Prenatálny skríning a genetika v gynekológii

Druhá polovica 20. storočia bola okrem iného charakteristická prudkým nástupom nového odboru v medicíne – lekárskej genetiky. Od míľnikov v oblasti základného výskumu DNA, RNA, transkripcie, translácie a chromozómov sa postupne prešlo ku klinickej aplikácii uvedených objavov a lekárska genetika sa začala používať vo väčšine klinických odborov. Gynekológia je jednou zo základných špecializácií, ktoré z rozvoja lekárskej genetiky profitovali najviac. V článku sa zameriavame na hlavné okruhy problémov, v ktorých môže genetika pomôcť gynekologickým pacientkam.

Opakované spontánne potraty

Spontánnym potratom končí podľa štatistík asi 15 % rozpoznaných tehotenstiev. Väčšina potratov (cca 80 %) prebehne v prvom trimestri. Príčiny spontánnych potratov môžu byť rôzne. Lekárskej genetiky sa týkajú nasledujúce prípady:

  1. vyvážená, balansovaná chromozómová translokácia u jedného z partnerov: uvedený nález vedie k zvýšenému riziku tvorby spermií alebo vajíčok s nadpočetným alebo nedostatočným množstvom genetického materiálu, čo môže vyústiť do spontánneho potratu alebo narodenia dieťaťa s početnými vrodenými vývojovými chybami (VVCH); v prípade, že o balansovanej translokácii vieme už pred tehotenstvom, je možné plánovať cielenú prenatálnu diagnostiku, prípadne umelé oplodnenie s cielenou preimplantačnou genetickou diagnostikou,
  2. vrodený trombofilný stav u tehotnej: ďalšou možnou príčinou opakovaných potratov z pohľadu genetika je vrodený trombofilný stav; na regulácii zrážanlivosti krvi sa podieľa veľa geneticky podmienených faktorov – mutácie niektorých zvyšujú riziko trombózy, čo v tehotenstve môže viesť k potratu; tento trombofilný stav je možné v tehotenstve ovplyvniť terapiou, ktorá zvyšuje šancu na úspešné donosenie,
  3. dlhodobá farmakoterapia: v prípade niektorých pacientok je nutná dlhodobá liečba chronických ochorení (napr. epilepsia, IBD, psychiatrické diagnózy a iné); niektoré z používaných liekov vedú k vyššiemu riziku spontánneho potratu pri užívaní v tehotenstve; posudzovanie rizika liekov je možné aj cestou genetickej ambulancie – prípadná úprava liečby je plne v kompetencii ošetrujúceho lekára.

Sterilita

Ďalšou častou gynekologickou indikáciou pre genetické vyšetrenie je sterilita. Rovnako ako v prípade opakovaných spontánnych potratov, aj v prípade sterility sa lekárskej genetiky týka len časť prípadov. Štandardným vyšetrením v tejto indikácii býva vyšetrenie karyotypov oboch partnerov z periférnej krvi. Indikácia ďalších vyšetrení závisí od konkrétnej situácie u partnerov. Veľký význam má vyšetrenie spermiogramu a andrologické vyšetrenie. Ťažké poruchy spermiogramu (azoospermia, oligospermia gravis) bývajú asociované s Klinefelterovým syndrómom (47, XXY) a s mikrodeléciami chromozómu Y v úsekoch AZFa, AZFb a AZFc. Častou diagnózou pri azoospermii bývajú aj mutácie CFTR génu, najmä v spojení s klinickou diagnózou CBAVD (congenital bilateral absence of the vas deferens). K zriedkavým genetickým príčinám patrí Kallmannov syndróm a čiastočná rezistencia na androgény. V rámci genetických ochorení existuje množstvo syndrómov a diagnóz, pri ktorých je sterilita – prípadne infertilita – len časťou klinického obrazu a dominantné prejavy sa týkajú iných systémov, napríklad syndróm Prader-Willi, Bardet-Biedle, myotonická dystrofia, Kennedyho choroba a iné.

Celiakia

Ide o autoimunitné ochorenie vyvolané intoleranciou lepku v potrave. Hlavnými príznakmi sú gastrointestinálne ťažkosti (hnačka, chudnutie, nafukovanie, zvýšená plynatosť, zápcha), ale časť pacientov má aj príznaky nesúvisiace s trávením – anémia, slabosť, únava, poruchy menštruačného cyklu, infertilita. Na patogenéze celiakie významne participuje HLA systém, pacienti sú prakticky bezo zvyšku nosičmi variantov HLA-DQ2 a HLA-DQ8. Uvedené varianty je možné diagnostikovať cieleným molekulárno-genetickým vyšetrením.

Prenatálny multimarkerový skríning VVCH plodu

Cieľom prenatálnych skríningov je zameriavať sa na vyhľadávanie tehotenstiev so zvýšeným rizikom postihnutia plodu. V našej sieti laboratórií Alpha medical sa venujeme vyhodnocovaniu prenatálnych skríningov programom ALPHA už 10 rokov, pričom v našich laboratóriách vyhodnotíme okolo 10 000 prenatálnych skríningov ročne. Podľa odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR o prenatálnom multimarkerovom skríningu VVCH č. 14631-3/2006 z novembra 2006 je cieľom štandardizovať a skvalitniť výkon prenatálneho skríningu VVCH s využitím biochemických markerov gravidity. Podľa tohto odborného usmernenia by sa mal prenatálny multimarkerový skríning VVCH realizovať nasledovne:

­— v I. trimestri stanovenie hladiny PAPP-A a pokiaľ je to možné aj stanovenie free-beta-hCG v týždni tehotenstva (tt) 10 + 1 − 1 3+ 6 (optimálne v tt 11 + 1 až 12 + 0); ultrazvukom by sa malo vyšetriť šijové prejasnenie (NT), pričom k správnemu vykonaniu USG vyšetrenia NT je nevyhnutné, aby ho vykonal lekár so špecializáciou gynekológia a pôrodníctvo a so samostatným certifikátom v sonografii na vyšetrovanie NT,

v II. trimestri by sa mali vyšetriť aspoň 2 parametre AFP a celkového hCG v tt 14 + 0 − 15 + 6.

Laboratória, ktoré vyšetrujú tieto biochemické parametre sú zapojené do externého hodnotenia kvality a spĺňajú požiadavky správnej laboratórnej praxe. Na žiadanke o vyšetrenie a vyhodnotenie skríningu by mali byť vypísané nasledovné údaje: dátum odberu krvi, rodné číslo pacientky, dátum poslednej menštruácie, dátum posledného USG s uvedením biometrického parametra CRL, alebo BPD a zodpovedajúceho gestačného veku plodu, počet plodov, váha matky, anamnéza matky (diabetes mellitus, IVF + ET, Downov syndróm a defekt neurálnej trubice v predchádzajúcich graviditách). Spracovanie laboratórnych údajov a nameraných hodnôt sa vykonáva pomocou certifikovaného softvéru s výpočtom individuálneho rizika tehotnej pre chromozómové chyby plodu a NTD (defekt neurálnej trubice). Hodnotiace pracoviská by mali vykonávať aspoň 1 000 skríningov ročne, aby bolo možné spoľahlivé určenie mediánov stanovovaných parametrov pre daný gestačný vek. V súčasnosti majú lekári k dispozícii viacero typov skríningových stratégií. Keďže prenatálne skríningy sa v posledných rokoch neustále vylepšujú, záchyt VVCH plodu značne závisí od zvolenej skríningovej stratégie. Dá sa povedať, že čím viac markerov sa u tehotnej ženy vyšetrí, tým presnejší a efektívnejší bude prenatálny skríning. V rámci biochemického prenatálneho skríningu je možné detegovať nasledovné poškodenia plodu: Downov syndróm (DS, trizómia 21), Edwardsov syndróm (trizómia 18), defekt neurálnej trubice (NTD) a iné rázštepové chyby, SLOS (Smith-Lemli-Opitz syndróm), insuficiencia placenty, zvýšené riziko preeklampsie u tehotnej – abnormálne výsledky skríningu upozorňujú na vhodnosť genetického ultrazvuku, prípadne genetickej konzultácie. Individuálne riziko poškodenia plodu sa vypočítava na základe veku ženy, USG údajov, výsledkov biochemických vyšetrení a anamnestických údajov. Hladina falošnej pozitivity (FPR) sa vo väčšine prípadov pohybuje na úrovni 5 %, môže však varírovať v závislosti od zvolenej skríningovej stratégie od 1,2 % až do 13 %.

Obrázok č. 1: Klasifikácia anovulačných porúch cyklu podľa WHO

Skríningové programy

Kombinovaný test (I. trimester)

Uvedený test stanovuje riziká trizómií 13, 18, 21 na základe kombinácie veku, hodnoty NT, PAPP-A a voľného beta-hCG v prvom trimestri – pri 90-percentnom záchyte trizómie 21 je FPR (falošná pozitivita) menej ako v 5 % prípadov. Zvýšenie záchytu je možné dosiahnuť pridaním ďalších USG markerov, buď paušálne u všetkých tehotných, alebo v rámci kontingenčného prvotrimestrového skríningu len u vybranej skupiny podľa výpočtu rizika kombinovaným testom.

Double test (II. trimester)

Tento test stanovuje riziká trizómií 18, 21 na základe veku a nameraných hodnôt AFP a voľného hCG. Záchyt trizómie 21 pri FPR 5 % predstavuje 55 – 60 %; pri zmene celkového hCG na voľný beta-hCG sa zvýši o 5 %.

Triple test (II. trimester)

Tento test stanovuje riziká trizómií 18, 21 na základe veku a nameraných hodnôt AFP, celkového hCG a uE3. Záchyt trizómie 21 pri FPR 5 % predstavuje 60 – 65 %; pri použití voľného beta-hCG bude o 5 % vyšší.

Quadruple test (II. trimester)

Pri tomto teste používame na stanovenie rizika trizómií 18 a 21 okrem veku aj hodnoty AFP, celkového hCG, uE3 a inhibínu A. Takto dosiahneme takto záchyt trizómie 21 v 65 – 70 % prípadov pri FPR 5 %; pri použití voľného beta-hCG bude záchyt vyšší o 5 %.

Integrovaný test (I. a II. trimester)

Ide o pravdepodobne najpresnejší test z hľadiska percenta záchytu a FPR. Kombináciou parametrov veku, PAPP-A a NT v prvom trimestri a AFP, celkového hCG a uE3 (prípadne aj inhibín A) v druhom trimestri stanovuje riziká trizómií 13, 18 a 21. Záchyt trizómie 21 pri FPR 5 % je udávaný v hodnote 94 %.

Sekvenčný test (I. a II. trimester)

Tento test predstavuje kombináciu kombinovaného prvotrimestrového testu a biochemického skríningu v druhom trimestri. Uvedený test dosahuje rovnaký záchyt ako integrovaný test, ale pri výrazne vyššej FPR. Tehotným s pozitívnym výsledkom v prvom trimestri sa ponúkne možnosť invazívnej prenatálnej diagnostiky, tehotným s negatívnym výsledkom sa ponúkne samostatný druhotrimestrový biochemický skríning alebo sa výsledky oboch trimestrov zintegrujú.

Sérový integrovaný test (I. a II. trimester)

Pri tomto teste postupujeme rovnako ako pri integrovanom, s výnimkou USG markerov. Je vhodný pre oblasti s nedostatkom certifikovaných sonografistov. Pri 5-percentnej FPR dosahuje 86-percentný záchyt trizómie 21.

Kontingenčné testy (I. trimester, prípadne oba)

Uvedené testy rozdeľujú populáciu tehotných na vysokorizikové, so stredným rizikom a s nízkym rizikom. Po prvom kroku v prvom trimestri sa vyselektuje malá populácia s vysokým rizikom, ktorej sa ponúkne karyotypizácia plodu. U veľkej časti tehotných s nízkym rizikom sa skríning prvým krokom ukončí. Tehotné so stredným rizikom podstúpia ďalší krok, buď USG minor markery v prvom trimestri, alebo biochemický skríning v druhom trimestri, ktorý rozhodne o definitívnom riziku. Parametre záchytu a FPR závisia od nastavenia jednotlivých krokov v kontingenčnom teste.

Fetálna DNA v materskej plazme

Tento typ skríningu je v porovnaní s ostatnými založený na úplne inom postupe. Využíva voľnú fetálnu DNA cirkulujúcu v krvi tehotnej. Od cca 10. g. t. dokáže pomocou veľmi komplikovaných postupov molekulárnej genetiky stanoviť riziko trizómií 13, 18, 21 s vysokou senzitivitou a špecificitou (cca 99 %). Uvedená presnosť umožňuje vyhnúť sa väčšine invazívnych výkonov prenatálnej diagnostiky. Vzhľadom na rýchly pokrok v uvedenej oblasti narastá počet diagnóz, ktorých riziko je stanovené neinvazívne a s vysokou presnosťou.

Praktické poznámky k vykonávaniu prenatálneho skríningu

Odber vzorky na vyšetrenie PAPP-A je optimálne robiť v období tt 10 + 0 – 11 + 3 (maximálne do tt 13 + 6), odber na vyšetrenie AFP, celkového hCG, uE3 sa vykonáva v období od tt 14 + 0 – 15 + 6 (maximálne do tt 22 + 6), NT je najlepšie zmerať v období tt 11 + 0 – 13 + 6 (optimálne okolo 12 tt, údaj o NT mimo stanovený interval je nesprávny a nemôže sa použiť na stanovenie rizika VVCH). Riziko NTD je ALPHA program schopný vyhodnotiť od tt podľa USG 15 + 0 a riziko DS, Edwardsovho syndrómu a SLOS od tt 14 + 0.

Vyšetrenie NT by mal vykonávať lekár s certifikátom pre meranie NT, ktorý vydáva The Fetal Medicine Foundation (FMF) v Londýne. Ide o certifikát s názvom Certificate of competence the 11 – 13 week scan. Zoznam lekárov, ktorí sú držiteľmi certifikátu pre vyšetrenie NT, je možné nájsť na stránke https://courses.fetalmedicine.com/lists/web.

Presnosť a správnosť meraní daného lekára vykonávajúceho meranie NT sa každoročne kontroluje medzinárodným auditom. V súčasnosti – k 14. 6. 2014 – máme na Slovensku 61 lekárov s certifikátom FMF, pred rokom ich bolo cca 15 (pre porovnanie, v Čechách je takýchto lekárov 520). Certifikát doteraz získalo 60 610 lekárov zo 196 krajín, vedie USA (9 292 lekárov), nasleduje Anglicko (6 053), India (3 990), Rusko (3 767), Taliansko (2 912), Kanada (2 852), Brazília (2 415), Nemecko (1 697), Španielsko (1 613), Poľsko (1 434). Česi sú s počtom 520 lekárov na 27. mieste. Tak ako na Slovensku narastá počet lekárov s certifikátom FMF, narastá aj počet certifikovaných meraní NT u tehotných, ktoré môžu byť zahrnuté do prenatálneho skríningu. Čo sa týka vyšetrovania PAPP-A v I. trimestri, v súčasnosti ordinuje PAPP-A cca 50 – 55 % lekárov, pričom pred pár rokmi to bolo sotva 10 %. Je zrejmé, že nielen zo strany laboratórií, ale aj zo strany lekárov je záujem o čo najsmerodajnejší výsledok prenatálneho skríningu. V neposlednom rade sú v dnešnej dobe pacientky „sčítané“ a čoraz častejšie sa samé dožadujú niektorých vyšetrení, pokiaľ je to možné.

Tabuľka č. 1: Riziko výskytu Downovho syndrómu v závislosti od veku matky (podľa Šantavý J.)

Vek tehotnej ženy je ďalší údaj, ktorý do značnej miery ovplyvňuje riziko poškodenia plodu určeného v rámci prenatálneho skríningu. Je potrebné si uvedomiť, že dieťa s Downovým syndrómom môže mať žena v každom veku, pričom so zvyšujúcim sa vekom matky táto pravdepodobnosť stúpa (viď. Tabuľka č. 1). Samotný vek matky na určenie % rizika výskytu Downovho syndrómu však nestačí, pretože, ak by sa určovalo riziko poškodenia plodu len na základe veku matky, odhalili by sme iba cca 30 % plodov s DS, čo je veľmi málo.

Medzi ďalšie faktory ovplyvňujúce výpočet rizika VVCH patrí:

  • hmotnosť tehotnej: u tehotných s vyššou hmotnosťou sú hladiny skríningových biochemických parametrov fyziologicky nižšie ako u žien s nižšou hmotnosťou,
  • etnická príslušnosť: u žien čiernej pleti sú hodnoty AFP, celkového hCG, voľného beta-hCG a PAPP-A signifikantne vyššie ako u žien bielej pleti – pri PAPP-A je to až o 57 %; odlišné hodnoty sú aj u Ázijčaniek; prítomnosť niektorých UZ markerov je takisto u rôznych etník odlišná, ako je to napríklad pri nosovej kostičke,
  • fajčenie: u žien, ktoré fajčia, sa v tehotenstve pozorujú hodnoty AFP vyššie asi o 3 %, hodnoty celkového hCG a voľného beta-hCG sú nižšie o 18 % a 4 %, hodnoty uE3 sú nižšie o o 4 % a hodnoty PAPP-A o 17% nižšie ako u žien nefajčiarok,
  • spôsob koncepcie: ženy, ktoré otehotneli po IVF majú fyziologicky nižšie hodnoty PAPP-A v sére približne o 10 % a hodnoty voľného beta-hCG a celkového hCG sú naopak asi o 9 % a 14 % vyššie; hodnoty uE3 sú nižšie asi o 6 %,
  • inzulín-dependentný diabetes mellitus matky (IDDM): u tehotných s IDDM sa pozorujú významne nižšie hladiny AFP a uE3 v sére; hladiny PAPP-A, celkového hCG a voľného beta-hCG nepodliehajú väčším zmenám v porovnaní so zdravými tehotnými,
  • viacplodové tehotenstvo: u dvojičiek sú stredné hodnoty PAPP-A, celkového hCG, voľného beta-hCG a AFP takmer dvojnásobné v porovnaní s jednoplodovými tehotenstvami, hodnoty uE3 sú o niečo nižšie ako dvojnásobok; problematika je však zložitejšia, pretože je potrebné poznať aj distribúciu hodnôt markerov v tehotenstvách s dvojičkami postihnutými T21; situáciu komplikuje aj fakt, že postihnuté môžu byť oba plody alebo len jeden; pri troch a viac plodoch nie je dostatočný súbor údajov o distribúcii hodnôt u takýchto tehotenstiev, takže skríning nie je možný.

Všetky uvedené špecifické faktory a vzťahy sú zaradené do algoritmu výpočtu skríningového rizika „šitého na mieru pre každú pacientku“, ktoré je počítané špecializovaným softvérom ALPHA od spoločnosti Logical Medical Systems Ltd.

Vhodný postup pri interpretácii výsledkov prenatálneho skríningu

  1. Hodnotiť výsledky MoM (multiples of median) pre jednotlivé parametre (ideálny MoM je okolo 1) v Alpha správe – MoM je násobok mediánu (medián je stredná hodnota daného parametra v danom tt). Referenčné hodnoty pre absolútne hodnoty skríningových markerov AFP, celkového hCG, uE3 a PAPP-A uvedené na výsledkovom liste z LIS-u slúžia len na orientačné posúdenie.
  2. Pri hodnotení výsledku zobrať do úvahy percentuálnu hladinu záchytnosti poškodeného plodu, falošnú pozitivitu (väčšinou býva okolo 5 %), „cut off“ hodnotu (pri rôznych skríningových stratégiách býva rôzna) a vek matky.
  3. Zamerať sa na extrémne hodnoty jednotlivých parametrov – prípadne celého skríningu a hľadať príčinu (genetický ultrazvuk, genetická konzultácia).

Obrázok č. 2: Diagram rozdelenia spoločného embryonálneho základu u jednovaječných dvojčiat. Je uvedená incidencia, počet amniálných a žĺtkových vačkov v závislosti od obdobia rozdelenia spoločného embrynálneho základu vzniknutého po oplodnení jedného vajíčka jednou spermiou.

Rizikové sú nasledovné hodnoty (spomenuté sú najčastejšie patológie):

  • rázštepové chyby: MoM – AFP > 2,5 pri jednoplodovej gravidite, MoM – AFP > 3,5 pri dvojplodovej gravidite, MoM – AFP > 1,7 pre diabetičku,
  • Downov syndróm: ↑ MoM – celkový hCG, ↓ MoM – AFP, ↓ MoM – uE3, ↓ MoM – PAPP-A (PAPP-A je nízke pri DS najmä v I. trimestri, v II. trimestri môže byť hladina PAPP-A normálna), ↑ NT od certikovaného sonografistu, fyziologicky zvýšená je hladina celkového hCG v prípade dvojplodovej gravidity,
  • Edwardsov syndróm (T18): ↓ MoM – AFP, celkový hCG, uE3, PAPP-A,
  • ↓ MoM – uE3: DS, Edwardsov syndróm, SLOS, hypofunkcia nadobličiek, anencefália, insuficiencia placenty (voľný estriol veľmi dobre odráža funkciu fetoplacentárnej jednotky),
  • ↑ MoM – PAPP-A: hroziaca preeklampsia v II. trimestri; vhodné pacientku podrobnejšie sledovať.

Prenatálny skríning v Alpha medical

V reťazci Alpha medical sa vyhodnocovaniu prenatálnych skríningov venujú 3 laboratóriá:

  • Centrálne laboratórium – ZÁPAD v Bratislave (zodpovedný Mgr. Tomáš Gajdošík),
  • Centrálne laboratórium – STRED v Ružomberku (zodpovedná RNDr. Gabriela Matysová),
  • Centrálne laboratórium – VÝCHOD v Stropkove v spolupráci s Laboratóriom lekárskej genetiky v Humennom (zodpovedná MUDr. Zuzana Mažeríková).

Všetky tri laboratória realizujú vyšetrovanie integrovaného testu, v ktorom sa integrujú výsledky I. a II. trimestra a ktorý sa zdá byť najpresnejším testom z hľadiska percenta záchytu a FPR. V Centrálnom laboratóriu – ZÁPAD sa v rámci I. trimestra vyšetruje PAPP-A + voľný beta-hCG a v rámci II. trimestra AFP + celkový hCG. V Ružomberku a Stropkove sa v rámci I. trimestra vyšetruje PAPP-A a v rámci II. trimestra AFP, celkový hCG a uE3.

V prípade požiadavky na skríning VVCH majú lekári k dispozícii špeciálnu žiadanku na prenatálny skríning ružovej farby. Lekár dostane výsledky prenatálneho skríningu s komentárom klinického genetika (výtlačok z programu ALPHA + výtlačok z LIS-u) väčšinou do troch – maximálne do 5 – dní. Tieto výsledky sa elektronickou poštou neposielajú.

V budúcnosti sa nebránime rozširovaniu palety vyšetrení zahrnutých do výpočtu rizika VVCH (napríklad inhibín A, prípadne iné) – poznatky v tejto oblasti pribúdajú veľmi rýchlym tempom, a preto bude záležať na výpovednej hodnote týchto parametrov v aktuálnom čase. Takisto nemožno vylúčiť, že od vykonávania prenatálneho skríningu v dnešnom chápaní bude časom upustené a bude nahradený inými presnejšími a výpovednejšími metódami. Je to do značnej miery závislé aj od benefitov, ktoré tieto nové metódy pacientkám a ich budúcemu potomstvu prinesú, sú však v protiklade s ekonomickou náročnosťou, ktorú nebude možné opomenúť.

Pre pacientky, ktoré požadujú vyšetriť prenatálny skríning v samoplatcovskom režime, či už z dôvodu neplatného zdravotného poistenia na území SR, prípadne z dôvodu, že lekár nemá zmluvu s niektorou zdravotnou poisťovňou, sú platné nasledovné ceny:

Prenatálna genetická diagnostika

V prípade prenatálnej genetickej diagnostiky (PGD) ide o priame vyšetrenie materiálu plodu pomocou genetických laboratórnych vyšetrení. Vzorka plodu sa získava odberom choriových klkov (CVS), amniocentézou alebo kordocentézou. Typ vyšetrenia závisí od indikácie odberu – aj v dnešnej dobe tvorí väčšinu vyšetrení cytogenetické vyšetrenie, t. j. štandardné vyšetrenie karyotypu. Dôvodom je skutočnosť, že väčšinu indikácií invazívnej diagnostiky tvorí zvýšené riziko trizómie 21, prípadne vo všeobecnosti zvýšené riziko chromozómových aberácií. Okrem bežnej kultivácie a zhodnotenia sa používajú aj zrýchlené metódy bez kultivácie, najčastejšie zamerané na aneuploídie chromozómov 13, 18, 21, X, Y. Ide o metódy QF-PCR alebo FISH. Novinkou v rámci prenatálnej diagnostiky je metóda array CGH, ktorá umožňuje odhaliť delécie a duplikácie menších úsekov chromozómov u plodu – indikovaná je hlavne pri patologických USG nálezoch plodu. V prípade rizika konkrétneho monogénového ochorenia v rodine je možné realizovať cielené molekulárno-genetické vyšetrenie plodu. To však vo väčšine prípadov u daného ochorenia vyžaduje znalosť mutácie v rodine.

Záver

Prenatálny skríning vrodených vývojových chýb je v dnešnej dobe pridanou hodnotou v starostlivosti o tehotné pacientky, keďže sú aneuploídie a rázštepové chyby nielen zásadnou príčinou perinatálnych úmrtí, ale aj častou príčinou psychomotorického a fyzického postihnutia. Hlavným cieľom prenatálnej diagnostiky je získať maximum informácií o vývoji plodu a možných patológiách, pričom je nesmierne dôležité zvoliť vhodnú skríningovú stratégiu tak, aby bol výsledok skríningu odborne smerodajný a bol prínosom pre konkrétnu pacientku.

 

Hodnotenie článku

inVitro 3/2014

Gynekológia a pôrodníctvo

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 3/2014 Gynekológia a pôrodníctvo. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro