Pomáhať a chrániť

V tomto čísle časopisu inVitro sa venujeme jednému veľmi častému nálezu u pacientov, a to zväčšeným lymfatickým uzlinám. Tie sú súčasťou lymfatického systému, ktorého hlavné funkcie sú pomáhať udržiavať rovnováhu tekutín ľudského tela a bojovať proti poškodeniu organizmu dômyselnou spoluprácou rôznych typov lymfocytov, buniek imunitného systému. Zmena veľkosti lymfatických uzlín sprevádza bežné, ale aj prognosticky závažné ochorenia, čo naznačuje, že diferenciálna diagnostika takéhoto nálezu, obzvlášť pri sprievodnej polymorfnej symptomatológii, nie je vôbec jednoduchou a ani lacnou záležitosťou.

Lymfatický systém človeka – zlatá baňa budúcich vedcov

Je to tak. Hoci o jeho existencii vieme už dlho, stále existujú biele miesta chýbajúcich informácií o jeho štruktúre, funkcii či o prepojeniach na ostatné systémy ľudského tela.

Mužský a ženský lymfatický systém?

Je nespochybniteľné, že tkanivá mužov a žien majú odlišné metabolické nároky. Tie sú zabezpečované cez mikrovaskulárnu sieť arteriol, kapilár a venúl. Ich dôležitou časťou je endotel, ktorý plní nielen funkciu bariéry, ale zúčastňuje sa aj imunitných funkcií, hemostázy, zápalu, vaskulárnej remodelácie a regulácie cievneho tonusu. Stupeň heterogenity endotelových buniek je teda závislý od funkcií, ktoré plní, tiež od orgánovej a anatomickej lokalizácie a od pohlavia svojho majiteľa. Dysfunkcia endotelu je spoločnou črtou mnohých chronických ochorení, ako sú diabetes mellitus, srdcové zlyhanie, hypertenzia, ateroskleróza a pod., pri liečbe ktorých sa však dosiaľ nezohľadňujú odlišnosti dané pohlavím, tobôž vekom či etnicitou. Podobne je to aj s lymfatickým systémom, nielen čo sa týka štruktúrneho usporiadania, ale pravdepodobne aj funkčných odlišností daných pohlavím (1).

Lymfatický systém nie je významom podriadený krvnému cievnemu systému

Krvný a lymfatický systém sú dva hlavné obehové systémy človeka. Podobne ako krvné cievy, aj lymfatické cievy majú vnútorný povrch pokrytý endotelovými bunkami, predsa len sú medzi oboma typmi určité odlišnosti (Tab. č. 1).

Okrem už spomínaných funkcií sú lymfatické cievy obľúbeným miestom diseminácie malígnych nádorov na miesta vzdialené od miesta vzniku, tzv. metastázovania. Je známy dokázaný priamy vzťah medzi hustotou lymfatických ciev a mierou metastázovania nádoru.

Inou, intenzívne študovanou oblasťou cievneho systému, je glykokalyx, ktorého vrstva sa nachádza na povrchu endotelových buniek lymfatických aj krvných ciev. Prvýkrát ju opísal už Danielli v roku 1940 a s použitím elektrónového mikroskopu bola vizualizovaná v roku 1966. Glykokalyx je upevnený k endotelu proteoglykánmi (syndekán, glypikán) a glykoproteínmi a pozostáva tiež z vylučovaných proteoglykánov typu perlekan a glykozaminoglykánov typu hyaluronan. Je polopriepustný pre niektoré plazmatické proteíny, napr. albumín, vytvára väzobné miesta pre fibroblastový rastový faktor, pre antitrombín III a mnohé ďalšie, vytvára bariéru pre výmenu vody a v nej rozpustených látok. Táto funkčná variabilita glykokalyxu naznačuje, že poškodenie jeho integrity pravdepodobne stojí na začiatku viacerých vaskulárnych patológií tvoriacich základ väčšiny známych civilizačných ochorení. Dnes používame viacero liekov s ochranným vplyvom na glykokalyx ako NO, N­‑acetylcysteín, metformín a mnohé ďalšie, ale aj samotné súčasti prúdiacej plazmy typu albumín, orozomukoid či antitrombín vykazujú protektívne účinky na vrstvu glykokalyxu (3). Ukazuje sa, že poškodenie glykokalyxu spôsobuje veľa faktorov a látok, napr. vysoké hladiny TNF­‑α, ANP, ale aj hyperglykémia a všeobecne infekcie. Stupeň poškodenia glykokalyxu, merateľný cez zvýšené sérové hladiny syndekánu-1, 3 a 4, koreluje so známymi markermi zápalu (CRP, IL-6, laktát, prokalcitonín) aj s prediktívnym markerom rozvoja a závažnosti sepsy, proteínom viažúcim heparín (HBP) (4).

Tabuľka č. 1: Porovnanie ciev/endotelových buniek krvného a lymfatického systému (2)

Lymfatický systém v ľudskom mozgu? (Znova)potvrdené!

Hoci prítomnosť lymfatického systému v mozgu bola opísaná už v roku 1816, na túto skutočnosť sa akoby nadlho pozabudlo s tvrdením, že mozog má ako orgán výnimočné postavenie a lymfatický systém nie je nevyhnutný (5, 6). Dnes už vieme, že v dura mater je prítomná sieť lymfatických ciev, ktoré predstavujú alternatívny regulátor objemu mozgovomiešneho moku a imunitných buniek a vytvára dôležitú spojku medzi mozgovým a imunitným systémom (7).

Život stále skrýva rôzne taje

V lymfatických uzlinách opísali vedci novú štruktúru, tzv. subkapsulárne proliferačné ohniská (SPFs). Tie sa vytvárajú iba v lymfatických uzlinách osôb v situácii, keď sa opakovane stretávajú s nejakou infekciou. SPFs existujú v lymfatických uzlinách iba vymedzený nevyhnutný čas a je možné ich pozorovať iba s použitím 3D mikroskopie s vysokým rozlíšením, preto doterajšia 2D mikroskopia ich identifikáciu neumožňovala. SPFs sú odlišné od známych germinatívnych centier – oproti nim sú v lymfatickej uzline uložené povrchovejšie, sú Bcl-6 negatívne a sú miestom, v ktorom až 60 % z obsahu buniek tvoria plazmatické bunky. Ukazuje sa, že v prípade opakovaného stretnutia sa s infekciou je úlohou SPFs veľmi rýchlo generovať obrovský počet plazmatických buniek produkujúcich účinné protilátky, aby sa dosiahla okamžitá neutralizácia invadujúceho patogénu. Vedci sa po objavení týchto štruktúr domnievajú, že je to cesta, ako pripravovať účinnejšie vakcíny (8, 9).

Záver

Vzhľadom na množstvo funkcií, ktoré lymfatický systém plní, je zrejmé, že svojím významom predstavuje sebavedomý dômyselný systém, ktorého detailný výskum je ešte len pred nami. Žijeme v 21. storočí. A pre pacientov s chorobami lymfatického systému máme k dispozícii viaceré diagnostické a terapeutické možnosti. Len vinou nastavených obštrukcií zdravotných systémov sa tieto nie vždy dostávajú k pacientom dostatočne rýchlo, bez nutnosti vynaložiť extra úsilie či finančné prostriedky (10). 6. marec je vyhlásený za Svetový deň lymfedému s cieľom upriamiť pozornosť odbornej verejnosti na existenciu lymfatického systému a urobiť z neho jednu z globálnych priorít v oblasti výskumu. Internet ponúka viacero stránok, kde aj naši lekári môžu nájsť inšpirácie, ako ponúknuť pacientom s chorobami lymfatického systému viac (11).

Známy francúzsky animovaný seriál Bol raz jeden život hravou formou opisuje funkcie jednotlivých častí ľudského tela. Zrejme nie náhodou sú tu imunitný systém a jeho jednotlivé bunky či orgány (vrátane týmusu či lymfatických uzlín) zobrazené ako „policajti ľudského tela“, hliadkujúci vo dne v noci pre dobro jeho majiteľa. Skrátka pomáhať a chrániť.


Literatúra

  1. Virginia H. Huxley, Scott S. Kemp: Sex-Specific Characteristics of the Microcirculation. Adv Exp Med Biol. 2018; 1065: 307–328. doi: 10.1007/978-3-319-77932-4_20.
  2. Inho Choi, Sunju Lee, and Young-Kwon Hong: The New Era of the Lymphatic System: No Longer Secondary to the Blood Vascular System. Cold Spring Harb Perspect Med. 2012 Apr; 2(4): a006445. doi: 10.1101/cshperspect.a006445.
  3. Schött U, Solomon C, Fries D, Bentzer P. The endothelial glycocalyx and its disruption, protection and regeneration: a narrative review. Scand J Trauma Resusc Emerg Med. 2016;24:48. Published 2016 Apr 12. doi:10.1186/s13049-016-0239-y.
  4. Fisher J, Linder A, Bentzer P. Elevated plasma glypicans are associated with organ failure in patients with infection. Intensive Care Med Exp. 2019;7(1):2. Published 2019 Jan 7. doi:10.1186/s40635-018-0216-z.
  5. Mascagni P, Bellini GB. Istoria Completa Dei Vasi Linfatici. Vol. II. Florence: Presso Eusebio Pacini e Figlio; 1816. p. 195.
  6. NIH/National Institute of Neurological Disorders and Stroke. "First evidence of the body's waste system in the human brain discovered." ScienceDaily. ScienceDaily, 3 October 2017. <www.sciencedaily.com/releases/2017/10/171003111111.htm>.
  7. Martina Absinta, Seung-Kwon Ha, Govind Nair, Pascal Sati, Nicholas J Luciano, Maryknoll Palisoc, Antoine Louveau, Kareem A Zaghloul, Stefania Pittaluga, Jonathan Kipnis, Daniel S Reich. Human and nonhuman primate meninges harbor lymphatic vessels that can be visualized noninvasively by MRI. eLife, 2017; 6 doi: 10.7554/eLife.29738.
  8. Garvan Institute of Medical Research. "Newly identified structure in lymph nodes was 'hiding in plain sight': The new micro-organ is the place where the immune system 'remembers' diseases it has been vaccinated against." ScienceDaily. ScienceDaily, 22 August 2018. <www.sciencedaily.com/releases/2018/08/180822101319.htm>.
  9. Imogen Moran, Akira Nguyen, Weng Hua Khoo, Danyal Butt, Katherine Bourne, Clara Young, Jana R. Hermes, Maté Biro, Gary Gracie, Cindy S. Ma, C. Mee Ling Munier, Fabio Luciani, John Zaunders, Andrew Parker, Anthony D. Kelleher, Stuart G. Tangye, Peter I. Croucher, Robert Brink, Mark N. Read, Tri Giang Phan. Memory B cells are reactivated in subcapsular proliferative foci of lymph nodes. Nature Communications, 2018; 9 (1) doi: 10.1038/s41467-018-05772-7.
  10. Stanley G. Rockson et all: Lymphatic Medicine: Paradoxically and Unnecessarily Ignored. Lymphat Res Biol. 2017 Dec 1; 15(4): 315–316. doi: 10.1089/lrb.2017.29033.sr.
  11. https://lymphaticnetwork.org/.
Hodnotenie článku

inVitro 1/2019

Lymfatické uzliny

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 1/2019 Lymfatické uzliny. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro