii formou ožarovania, zaujíma nás názor profesora na relatívne nové Protónové centrum Praha, keďže toto pracovisko proklamuje 97-percentnú úspešnosť liečby rakoviny prostaty, pričom podobné centrum vzniká aj na Slovensku, a to v areáli Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku. „Čo sa týka protónového žiarenia, svojou fyzikálnou podstatou má oproti fotónovému žiareniu isté teoretické výhody, ale je otázne, či sa tieto výhody skutočne prenášajú do lepších liečebných výsledkov. Guidelines Európskej urologickej spoločnosti, minimálne tie tohtoročné, ktoré vznikli v spolupráci s ESTRO, hovoria o protónovom žiarení iba ako o experimentálnej metóde, u ktorej zatiaľ nebolo vôbec preukázané, že dosahuje lepšie výsledky než štandardné fotónové žiarenie. V Česku sa to však – aj vďaka marketingovým aktivitám – dostalo na úplne inú koľaj. Sľubujú, že dokážu vyliečiť 97 % nádorov, čo, samozrejme, nie je možné, ak nebudeme hodnotiť iba najpriaznivejšiu skupinu pacientov a budeme ich sledovať dostatočne dlho. Na druhej strane, protónové žiarenie nie je non lege artis, takže pacienti na túto liečbu môžu ísť. Len by to podľa mňa nemalo byť považované za štandardnú liečbu.“ Na otázku, či protónové žiarenie pomohlo pacientom z tejto kliniky, pán profesor Babjuk odpovedá: „Aby ste boli schopní to zhodnotiť, musíte pacienta sledovať aspoň 5 alebo – ešte lepšie – 7 rokov. Takže aj keby sme mali pacientov, ktorí sa bezprostredne po protónovej liečbe javili ako vyliečení, to ešte nič neznamená. Navyše, pri rizikovejších nádoroch sa ožarovanie často kombinuje s hormonálnou liečbou, ktorá sa podáva pred, počas aj po ožarovaní. Počas celej doby podávania má pacient hodnoty PSA zrazené na veľmi nízku úroveň, čo môže skresľovať reálny efekt protónovej terapie. Definitívnu informáciu o tom, či je nejaká liečba lepšia, môže priniesť iba sledovanie väčšieho počtu pacientov po dlhšiu dobu, čo je, samozrejme, obrovský problém.“

Ako súvisia nádory mechúra s fajčením?

Zatiaľ čo pri rakovine prostaty príčinu ochorenia nepoznáme, u nádorov močového mechúra sú faktory dobre známe. V minulosti to boli predovšetkým niektoré chemické látky používané v istých priemyslových odvetviach, napríklad pri výrobe farbív. Negatívne účinky týchto látok boli opísané pred vyše 100 rokmi a hoci dnes už nie sú masívne používané, na zvýšenom výskyte rakoviny močového mechúra majú stále istý podiel viny. „Domnievame sa, že za narastajúcim výskytom rakoviny močového mechúra sa skrýva práve stopové množstvo týchto látok v prostredí. Dodnes je v literatúre opisovaný ich vyšší výskyt v niektorých priemyslových, respektíve pracovných odvetviach ako polygrafia či nákladná doprava. To je jeden faktor, ktorý je dôležitý skôr z toho historického hľadiska. Dnes je pravdepodobne najvýznamnejším faktorom fajčenie cigariet. Fajčiar má 4-krát vyššie riziko ochorenia na nádor močového mechúra než nefajčiar. Zároveň má vyššie riziko, že na toto ochorenie umrie. Súvisí to s toxickými produktmi z cigariet, ktoré sa po premene v pečeni vylučujú v moči a keď sa dostávajú k bunkám v močovom mechúre, u disponovaného jedinca môžu podmieniť vznik nádoru mechúra. Samozrejme, to je iba hrubá predstava, ale súvislosť s fajčením je jednoznačne preukázaná,“ hovorí prednosta kliniky. Fajčenie je teda významným faktorom nielen pri rakovine pľúc, ale aj pri nádoroch močového mechúra.

S krvou v moči rovno na urológiu

Najčastejším príznakom rakoviny močového mechúra je krv v moči, a tak sa profesora Babjuka pýtame, kedy má pacient navštíviť urológa, ak je v moči prítomná krv. „Toto ochorenie je zákerné jednak v tom, že okrem krvi v moči nemusí byť prítomný žiadny iný príznak a navyše, krv sa môže objaviť iba jednorazovo alebo napríklad s odstupom niekoľkých týždňov, a tak si pacient povie, že to nebolo nič vážne. Avšak až 80 % prípadov zachytíme práve na základe krvi v moči, a preto sa odporúča, aby pacient, ktorý tento príznak pozoruje, išiel okamžite na vyšetrenie k urológovi. Samozrejme, krv v moči môže byť zapríčinená radom ďalších ochorení, takže urológ spočiatku vylučuje iné možné príčiny ako zápal alebo odchod močového kameňa a podobne. V diagnostike rakoviny močového mechúra je potom zlatým štandardom endoskopické vyšetrenie, teda cystoskopia.“

Novinky v diagnostike nádorov mechúra

Čo sa týka diagnostiky rakoviny močového mechúra, aj v tejto oblasti potvrdzuje klinika progresívny prístup. Hoci existuje niekoľko testov moču, ktoré sledujú onkomarkery a určujú riziko nádoru, podľa slov profesora Babjuka zatiaľ neexistuje dostatočne spoľahlivý marker, a tak ich v rutinnej praxi príliš nevyužívajú. Klinika sa viac zameriava na metódy, ktoré dokážu nádor takpovediac zviditeľniť. „Je to dané aj tým, že nádory močového mechúra môžu mať rôzny vzhľad. Niektoré majú typický kríčkovitý alebo karfiolovitý tvar, ale existujú aj zákernejšie formy, ktoré rastú napríklad do steny mechúra, iné sa napríklad ešte iba koncentrujú v sliznici a práve v týchto prípadoch hrajú dôležitú úlohu metódy, ktoré nám pomôžu nádor zviditeľniť. Najviac prepracovaná je dnes fluorescenčná cystoskopia. Princíp spočíva v tom, že pred cystoskopiou zavedieme cievkou do močového mechúra špeciálnu látku, vďaka ktorej nám potom nádor po osvetlení svetlom určitej vlnovej dĺžky fluoreskuje. Napriek efektívnosti nie je táto metóda široko a rutinne rozšírená, keďže fluorescenčná látka stojí okolo 400 eur a má iba jednorazové využitie, čo je pre rozpočet pomerne zaťažujúce.

Problém všetkých nových testov vrátane proPSA je v tom, že vám nepovedia áno, alebo nie; určia iba istú mieru pravdepodobnosti a potom je to už otázka interpretácie.

Existujú však aj modernejšie a oveľa jednoduchšie metódy, ktorým sa aktuálne venuje rad štúdií. Jednou z takýchto progresívnych metód je aj tzv. NBI, teda narrow band imaging. „V prípade NBI spočíva princíp v špeciálnom endoskope od Olympusu, ktorý dokáže filtrovať vlnovú dĺžku svetla. Keď si obyčajné svetlo prepnete na NBI, ktoré filtruje vlnovú dĺžku iba na 2 zložky svetla zachytávané v krvi a v cievach, nádor zrazu doslova vyskočí, keďže má v sebe viac ciev než normálne tkanivo. Je to veľmi efektívna metóda na záchyt ložísk, ktoré nie sú dobre viditeľné a na záchyt mnohopočetných nádorov, čo je v prípade rakoviny močového mechúra pomerne časté. Pacient môže mať napríklad jeden nádor s priemerom 3 centimetre a potom ďalšie 2-3 ložiská o priemere jedného milimetra, čo môžete v rámci operácie – vzhľadom na krvácanie – celkom ľahko prehliadnuť. Zmyslom je teda opäť, aby sme čo najviac zlepšili viditeľnosť a neprehliadli žiadne lézie, čo umožní ich úplné odstránenie. Toto vyšetrenie, respektíve tento prístroj sa používa stále viac a viac, a to nielen v urológii, ale napríklad aj v ORL, keďže stačí mať špeciálny endoskop a potom vás to nestojí už ani korunu. My to pri endoskopickom odstránení nádoru močového mechúra používame prakticky u každého pacienta,“ hovorí Babjuk.

Náhradný mechúr z vlastného čreva

V rámci liečby nádoru močového mechúra je klinika známa aj tým, že realizuje najviac radikálnych operácií nádoru mechúra v ČR. Radikálna cystektómia, teda odstránenie celého močového mechúra, je veľmi zložitý výkon, avšak na Urologickej klinike 2. LF UK a FN Motol dosahujú skvelé výsledky. Nás zaujíma predovšetkým cystektómia so súbežným vytvorením náhradného močového mechúra z črevného úseku, v čom sa klinika radí k svetovej špičke, a tak profesor Babjuk začína opisovať náročný operačný výkon. „Vezmeme 40-50 cm tenkého čreva, ponecháme mu cievy, ktoré ho zásobujú, ale vysadíme ho z črevnej pasáže. Máme teda zhruba polmetrový kus čreva, s ktorým môžeme pracovať. V pôvodnej forme trubice črevo veľkú kapacitu nemá, takže ho na strane proti cievam pozdĺžne rozstrihneme. Takto upravené črevo vymodelujeme do tvaru S alebo M a znova zavrieme. Takýmto spôsobom dokážeme zo 40-50-centimetrového črevného úseku vymodelovať mechúr sférického tvaru s kapacitou okolo 250 – 350 ml alebo aj viac. Samozrejme, náhradný mechúr v sebe nemá receptory, ktoré vnímajú, že je naplnený, takže sa pacient musí naučiť, kedy treba mechúr vyprázdniť. Pacienti sa pri vyprázdňovaní zároveň musia naučiť zrelaxovať, uvoľniť panvovú oblasť, správne zatlačiť a podobne, avšak ich kvalita života je stále neporovnateľne vyššia v porovnaní s pacientmi, ktorým v rámci cystektómie urobia iba vývod,“ zdôrazňuje prednosta.

My sme v roku 2017 robili 52 cystektómií, z toho tretinu s náhradným močovým mechúrom. U nás je mortalita do 90 dní práve okolo 1 %, čo je porovnateľné so svetovou špičkou. Napríklad v USA sú to vo všeobecnosti 2 – 4 %.

Keďže je cystektómia sama o sebe veľmi náročná operácia, ktorá trvá v priemere 4-5 hodín, pýtame sa, s akými výsledkami tento výkon klinika realizuje. „Radi­kálna cystektómia je náročná tým, že ide o komplikovaný výkon na dvoch orgánových systémoch, močovom aj gastrointestinálnom, čo je spojené s rizi­kom závažných komplikácií po výkone. Vzhľadom na to, že často operujeme pacientov vo vysokom veku, ktorí majú celý rad ďalších ochorení, môžu komplikácie viesť aj k úmrtiu pacienta. Toto riziko treba systematickou starostlivosťou o pacientov znížiť na minimum. Na špičkových pracoviskách je percento úmrtnosti do 90 dní po výkone okolo 1 %, čo sa považuje za známku dobrej kvality poskytovanej starostlivosti. Ak však pracovisko tento výkon nerobieva pravidelne a nemá potrebnú skúsenosť, toto percento se môže zvyšovať. V Českej republike máme štatistiky, ktoré celkom jasne dokumentujú, že percento úmrtnosti po výkone do značnej miery závisí od toho, koľko týchto výkonov dané pracovisko robí. Ak ich je menej než 5 ročne, výsledky sú podstatne horšie, ako keď ich na pracovisku urobia napríklad 20 za rok. My sme v roku 2017 robili 52 cystektómií, z toho tretinu s náhradným močovým mechúrom. U nás je mortalita do 90 dní práve okolo 1 %, čo je porovnateľné so svetovou špičkou. Napríklad v USA sú to vo všeobecnosti 2 – 4 %.“

Vízia do budúcnosti

V závere rozhovoru sa vraciame k rakovine prostaty, keďže Urologická klinika 2. LF UK a FN Motol je spoluzakladateľom Centra pre výskum a liečbu rakoviny prostaty a zaujíma nás, či aktuálne prebieha výskum, ktorý by sa dal v blízkej budúcnosti aplikovať v rámci diagnostiky alebo liečby rakoviny prostaty. „Dosť sme sa zamerali na hodnotenie predikcie výsledku radikálnych prostatektómií pri využití pooperačných hodnôt PSA, o čom sme publikovali aj vo svete a čo má aj praktický dosah. Náš postup nám umožňuje presnejšie predikovať neúspech operačnej liečby, a tak skôr indikovať nasadenie následnej liečby, hlavne rádioterapie. V poslednej dobe sa zaoberáme aj hodnotením celého radu faktorov v moči a v sére, napríklad aj PHI, v závislosti od rôznych fáz liečby karcinómu prostaty – to znamená predikcia agresivity nádoru po biopsii, predikcia úspešnosti operačnej liečby a podobne. Samozrejme, úspech vedeckých projektov záleží nielen od našej pripravenosti, teda od kvality získaného biologického materiálu, ale aj od kvalitného partnera v laboratórnom výskume, ktorý by sa chcel niečím takým zaoberať,“ uzatvára profesor Babjuk.

foto: Martin Cápal