PRENOS SARS-COV-2: AKÚ ÚLOHU ZOHRÁVAJÚ POVRCHY A AKÉ BIOCÍDNE PRÍPRAVKY SÚ NAJÚČINNEJŠIE?

Article image

V priebehu tisícročí boli epidémie obzvlášť masovými zabijakmi a to v rozsahu, aký si dnes nedokážeme ani len predstaviť – dokonca ani v čase koronavírusu. Vyrovnávanie sa s novými epidémiami a snaha im porozumieť je však od nepamäti súčasťou ľudskej civilizácie. Ako uvádza Howard Phillips Lovecraft: „Najstaršou a najsilnejšou emóciou ľudstva je strach a najstarší a najsilnejší druh strachu je strach z neznámeho.“

Jednou z najčastejšie kladených otázok týkajúcich sa SARS-CoV-2, vírusu zodpovedného za ochorenie COVID-19, sú možnosti jeho prenosu. Šírenie alebo transmisia vírusu sa uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom respiračných kvapiek, ktoré vznikajú hovorením, kašľaním a kýchaním infikovaného človeka. Ak sa však tieto kontaminované kvapôčky usadia na okolitých predmetoch, kontakt s nimi a následný dotyk vlastných úst, nosa, alebo očí môže predstavovať ďalší spôsob nákazy. V mnohých krajinách sveta sa epidémia koronavírusu značne rozšírila. Z regálov miznú čistiace prostriedky a ľudia sa obávajú každého metra, či predmetov, ktorých sa dotýkajú. Ale ako dlho môže nový koronavírus pretrvávať na povrchoch a ako ho z nich môžeme účinne eliminovať.

SARS-CoV-2 a jeho perzistencia na povrchoch

Aj napriek tomu, že svet už vynaložil veľké úsilie na kontrolu šírenia COVID-19 a jej príčinnej etiológie, počet nových prípadov sa neustále zvyšuje. Práve preto vznikla naliehavá potreba navrhnúť účinnejšie preventívne opatrenia odrážajúce sa od pochopenia prenosových ciest vírusu, jeho environmentálnej stability a od jeho perzistencie na povrchoch, s ktorými bežne prichádzame do styku. Už v minulosti boli neživé povrchy popisované ako zdroj nozokomiálnych infekcií (1). Väčšina vírusov z dýchacích ciest, akými sú napr. chrípka A alebo parainfluenza 3, preukázateľne môžu na povrchoch pretrvávať aj niekoľko dní. V prípade vírusu chrípky A bolo až 31,6 % infekčných častíc prenesených na ruky do 5 sekúnd (2). U parainfluenza 3 to predstavovalo zase 1,5 % v priebehu 3 sekúnd (3). Doteraz sa však neuskutočnilo dostatočné množstvo vedeckých štúdií, ktoré by sa zameriavali na perzistenciu ľudských a veterinárnych koronavírusov na neživých povrchoch, a preto krátka odpoveď na otázku prežívania SARS-CoV-2 na povrchoch znie, že doposiaľ to nevieme stále s určitosťou. Vedci sa ale snažia odhadnúť mieru rozpadu vírusu, aby určili, ako dlho budú rozličné povrchy šíriť životaschopný vírus, ktorý bude schopný infikovať ďalších hostiteľov. Vzhľadom na veľmi obmedzené znalosti o SARS-CoV-2 môžeme len špekulovať o jeho stabilite a jeho perzistenciu priebežne určiť na základe predchádzajúcich štúdií uskutočnených na iných ľudských a živočíšnych koronavírusoch, napr. z endemického kmeňa ľudského vírusu HCoV-229E alebo CoV P9 (4 – 5).

Pretrvávanie väčšiny baktérií, mikroskopických húb a vírusov na povrchoch závisí aj od podmienok prostredia, napr. od teploty vzduchu, relatívnej vlhkosti (RV) či od samotného materiálu. Nízka teplota, vysoká dávka inokula a nižšia RV sa spájajú s dlhšou dobou zotrvania väčšiny vírusov, a preto je veľké množstvo prípadov pacientov s COVID-19 spojených s chladným a suchým podnebím v oblastiach lokalizovaných v miernom pásme. Príkladom môže byť štúdia Chan a jeho kolektívu (6), ktorá uvádza, že vysoká RV (> 95 %) a teplota v rozmedzí 28 – 33 °C významne neovplyvnili infekčnosť SARS-CoV HKU 39849. Naopak, zvýšenie teploty až na 38 °C spôsobilo rýchle strácanie životaschopnosti vírusu.


Kampf et al. (7) uvádzajú, že kontaminované povrchy však môžu slúžiť ako prenosová cesta aj v prípade koronavírusov, ktoré môžu pri izbovej teplote prežiť na kovoch, skle, plastoch a na vláknach až niekoľko dní. Zistili, že SARS-CoV-2 a iné ľudské a živočíšne CoV majú pozoruhodne krátku perzistenciu napr. na medi, latexe a povrchoch s nízkou pórovitosťou v porovnaní s nehrdzavejúcou oceľou, plastami, sklom a vysoko poréznymi tkaninami. (Obrázok č. 1).

Z uvedeného vyplýva, že oslabení jedinci by sa mohli nakaziť novým koronavírusom aj po dotyku infikovaných objektov. Navyše štúdia Ren et al. (8) preukázala, že SARS-CoV-2 sa môže udržiavať aj vo vzduchu uzavretých autobusov bez vetrania najmenej 30 min., a to bez akejkoľvek straty infekčnosti, čím sa ľudia stávajú stredobodom ataku SARS-CoV-2. Riziko prenosu dotykom kontaminovaných predmetov je však veľmi nízke v porovnaní s kvapôčkovým prenosom a absorpčné materiály, napr. bavlna, sú bezpečnejšie než neabsorpčné materiály na ochranu proti tejto vírusovej infekcii (9). Preto správne preventívne stratégie, akými sú umývanie rúk, dezinfekcia povrchov a nosenie rúšok predstavujú kľúčový krok v boji proti SARS-CoV-2, ale aj proti akejkoľvek inej vírusovej infekcii (10). Dôkazom môže byť štúdia Ong et al. (11), ktorí v Singapure odobrali vzorky zo vzduchu a z povrchov v izbách pacientov nakazených COVID-19 pred a po bežnom čistení. Pred bežným čistením boli výsledky reverznej polymerázovej reťazovej reakcie (RT-PCR) pozitívne až v prípade 87 %, čo naznačuje, že prostredie bolo značne kontaminované. Po rutinnom vyčistení miestností však bola väčšina vzoriek negatívna na prítomnosť SARS-CoV-2.

Dezinfekčné látky/sanitizátory a ich úloha v boji proti SARS-CoV-2

Za posledné obdobie sa veľa diskutuje o kontaminácii a dekontaminácii neživých povrchov. Dezinfekčné prostriedky zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri odstraňovaní nežiaducich organizmov mimo ľudského tela. Táto skutočnosť odlišuje dezinfekčné prostriedky od antibiotík a antiseptík, ktoré pôsobia vo vnútri tela človeka alebo na živé tkanivá. Mechanizmus dezinfekcie spočíva v ničení mikroorganizmov a iných infekčných agens tým, že dezinfekčný prostriedok vstupuje do ich metabolizmu, aby ich zničil alebo inaktivoval (12). Účinná dezinfekcia povrchov môže pomôcť zabezpečiť včasné zadržanie a zabrániť ďalšiemu šíreniu vírusov. Na dezinfekciu povrchov sa na celom svete používajú rôzne typy biocídnych látok. Ktoré sú však najúčinnejšie voči koronavírusom? Niektoré dezinfekčné prostriedky účinne znižujú infekčnosť koronavírusov už do 1 minúty, napr. 78 – 95 % etanol, 0,5 % peroxid vodíka alebo 0,21 % chlórnan sodný. Iné zlúčeniny ako napr. benzalkóniumchlorid alebo glutaraldehyd sú však menej účinné (13) (Tabuľka č. 1).


Na základe uvedeného, zriedené domáce bieliace roztoky, alkoholové roztoky obsahujúce najmenej 70 % alkoholu a väčšina bežných domácich dezinfekčných prostriedkov registrovaných v EPA (Agentúra na ochranu životného prostredia) by mali byť aj podľa CDC (Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb) účinné pri dezinfekcii povrchov proti koronavírusu (14).

Záver

Vypuknutie choroby COVID-19 sa ukazuje ako bezprecedentná katastrofa a pripomína nám, že infekčné choroby nezmizli a naša vzájomne prepojená globálna ekonomika napomáha šíreniu infekčných chorôb. Schopnosť dostať sa na takmer akékoľvek miesto na svete umožňuje „zabalenie vírusu spolu s našou batožinou,“ čo prispieva k nekontrolovateľnému šíreniu infekčných ochorení. SARS-CoV-2 je svojím spôsobom desivý, pretože sa šíri rýchlo, v súčasnosti naň neexistuje žiadna vakcína a vlastne ani nevieme, aký smrtiaci je. Správny životný štýl (kvalitný spánok, strava, dostatok pohybu) a dodržiavanie základných hygienických predpisov však zohrávajú dôležitú úlohu pri kontrole a prevencii šírenia akéhokoľvek vírusu. Hoci infekčnosť SARS-CoV-2 na neživých predmetoch nie je stále úplne objasnená, zdá sa, že použitie vhodných dezinfekčných prostriedkov znižuje vírusovú záťaž. Samotný čas ukáže, ako vírus SARS-CoV-2 ovplyvní naše životy, pretože COVID-19 ako nová choroba stále prináša oveľa viac otázok než potvrdených odpovedí. Dúfajme, že kríza čoskoro skončí a povedie nás k lepšej budúcnosti.


Literatúra

  1. Kramer A., Schwebke I., Kampf G. How long do nosocomial pathoens persist on inanimate surfaces? A systematic review. BMC Infect Dis. 2006; 16: 130.
  2. Bean B., Moore B. M., Sterner B., Peterson L. r., Gerding D. N., Balfour H. H. Survival of influenza viruses an environmental surfaces. J Infect Dis. 1982; 146: 47-51.
  3. Ansari S.A., Springthorpe V.S., Sattar S.A., Rivard S., Rahman M. Potential role of hands in the spread of respiratory viral infections: studies with human parainfluenza virus 3 and rhinovirus 14. J Clin Microbiol. 1991;29:2115–2119.
  4. Fiorillo L., Cervino G., Matarese M. et al. COVID-19 surface persistance: a recent data summary and its importance for medical an dental settings. Int J Environ Res Public Health. 2020; 17: 3132.
  5. Doremalen N., Bushmaker T., Morris D. H. et al. Aerosol and surface stability of SARS-CoV-2 as compared with SARS-CoV-1. N Engl J Med. 2020; 16: 1564-1567.
  6. Chan K. H., Peiris J. S., Lam S. Y., Poon L. L., Yuen K. Y., Seto W. H. The effects of temperature and relative humidity on the viability of the SARS coronavirus. Adv Virol. 2011; 2011:734690.
  7. Kampf G., Todt D., Pfaender S., Steimann E. Persistence of coronaviruses on inanimate surfaces and their inactivation with biocidal agents. J Hospit Infect. 2020; 104: 246-251.
  8. Ren S. Y. – Wang W. B. – Hao Y. G. et al. Stability and infectivity of coronaviruses in inanimate environments. World J Clin Cases 2020; 8: 1391-1399.
  9. Peeri N. C., Shrestha N., Rahman M.S., Zaki R., Tan Z., Bibi S., Baghbanzadeh M., Aghamohammadi N., Zhang W., Haque U. The SARS, MERS and novel coronavirus (COVID-19) epidemics, the newest and biggest global health threats: what lessons have we learned? Int J Epidemiol. 2020.
  10. Suman R., Javaid M., Haleem A., Vaishya R., Bahl S., Nandan D. Sustainability of coronavirus on different surfaces. J Clin Exp Hepatol. 2020.
  11. Ong S.W.X., Tan Y.K., Chia P.Y., Lee T.H., Ng O.T., Wong M. S. Y., Marimuthu K. Air, surface environmental, and personal protective equipment contamination by Severe Acute Respiratory Syndrome Coronavirus 2 (SARS-CoV-2) from a symptomatic Patient. JAMA. 2020.
  12. Lin Q., Lim J. Y. C., Xue K. et al. Sanitizing agents for virus inactivation and disinfection. View. 2020.
  13. Fathizadeh H., Maroufi P., Momen-Heravi M. et al. Protection and disinfection policies against SARS-CoV-2 (COVID-19). Infez Med. 2020; 28: 185-191.
  14. Kampf G. Potential role of inanimate surfaces for the spread of coronaviruses and their inactivation with disinfectamt agents. Infect Prev Practise. 2020;2:10044.
invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 02/2020

Koronavírus

Obsah druhého a zároveň špeciálneho čísla roka 2020 je venovaný novému koronavírusu SARS-CoV-2. Aj v tomto čísle však nájdete naše tradičné rubriky – rozhovory so zaujímavými ľuďmi, články…

author

RNDr. Ing. Ivana Charousová, PhD.

Všetky články autora