Preteky v imunitnom zbrojení

„Každý človek, ktorý zakašle, je zrazu podozrivý. Inštinktívne od neho bočíme. To je hrozná doba,“ posťažovala sa moja kamarátka na facebooku niekedy v časoch, keď sme už aj na Slovensku začínali tušiť, že nový koronavírus nie je len vzdialený problém Ázie. Chcelo sa mi zakričať: „Vitaj v mojom svete!“

Pretože mne s mojou chatrnou imunitou sa každý, kto zakašle, kýcha, soplí a vôbec pôsobí, že mal radšej ostať doma v posteli a neliezť medzi ľudí, zdá podozrivý. Už roky od takých ľudí bočím. V zime sa vôbec vyhýbam miestam, kde je veľa ľudí, kamarátky s malými deťmi urážam tým, že k nim nechcem chodiť na návštevu, keď sú ich deti sopľavé, madiel a kľučiek vo verejných priestoroch sa dotýkam len v rukaviciach a umývam si ruky tak často, až to hraničí s obsesiou. Rúško som doteraz nenosila, hoci jedno veľmi fešácke som pred rokmi dostala z Hongkongu, no prišlo mi trápne nosiť ho v bratislavskej električke.

Myslela som si, že som trošku paranoik, pokiaľ som sa v knihe Roberta M. Sapolskeho Behave (v češtine vyšlo ako Chování: biologie člověka v dobrém i ve zlém) nedávno nedočítala, že to moje správanie je normálne a má aj názov: behaviorálna imunita.

Za všetko môže evolúcia. Našich jednobunkových predchodcov odjakživa napádali vírusy; keď sa zväčšili, napádali ich baktérie; a keď sa im vyvinuli črevá, tak červy. Akákoľvek mutácia, ktorá znamenala čo i len malú ochranu proti votrelcom, v prírodnom výbere vyhrávala. Žiaľ, spolu s ňou mutovali aj votrelci. Sú to také nikdy nekončiace preteky v zbrojení, ktoré formujú nielen naše telá, ale aj myslenie a správanie.

Mark Schaller, psychológ z Kolumbijskej univerzity prišiel v posledných rokoch s teóriou, že naše správanie je ďalším vývojovým stupňom boja s chorobami a môže byť rovnako účinné ako mikrobiológia. Nazval to behaviorálny imunitný systém a podľa jeho teórie je v nás tak hlboko zakorenený, že reagujeme na svoje okolie a ľudí bez toho, aby sme si to uvedomovali. Vedci objavili u mnohých žívočíchov stratégie, ktorými sa vyhýbajú ochoreniu. Ovce nespásajú trávu v blízkosti svojho trusu, pretože veľa parazitov práve tam uvoľňuje svoje vajíčka. Samica myši vycíti samca s črevami napadnutými červami a spári sa s iným. Známa primatologička Jane Goodallová si všimla, že keď jeden z jej šimpanzov, ktorého volala McGregor, po obrne ochrnul, začali sa mu ostatní druhovia inštinktívne vyhýbať, hoci predtým ho zahŕňali pozornosťou a vyberali mu blchy z kožucha.

Aj naši predkovia si vyvinuli silné reakcie na príznaky choroby u iných, od čudných vyrážok, cez zápach až po hlasitý kašeľ. Pritom niekedy tie príznaky ani nemusia znamenať žiadnu chorobu, tmavá škvrna na tvári môže byť len materské znamienko. Lenže to nevieme naisto, a preto je najlepšou stratégiou prehnaná reakcia, niekedy až na hranici xenofóbie. Lebo ignorovanie možných príznakov kiahní či moru môže byť fatálne.

Len obyčajný pohľad na choro vyzerajúceho človeka stimuluje biele krvinky.

Schaller a jeho kolegovia vykonali viacero experimentov a zistili, že hoci dostaneme informáciu o tom, že človek so škvrnou na tvári je zdravý ako buk, a o inom zdravo vyzerajúcom človeku nám povedia, že má na lieky rezistentnú tuberu, aj tak si podvedome s chorobou spájame toho prvého. Tiež zistili, že sme oveľa náchylnejší vyhýbať sa podozrivým ľuďom, keď má naše telo oslabenú imunitu, napríklad v prvom trimestri tehotenstva. V krajinách, ktoré boli v minulosti mimoriadne sužované chorobami, majú ľudia ostražitejšie správanie voči cudzím ľuďom, sú konzervatívnejší a individualistickejší, sociálny kontakt majú pod väčšou kontrolou.

Náš behaviorálny imunitný systém môže ovplyvňovať aj samotný fyziologický imunitný systém. Jedna štúdia zistila, že len obyčajný pohľad na choro vyzerajúceho človeka stimuluje biele krvinky, aby reagovali agresívnejšie na infekciu. Na druhej strane, ak sa necháme zaočkovať proti chrípke, alebo si často umývame ruky, správame sa menej ostražito v nebezpečných situáciách a k neznámym ľuďom.

To, že človek nakazený novým koronavírusom nemusí mať žiadne príznaky choroby, je možno tiež len evolučná mutácia reagujúca práve na náš behaviorálny imunitný systém – teda na ostražitosť voči ľuďom pôsobiacim choro. Som zvedavá, ako v týchto nekončiacich pretekoch v zbrojení teraz zmutuje naše správanie.

Hodnotenie článku

inVitro 2/2020

Koronavírus

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 2/2020 Koronavírus. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro