Proaktívne testovanie je jedným zo základných kľúčov úspešného boja proti epidémii

Čo sme prekonali a čo nás ešte čaká? Aký je význam testovania protilátok na SARS-CoV-2 metódou ELISA? O hrozbe druhej vlny epidémie koronavírusu sme sa porozprávali s profesorom Krčmérym, prednostom Mikrobiologického ústavu LF UK a UN Bratislava.

Aký je váš názor na príchod druhej vlny epidémie koronavírusu na Slovensko?

Sú tri scenáre druhej vlny. Tie druhé vlny vždy prídu veľmi rýchlo po prvej vlne, lebo sú importované. Importujú ich najmä tí, ktorí sa vracajú po dlhšom čase na Slovensko z krajín, ktoré majú vysokú incidenciu. Študenti, ktorí prichádzajú zo zahraničných univerzít alebo na prijímacie pohovory na Slovensko, prípadne sezónni robotníci, ktorí sú prenášačmi nákazy. To sú tie scenáre, ktoré sme videli v Singapure, v Poľsku, v Macedónsku či v Aténach. Samozrejme, sú krajiny, ktoré sa vyhli druhej vlne vďaka opatrnosti. Zároveň, niekedy sú tie druhé vlny málo pozorovateľné. To je takzvaná „smoldering disease“, tlejúca choroba. Vidíte zoskupenia, takzvané clustery, ktoré prichádzajú a v nich pomerne malý počet nakazených, ktorý sa opakuje. Voláme to tlejúca vlna. Zlý scenár druhej vlny predstavuje takzvaný „second peak“, čiže druhý vrchol. Obrazne, ak tá prvá vlna vyzerá ako Gerlach, druhá vlna môže vyzerať ako Kráľova Hoľa, ale môže vyzerať aj ako Záruby. Závisí to od toho, ako rýchlo sa otvárajú hranice. Potom je takzvaná ďalšia epidémia, ktorú si niekedy mýlime s druhou vlnou. Prichádza vo väčšom časovom odstupe – šesť až dvanásť mesiacov. Nemusí to byť tá istá choroba, vôbec to nemusí byť koronavírus. V prípade MERS-u to bol koronavírus, ale v ostatných prípadoch to nebol koronavírus, tie druhé epidémie boli obyčajne chrípkové – spôsobené zoonotickými chrípkami.

Ako to bude prebiehať u nás?

Ja som naklonený scenáru „smoldering disease“, čiže tlejúcej choroby, ktorá sa tu bude vyskytovať niekoľko mesiacov v drobných clusteroch. Tento scenár predpokladám aj preto, lebo Slovensko nepatrí medzi turistické veľmoci ako napríklad Singapur alebo Hongkong. Ak by sme patrili medzi turistické veľmoci, bolo by pravdepodobné, že u nás nastane „second peak“. Ešte existuje tretí scenár a to je takzvané druhé plato. Druhé plato máte napríklad v Južnej Kórei. Preto nechcem nikoho strašiť, ten tranzit u nás naozaj nie je taký obrovský. Otváranie hraníc je síce prirýchle, ale nedalo sa to už dlhšie ustáť, lebo tlak je aj zvnútra, občania chcú cestovať. Ostatné krajiny, ktoré mali ďaleko horšie scenáre, sa chcú otvárať tým krajinám, ktoré boli na tom lepšie. To je celkom logické. Takže, nemyslím si, že sa druhej vlne vyhneme, ale verím, že bude prebiehať formou tlejúcej choroby.

V spolupráci s poisťovňou Dôvera ponúkame jej poistencom možnosť, aby v rámci tohtoročnej preventívnej zdravotnej prehliadky mali šancu dať si z krvi bezplatne otestovať protilátky na koronavírus v triede IgG metódou ELISA. Má to podľa vás význam?

Ukázalo sa, že každé testovanie je obrovským prínosom pre kontrolu choroby. Na začiatku sme mali pomerne málo testov, lebo sme nemali dostatok PCR testovacích setov. Bolo dobré, že sa vôbec testovalo, ale nedávalo nám to komplexný obraz o situácii. Potom, s príchodom profesora Mistríka do krízového štábu, vývojom štátnych testov a s príchodom súkromných laboratórií do procesu, došlo k významnému nárastu testovania. Získali sme teda lepší prehľad o situácii, aj keď stále nie celkom dokonalý. Čoskoro po tomto sa začali vykonávať protilátkové testy, ktoré ja osobne považujem za veľmi dôležité, lebo nám hovoria o histórii a distribúcii choroby – najmä u tých, ktorí boli asymptomatickí. To je tá skrytá časť ľadovca. Pre epidemiológa je kľúčové poznanie, keď nevidí iba vrchol ľadovca, ktorý predstavujú PCR testy, ale vidí aj tú spodnú časť ľadovca, ktorú odhalia práve protilátkové ELISA testy. Napokon, na túto časť ľadovca doplatil aj Titanic. Výhodou rýchlotestov je, samozrejme, rýchlosť, ale nevýhodou je, že počas prvých 15 dní je pozitívna iba zhruba polovica. Výhodou testovania metódou ELISA, ktoré sa rozbieha vo viacerých európskych štátoch, je vysoká presnosť. Tieto testy presne povedia, či človek prekonal ochorenie asymptomaticky. Vieme, že u mladej generácie je väčšina prípadov asymptomatická. Ďalšou vecou je, aká je distribúcia protilátok v populácii, teda koľko ľudí bolo vlastne nakazených. Volá sa to „burden of disease“, čiže rozsah choroby. Zatiaľ neboli popísané prípady reaktivácie choroby. Ale pri žiadnej vírusovej chorobe nemôžeme vylúčiť reaktiváciu. Pri ponúkanom režime ELISA vyšetrenia je výhodné, že sa robí v rámci balíka preventívnej prehliadky, kde vám aj tak zoberú krv. Nie je teda potrebný osobitný odber. Môj záver je, že proaktívne testovanie je jedným zo základných kľúčov úspešného boja proti epidémii.

Redakcia

Hodnotenie článku

inVitro 2/2020

Koronavírus

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 2/2020 Koronavírus. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro